Ana,mia....rezanie do krvi.... !

blbá otázka, ale predsa keď sa ideš porezať tak to je len tak impluzívne alebo je to "akýsi" rituál

Ja som teda vysadila jedine GS C.L.A. cez leto som cvičila 12 hodín denne z toho 7 hodín na stacionarnom bicykli ale máš pravdu ked sa režem cítim úlavu =O

rezaním sa uvolňujú endorfíny a tie poskytujú tú rozkoš a vačšinou je to dôsledok vysadenia liekov

sebaposkodzovanie je vlastne volanie o pomoc, ty si to mozno ani neuvedomujes, ale tym, ze sa dorezes, davas viditelne najavo, ze mas problem.
tvoje dusa a ty chcete, aby si ta niekto vsimol a pomohol ti. vela ludi chce, no malo ich vie ako.

mna sebaposkodzovanie znicilo uplne. nehovorim o tele, ale o dusi. stal sa zo mna clovek, akym som nikdy nechcela byt. zo svojho nestastia som obvinovala druhych, zatrpkla som voci vsetkym, rychlo na nastvem a neviem sa ovladat. v hlbke viem, ze som vlastne nahnevana na seba, no riesim to nelogicky.
rada riesim veci bolestou, niekto ma urazi alebo nastve, znicim sa. potom mi to je luto a som nahnevana na cely svet. vidis, nez by som mala dat po papuli tomu cloveku, znicim seba, potom by som mala byt nastrata na seba a hnevam sa na ostatnych.

liecis sa niekde?

:-) :-) smile:
Dakujem za tvoj názor máš pravdu do poslednej body,mám 15 začalo za to chudnutím potom anorexia,bulimia a k tomu sebapoškodzovaniu už ani neviem ako som sa dostala.Samozrejme že už tie jazvy mi ostanú do konca života a už na vždy budem mať strach z jedla.Dufam že už pomaly sa z toho dostanem ale čím dalej tím viac mám depresie a hned sa to skončí rezaním a fakt je aj to že neraz som rozmýšlala nad sebevraždou ale viem že spáchať ju nieje východisko mojich problémov =D takže od toho dávam ruky preč =D

Milá Nelly15. Najmä si musíš uvedomiť, že anorexiou, bulímiou a sebapoškodzovaním ničíš samu seba. Ničíš tým svoje telo, svoj mozog a hlavne asi svoju dušu. Nenapísala si, ako to všetko u teba prebieha - ako ta to napadlo, ako si to spravila, ci je to skratové alebo premyslené, ci to potom lutujes. Nenapísala si ani vek. No mala by si si uvedomit, ze po tých samodeštrukčných praktikách (anorexia, bulímia, sebapoškodzovanie) ti ostane navždy "pamiatka". a to nielen jazvy. Ak s tým ihned neprestaneš, dostaneš sa do začarovaného krúžku - niečo sa mi nevydarí=porežem sa= mám výčitky=porežem sa=mám výčitky....atd. A poviem ti, ze dostat sa s toho kolotoča nie je lahké. Tvoje telo si kazdý tento "útok" zapamatá, a potom ti to spocíta. Ked sa režeš moze sa ti stat ze chytíš nejakú infekciu, dostanes poruchy krvácania alebo nedajboze, rakovinu koze. A to, verím, nechces. Navyse trvpí tvoja pschika, a takto si ju poznacís ešte viacej. Pamataj ako to zvycajne ide (nie u kazdých samozrejme ale moze sa to stat) - anorexia/bulímia - perfekcionalizmus - pocit menejcennosti - sebaposkodzovanie - pokus o samovrazdu. A to nechces. Ked na teba príde zlá chvíla, ked si budes chciet ublíziť, zabehni von a bez, alebo si pozri komediu, chod na nákup, stretni sa z kamoskami, jednoducho sa odreaguj. A myslím že to bude oveľa lepšie ako vziat si ziletku a sposobit si jazvu ktorá nezmizne. Držím ti velmi palce.

leylla: ao si napísala máme toho vela spoločného,pomaly som prestala s rezaním ale opať som tomu podlahla lebo som zamilovaná a dosť silno a až teraz som si uvedomila že náš zvťah nebude možný sme v dost blízkom príbuzenkom vztahu a zacalo sa to placom depkou a skončilo sa to s žiletkou...neviem ako to pojde dalej

ahoj nelly:
reagujem na tvoj clanok zo 7.12
mame toho vela spolocneho. prezila som si anorexiu, pre neuspesnu liecbu u psychiatra som si prezila aj bulimiu. dlho som to tajila pred vsetkymi. nasla som si priatela a povedala si, ze takto zit nechcem. ani neviem ako, zrazu som si aj ja zacala rezat ruky a nohy do krvi. bol to nadherny pocit, ked mi tiekla krv, mala som pocit, ako by zo mna tieklo vsetko zle, ze je to forma ocisty. moj priatel si to velmi rychlo vsimol. najprv sa mi podarilo vyhovarat, ze to mam od psa alebo macky. potom mi uz neveril. pohrozil, ze sa so mnou rozide a tak som sa snazila prestat. prisla faza cislo dva: sebadestrukcia tvare a nechtov. trpim nou uz 5 rokov.vyzeram otrasne, lebo si vzdy dorezem tvar pinzetou alebo niecim podobnym. chcem ta varovat, aby si neskoncila tam kde ja. nie je to totiz len o sabadestrukcii zovnajsku ale aj vnutra. prestala som chodit von s priatelmi, lebo sa hanbim. aj ked sa mi nedostatky dari bezpecne maskovat pod make up, moj stav ma trapi. napriek tomu, ze stale uvazujem nad tym ako sa svojej poruchy zbavit, urobim to vzdy znovu. pri zatazovych situaciach je to este horsie. anorexia nezmizla. stale myslim na to, co zjem a pocitam kalorie. casto trpim depresiami, z pocitu viny, ze si za svoj mozem sama, potom som zasa nervozna a kricim na vsetkych okolo seba. chcem spat svoj zivot, byt stastna a vediet sa zabavat, no problem je, ze si nepamatam, ake to je zit bez psychickej poruchy.

tak to je: ale ja som jej nepovedala že sa režem..ale že ona so mnou takéto témy už preberala...tak som to myslela

nelly, ked si s mamou o tomto hovorila, tak co ti na to povedala?