Milá Nelly15. Najmä si musíš uvedomiť, že anorexiou, bulímiou a sebapoškodzovaním ničíš samu seba. Ničíš tým svoje telo, svoj mozog a hlavne asi svoju dušu. Nenapísala si, ako to všetko u teba prebieha - ako ta to napadlo, ako si to spravila, ci je to skratové alebo premyslené, ci to potom lutujes. Nenapísala si ani vek. No mala by si si uvedomit, ze po tých samodeštrukčných praktikách (anorexia, bulímia, sebapoškodzovanie) ti ostane navždy "pamiatka". a to nielen jazvy. Ak s tým ihned neprestaneš, dostaneš sa do začarovaného krúžku - niečo sa mi nevydarí=porežem sa= mám výčitky=porežem sa=mám výčitky....atd. A poviem ti, ze dostat sa s toho kolotoča nie je lahké. Tvoje telo si kazdý tento "útok" zapamatá, a potom ti to spocíta. Ked sa režeš moze sa ti stat ze chytíš nejakú infekciu, dostanes poruchy krvácania alebo nedajboze, rakovinu koze. A to, verím, nechces. Navyse trvpí tvoja pschika, a takto si ju poznacís ešte viacej. Pamataj ako to zvycajne ide (nie u kazdých samozrejme ale moze sa to stat) - anorexia/bulímia - perfekcionalizmus - pocit menejcennosti - sebaposkodzovanie - pokus o samovrazdu. A to nechces. Ked na teba príde zlá chvíla, ked si budes chciet ublíziť, zabehni von a bez, alebo si pozri komediu, chod na nákup, stretni sa z kamoskami, jednoducho sa odreaguj. A myslím že to bude oveľa lepšie ako vziat si ziletku a sposobit si jazvu ktorá nezmizne. Držím ti velmi palce.