Ahojte vsetci, snad vas neodradi, ze moj problem je opisany rozsiahlejsie. S priatelom zanedlho oslavime prve vyrocie. Nas vztah je naozaj krasny, vela ludi nam ho zavidi, super si rozumieme spolu snad vo vsetkom. Ale zacala som si na sebe vsimat, ze moja laska prerastla asi v zavislost na nom. Som naozaj stastna, jedine ked som s nim. Ked si varime, smejeme sa, blaznime, ked behame po obchodoch a snivame o buducnosti, rozpravame sa a filozofujeme...
Ale najhorsie je, ked po vikende musim od neho odist domov a zacat zit aj svoj zivot, teda ucit sa do skoly na cvika, pomaly sa zacat ucit na tazku skusku, co ma caka v zime. Vtedy ma zacinaju chytat depresie, ze ma to nebavi, ze chcem byt radsej s nim. Strasne mi chyba, az bytostne. Ked mam rano vstavat do skoly, tak som znechutena, sice ma predtym moja skola velmi bavila.Teraz ju beriem nieco ako ze ju musim dostudovat,ked som si ju uz zvolila. Napriklad ma nebavi sa ani stretavat s ludmi z kruzku. Beriem to ako stratu casu.
Viete mi niekto prosim vas poradit, ako sa trosku od neho odputat a brat svoj zivot komplexnejsie? Nie len rozdeleny na etapy, kedy som a kedy nie som s priatelom? dakujem
Zavisla na priatelovi?
Este snad tolko, ze zo zaciatku to bude tazsie, ale zorganizuj si cas dopredu, trebars jeden den byt s kamoskou,dalsi si chod zacvicit a tak si to zauzivaj a urcite ak Ti mozem dat dobru radu, niekedy urob to, ze jednoducho povedz priatelovi, ze joj dnes nemozem, lebo uz mam program, ale tesim sa na Teba zajtra, uvidis ako ho sa bude na Teba tesit a nebudes pre neho vsedna, ja viem ze to bude tazke, lebop urcite by si najradsej bola s nim, ale zajdi si niekde s kamoskou a pokecajte si trebars aj o nom. Fakt mozno to nevies este pochopit, lebo si mlada, ale ver mi, ze je to tak, chlapi rozmyslaju inac ako my zeny a ked budes na nom vysiet nerobi to dobrotu. Tak drz sa
Ahoj Srdiecko 001, ked som si precitala Tvoje pisanie, spomenula som si na seba, ked som mala 18, teraz mam 35 a rozmyslam trochu inak a ver mi, ze aj Ty ked budes starsia, tak to tak bude. Zalubenost je strasne krasna vec, ale nechcem Ti brat nadej, nebude trvat vecne, tym nechcem tvrdit, ze sa s priatelom nebudete mat radi, ale postupom casu, to nebude tak horiet ako teraz a ak Vam to bude klapat na dalej, co Ti zo srdca prajem, stanu sa z Vas partneri, ktorí ak to ma klapat sa musia navzajom tolerovat a dat si aj patricnu volnosť, to znamena kazdí mat svoje zaujmy, priatelov a najst si cas pre seba, aby Ste si boli vzacní, lebo ver mi, ale nie vzdy to tak bude,ze si budete vazit jeden druheho ked budete stale spolu,stale ten jeden bude pocitovat to, ze ho stratil slobodu a po case mu to bude vadit, ver mi ja som tiez tak rozmylala a starsi my radili, aby sme neboli stale spolu, lebo prideme do stereotypu, jednoducho skratim to asi takto, ked si chces udrzat svojho partnera, daj mu volnost, maj aj Ty svojich znamych, svoje konicky ktorých sa nevzdavaj a vtedy si Ta bude vazit a budes pre neho stale vzacna, samozrejme ta sloboda musi mat svoje hranice. Tak drzim palce.
Veverqua a jajka, este raz dakujem za vase pozitivne naladene odpovede a vam zelam tiez vela stastia v laske:) urcite si z vasich rad vezmem ponaucenie.
no ak ti to pomoze, ja som s tym mojim uz 12 rokov a stale ma to za ním ťahá, strašne mi chýba ked nie sme spolu a trikrát za den si voláme. a pamatám si tiez ma az bolelo srdce ako mi chýbal :)) láska je krásna, je to super ze prezívaš takéto obdobie. a žiarlivosť je tiez do urcitej miery v pohode...a ako napisala veverqua, urcite si udrz svoje záujmy, aby si neostala na neho potom odkázaná, príliš naviazaná...to nie je dobré. musíš mať svoj vlastný priestor aj ked teraz ten pocit nemáš, pretože on je celý tvoj svet :))
Jajka dakujem za nazor:) Totiz ja za nim niekedy smutim az tak, ze sa nemozem sustredit na ucenie. myslim na to, co asi robi. on ma dost vela kamaratok zenskeho pohlavia, lebo je z takeho pracovneho prostredia. to ma tiez dost vyvadza z miery.viem, ze mi je verny, ale ziarlim na ne.ked je vonku s nejakou kamoskou, tak sa uplne tyram a predstavujem si, co robia a nerobia... Pomaha mi jedine to, ked obcas idem von s nejakym kamosom aj ja a vidim na frajerovi, ze trochu ziarli. ja sa snazim svoju ziarlivost drzat na uzde,lebo keby som tu uzdu povolila,tak by som nas vztah znicila.
Ahoj srdiecko, ja si myslim, ze prvy rok vztahu je este take to euforicke obdobie zamilovanosti, kedy by kazdy, tak isto ako to aj ty opisujes, bol najradsej 24 hodin len s partnerom. takze tie pocity co mas, su uplne normalne. no sama uvidis, ze po este dlhsom case ti predsa len zacnu iste veci, ktore si robievala predtym, chybat. ci uz stretnutia s kamaratmi, s ktorymi si predtym bola castejsie, atd. na tvojom mieste by som sa k tymto veciam vratila cim skor, hoci tu potrebu nepocitujes. pretoze ked si aj tvoj partner uvedomi, ze na nom "visis" a ked nie si s nim, nemas co robit, moze ta zacat brat ako samozrejmost a prestane si vase spolocne chvile vazit. hovorim ti to z vlastnej skusenosti. zavolaj starym kamosom, chod s nimi von, nech aj tvoj priatel vidi, ze si oblubena a nie si odkazana len na neho. a co sa tyka nadsenia pre skolu, netrap sa tym, ze to teraz beries len ako povinnost. ten zapal v buducnosti mozno este pride. velmi ti drzim palce, aj na tej tazkej skuske :)) a pamataj este na jedno stare dobre "rceni": s partnerom sa mozes rozist, ale kamarati ti ostanu navzdy, preto ich nezanedbavaj, lebo mozno pride cas, kedy ich budes velmi potrebovat a oni by ti mohli zratat cas, kedy si na nich kaslala v prospech niekoho, s kym uz nie si. (co samozrejme nemusi byt tvoj pripad:)))
no o tom je laska, zalubenost, nie? je to normalne...a jasne že ta viac baví zabávať sa s níekým koho miluješ ako plniť si nejaké povinnosti. Ale máš uplnú pravdu, nesmieš sa nanho príliš viazať, treba mať aj svoje záujmy, lebo ked čaro nového opadne a príde stereotyp, tak to bude tazšie nadviazať staré kontakty. Takze vsetko je ok, blahoželám ti k láske :)) A školu určite nezanedbávaj.
prosim poradte niekto, citim sa dost neprijemne a chcem to riesit :((
