Ahojte vsetci, snad vas neodradi, ze moj problem je opisany rozsiahlejsie. S priatelom zanedlho oslavime prve vyrocie. Nas vztah je naozaj krasny, vela ludi nam ho zavidi, super si rozumieme spolu snad vo vsetkom. Ale zacala som si na sebe vsimat, ze moja laska prerastla asi v zavislost na nom. Som naozaj stastna, jedine ked som s nim. Ked si varime, smejeme sa, blaznime, ked behame po obchodoch a snivame o buducnosti, rozpravame sa a filozofujeme...
Ale najhorsie je, ked po vikende musim od neho odist domov a zacat zit aj svoj zivot, teda ucit sa do skoly na cvika, pomaly sa zacat ucit na tazku skusku, co ma caka v zime. Vtedy ma zacinaju chytat depresie, ze ma to nebavi, ze chcem byt radsej s nim. Strasne mi chyba, az bytostne. Ked mam rano vstavat do skoly, tak som znechutena, sice ma predtym moja skola velmi bavila.Teraz ju beriem nieco ako ze ju musim dostudovat,ked som si ju uz zvolila. Napriklad ma nebavi sa ani stretavat s ludmi z kruzku. Beriem to ako stratu casu.
Viete mi niekto prosim vas poradit, ako sa trosku od neho odputat a brat svoj zivot komplexnejsie? Nie len rozdeleny na etapy, kedy som a kedy nie som s priatelom? dakujem
Zavisla na priatelovi?
...........
aj ja som na svojom priatelovi závisla :(...chcem to zmenit ale nejako to nejde...ide o to, ze ani pred nim som nemala nejake super kamosky, ktoré už teraz na mna aj zabudli..nemam prácu, takze povinnostivelmi nemám, síce študujem ale volného casu mam dost...najhoršie je, ze ked s nim niesom hned mam zlu naladu, neodpisujem mu na smsky alebo píšem sprostosti..nevviem ako to zmeniť :(
Mam ten isty problem,no my sme spolu uz viac rokov a tento rok uz fakt nezvladam situaciu.Mozno sme spravili obaja chybu hned na zaciatku,ked sme obaja bez seba nemohli vydrzat ani den.Boli sme spolu a sme spolu cca kazdy den a ak nie tak si volame a to uz par rockov,no na vyske sme sa spolu rozhodli byvat a nezvladame to,tak ako sme si to predstavovali.Ruzove okuliare nam uz z oci spadli,no mame sa stali radi.No,prave tento rok nastala dost velka zmena v nasom vztahu a to ta,ze ja sa teraz neviem vyrovnat s tym pocitom,ze sa priatel uz nevenuje iba vylucne mne.Ja viem,ze je to chore a snazim sa viac sa venovat okoliu ako jemu,no predsa len chlapovi sa taketo veci riesia lahsie,my sme citlivejsie bytosti,takze sa snazim zachovat si chladnu hlavu a ovladat svoje pocity lebo viem,ze ak to takto pojde dalej,tak sa navzajom \"zozerieme\".Tak mi drzte palce,aby som to zvladla.
Mozno to je aj tym, ze ja som bola odjakziva strasny rojko. Kazdy vecer v posteli som si predstavovala, ake by to bolo chodit s objektom mojich platonickych lasok. Predstavovala som si dopodrobna co by sme robili a dokonca som prezivala aj pocity lasky. Ale real bol vzdy iny, az doteraz som vo vztahu nezazila lasku, boli to len sympatie a to casom aj vyprchalo a nedokazala som tolerovat chyby priatelov. Ale ked som stretla tohto, tak som sa zalubila a zrazu som zacala mat pocity ako v tych mojich snoch. Zrazu som zazila prvy raz pocit uplneho naplnenia a je krasne, ze ta pociatocna zalubenost prerastla v taku lasku. To je to, ze ja si uvedomujem svoju chybu, ale tazko sa odstranuje. Lebo jednak sa bojim,aby som o toto stelesnenie svojich snov neprisla a jednak kedze je tym stelesnenim, tak je mi s nim strasne fajn.
Ja si myslim, ze to vobec nie je dobre, ked dievca je take zavisle na svojom priatelovi. Nie ze by som to odcudzovala.. Ja som bola tiez z mojho hotova, tak prvy polrok a urobila by som kvoli nemu hocico, aj to co by som sama mozno nechcela, ale sak pre neho? co nespravim? Ale teraz sa to uz zmenilo.. Som si uvedomila, ze ja mam tiez svoj vlastny zivot, nemozem zabudnut na moje kamaratky,na zabavu, diskoteky - bez neho!!! Vas priatel mozno jedneho dna vas opusti a vy budete hladat v mobile, ze komu zavolat a nikoho nenajdete... Lebo na vsetkych ostatnych, kym ste boli s nim ste zabudli a odcudzili sa...
ach srdiecko01,citam tvoje prispevky a zda sa mi,ze su moje:Dnajma prispevok 22:16.sme spolu s priatelom 1,5 roka a ja mam pocit,ze som sa za tento cas dost zmenila,co mi vcera potvrdila aj moja najlepsia kamaratka...stretavame sa v priemere 2krat do tyzdna to je unaveny zvacsa z prace a rano ide znova do prace,mna vezme do skoly,volame si,piseme smsky na nete,v posledne dobe som rozmyslala,ze kam toto vsetko smeruje,byvat spolu je este podla mna skoro a ani nie su na to podmienky,mama by ostala sama,s jeho rodinou nevychadzam.najviac sa mi zatial paci predstava,ze v buducnosti o taky rok by sme byvali spolu v jednom meste-on by tam pracoval a ja by som studovala,ale aj on uvazuje aj o studiu,ze by pri tom zaroven pracoval,tak neviem ako to dame vsetko dokopy,ale dufam,ze sa to podari :)tiez ma napadlo,ze aka by som bola zranitelna ked by sme sa nahodou niekedy v buducnosti rozisli(co naozaj pevne dufam,ze nie a ani si to neviem predstavit) a snazim sa bavit aj so spoluziakmi v kruzku,ale citim,ze akosi to uz nie je ono,neviem...najlepsia kamoska nema priatela,mam pocit,ze ona zije teda trosku inym sposobom zivota(diskoteky,kamarati)a ja to uz beriem trosku inak,akosi sme sa trosku odcudzili,ale aj tak to je fayn :)len tak uvazujem nad vsetkym v poslednej dobe,nechcem spravit chybu alebo zle rozhodnutie v niecom na com mi velmi zalezi.tiez mam pocit,ze skutocne stastna a spokojna sa citim len ked som s nim,ked ho nemam pri sebe stale citim v srdci akoby mi nieco chybalo,on je pre mna ten najuzasnejsi clovek,ktoreho som v zivote stretla.
Dnes som zistila, ze moja kamoska je na tom celkom rovnako:D tak sme sa dohodli, ze zahajime spolu vojnu a budeme si spolu viacej uzivat studentskeho zivota.
Rano som si precitala Vase prispevky a vlastne cisty dokaz toho, ze co Ti tu radime je pravda, je prispevok od Franka, to je reakcia chlapa a takto by po case mohol reagovat Tvoj priatel o case, ak by vycitil, ze na nom lipnes.
Studujem verejnu spravu v Ke a samozrejme, ze keby som odisla do Ba, tak by sme si tam s priatelom kupili aspon mali bytik na zaciatok. To by bolo krasne, byvali by sme spolu, ja by som sa o neho starala, varila mu a ...radsej si to ani nepredstavujem. ale prejst na inu skolu sa asi ani neda, teda myslim si to.
A co sa tyka tych starsich priatelov, tak to je podla mna najmensi problem, teda pokial nemas problem prisposobit sa. Ja viem, niekedy si s ludmi v mojom veku ani ja nemam co povedat, ale naopak s tymim starsimi sa citim lepsie. Je to aj o vyspelosti tych druhych. Ale mozno pri spolocnej teme si vsimnes, ze ta komunikacia neviazne tak ako sa zda. hm?
:)) si zlata. ja mam este taky problem, ze som si pri priatelovi navykla na taku dospelsiu spolocnost. On je odo mna o 5 a pol roka starsi a tym padom je aj taky vyzretejsi a aj jeho znami su nieco ine ako ludia v mojom veku. A aj preto sa vlastne menej stretavam s ludmi v mojom veku.
A co studujes na vychode? neda sa prejst do BA? a byvala by si tu?
