ahojte..pisem sem lebo uz si neviem rady.. vsade okolo mna je smrt..zomrelo mi vela ludi v mojom okoli..od choroby az po tragicku smrt..:,(v poslednom case..(uz to ale dlhsie trva) neprejde den aby som nemyslela na smrt.. ci uz na vlastnu (velmi velmi sa bojim smrti..myslim takej predcasnej ci z choroby..ze si nestihnem uzit zivot) alebo na to ze mi zomrie niekto blizky z rodiny alebo moj milovany priatel, s ktorym sa neskutocne milujeme a ja mam o neho taky neskutocny strach..neprejde dna aby som nemyslela na to ze toto vsetko raz predcasne skonci a ze budem vidiet umierat moj anielika..ja by som zomrela..som hrozne citlivy clovek a uz len film kde nietko zomrie sa ma vie dotknut a nahrnut mi slzicky do ociek..ja som asi chora..chcem sa tychto myslienok zbavit no naozaj neviem ako..:,(( myslite ze som psychopat alebo tak?
kazdy den myslienka na druhy svet
chrismajo...tú stránku mi nejde otvoriť!dobre si napísal adresu??
nechcem tu filozofovať, ale oplatí sa pozrieť si stránku www.humanitysteam.sk, zatiaľ na každú moju vnútornú otázku som dostal odpoveď...
ahoj.viem dobre co myslis aj ja som si tymto presla.tiez som mala obdobie ked ludia okolo mna umierali a ja som si vecer lihale s myslienkou o smrti a vstavala tak isto..a bala som sa ze mi umrie priatel alebo ja a ze co bude..a bolo to tazke teraz viem ze mi chcel zivot ukazat ze vsetko raz pominie a je to prirodzene.veru treba sa sustredit na krasne veci v zivote ale tie ako smrt tiez nebrat ako nieco strasne.odporucam knihu od LAZAREVA-DIAGNOSTIKA KARMY.su to 3diely.ak si ciliva a vnimas veci okolo seba tato kniha ja super.pomoze ti....prajem pekne citanie!ja momentalne citam dvojku:))))
Kwessy, zamerala si svoju pozornosť iba na smutné udalosti okolo seba. Všimla si si, že napríklad susede sa narodilo bábatko, že X a Y mali minulý týždeň svadbu? Okolo Teba nie je len smútok a smrť, je tam aj radosť, život, len si ho musíš všimnúť a viac rozmýšľať o krásnych veciach, ktoré denne vidíš a nie o smutných.....
Ahoj, vobec nie si psychopat!! Ja to poznam minuly rok v lete sa nam utopil kamarat priamo pred ocami a nikto mu nedokazal pomoct. Bolo to strasne, ten provtny a najhorsi smutok uz opadol, ale strach z necakanej smrti stale zostal vo mne. Tiez sa bojim o vsetkych v mojom okoli a to neskutocne. Snazim sa to troska aj skryvat lebo viem, ze to nie je spravne. Podla mna to vylieci strach. A hlavne si treba uvedomit, ze aj keby sa to malo stat nedokazes tomu zabranit. Je sposob ako sa z toho mozes dostat a to prijat smrt, naucit sa zit s tym, ze smrt je tu s nami kazdy den. Uvedomit si, ze clovek je pominutelny a jedine co nam potom zostava je v dobrom na neho spomynat. Nic ine nemozeme robit. Je to osud, aspon ja si tak myslim, kazdy ho mame uz predurceny a kazdy z nas raz odide. Niekto skor a niekto neskor. Presne o tom je ZIVOT. Ja to sem dokazem napist, ale je pravda, ze este som to ani ja nezvladla sa stotoznit s tym, ze smrt je tu s nami. Ale zijeme len raz a preto treba zit OPATRNE a napriek tomu NAPLNO :-). Drzim palceky!!!!
P.S.: a ked chces mozeme pokecat o tom, pripadne aj cez mailik
