Stve ma ze som proste zla dcera, ale neviem s tym nic urobit..Ide o tom ze s rodicmi travim minimum casu, ale ani sa mi ho nechce s nimi travit viac..Lebo aj ked sme spolu, bud su aj tak hadky,ale rozkazovacnost a netolerancia z ich strany, alebo proste sa tam citim zbytocna lebo aj tak si ma nevsimaju tak na co tam som?Znie to hnusne aj pre mna ked to takto pisem, ale citim sa v ich spolocnosti vacsinou neprijemne..Fakt som zla asi..ale neviem mat ine pocity.. Napriklad dnes isli na chatu, strasne ma volali, a nesla som..Citim za to vycitky, ale aj obrovsku nechut tam ist..Ma(l)niekto niekedy podobne pocity voci svojim rodicom?Alebo ake mate s nimi vztahy.?Este aby som nezabudla,mam 24 rokov..
Som zla dcera :(
borievka
borievka
Casto si hovorim..boze uz maju tolko rokov..nebudu zit vecne..starnu..kolko casu nam este ostava aby nam mohlo byt spolu dobre.?Co ak sa im nieco stane..co ak presvihnem cas a uz bude neskoro a uz nikdy to nebudem moct napravit..vybudovat si krasny vztah..travit s nimi cas.. A zoziera ma to.. Ale nedokazem to napravit teraz..proste to nejde..
borievka
A preco si sa pytala na povolanie.?
jajka
borievka, ked sa osamostatnis, urcite to bude lepsie.
borievka
Ona je sestricka v nemocnici..
borievka
Skoda ze vsetko nejdes napravit sibnutim carovneho prutika.. Nasi su dobri..lenze ked im chce clovek vyhoviet musi byt vsetko ako oni chcu..sice oni sa idu niekedy potrhat aby som niekde sla,ze hovoria ze urobia to to to..ze sa vo vsetko prisposobia..ale napokon aj tak bud skutek utek..alebo sa naozaj prisposobia ale potom to pocuvam kolko a oni museli obetovat aby som s nimi sla.. Chcela by som mat vlastny bytik..a odist a myslim ze bud by to uplne znicilo nasi vztahy alebo zlepsilo.. Lenze zatial som tu a mam pocity viny..ktore neviem a ani nechcem riesit..Je to taky zacarovany kruh..
jajka
môzem sa ta opytat, ake povolanie ma tvoja mama?
jajka
hm, no ja mam taku svokru, a zijem s nou, tiez takto citovo vydiera. je to neprijemne, ale nie je to moja mama, tak ju neriesim, snazim sa to nevsimat si. aj ked je to tazke a obcas mam z nej nervy v kybli. ona uz ina nebude. nie je zla, ale ma dost blbu povahu, vsetko pokazi. ak by to bola moja mama, tak by som sa jej snazila vysvetlit, co a ako, ale nie je. a jej dcera sa odstahovala velmi daleko, lebo si nevychadzali, a syn jej vylevy ignoruje. spociatku som sa jej snazila vyhoviet, aby bola spokojna, ale zistila som, ze spokojna byt nevie. cim viac som sa snazila, tym bola narocnejsia a odpornejsia. pretu ju aj jej deti ignoruju. ked tam nie je cesta, co uz. chran si svoje psychicke zdravie, a cim skor sa osamostatni.
borievka
Jajka, ale ja sa o tom nechcem pokusat..mozno je to hlupost..ale v tom je ta absurdita ze by som chcela aby to bolo ine..ale nechcem sa o to snazit..Bojim sa bolesti..alebo keby som mala byt uprimna mam z nej panicky strach..proste uz nechcem citove vydieranie, vycitky..ani ublizene poznamky..ani ukrivdene pohlady a urazene mlcanie.. Znie to skaredo..ale bola som tyzden na tej dovolenke s priatelom..(a nebolo to tam celkom pritom idealne, aj sme sa parkrat pohadali..ale MOHLA SOM POVEDAT,VYKRICAT CO CITIM, CO MA HNEVA..) a mne sa nechcelo ist domov..nie ze nechcelo a citila som priam nechut..Ze pridem domov a co zas bude..ze poviem,urobim nieco co nebude vhodne a zase budu vycitky alebo take (ja to nazyvam psychologicke tahy)ze niekto chodi po byte a len mlci, diva sa a vzdycha a hadze veticky ako "no tazko mi je..veru tazko..".. Proste snazim sa takymto situaciam vyhnut ako sa da..A viem ze by nastali keby som chcela nieco riesit..
jajka
a este jedno, s humorom ide vsetko lepsie...
jajka
borievka, naraz to nepojde, pomalicky, postupne...sama vies v com, co ti najviac vadi, co by bolo priechodne a co menej. ale treba na nich tlacit, sami ti priestor nedaju. samozrejme podla moznosti bez hadok.
