Som zla dcera :(

Jajka dakujem..
No ja ako som uz napisala som tiez stale klamavala..nechcela som asi pocut stale vycitky na to co som urobila alebo stratila a podobne..Mna nasi pochvalia ale casto mam pocit ze nie vtedy ked by som to potrebovala alebo kedy si myslim ze by to mohlo byt alebo najma vtedy ked to boli uplne blbosti za co mi povedali "chvalim ta"co ma skor vydrazdilo ako potesilo..napr. "no chvalim ta ze nezabudla zaplatit ten sek..",co myslim ze je skor automaticke ako dovod chvalit, skor mi to prislo ako pochvala ze chvalim male decko ze je sikovne ze si nezabudlo umyt zuby.. A Lenca s tym co si napisala o kamaratke tvojej mamy, tak mi to velmi pripomenulo..nasi su tiez taki aj ked nie vzdy..ale zivo si spominam, ked som prisla domov u nas bol maliar, a mama uz vo dverach na mna volala-je tu ujo maliar,pozdrav ho potom..Ujo maliar, bol asi tak 35 chlapik, ale nevadi..Alebo cosi som bola v za otcom v praci, prisla tam jeho kolegina a kym som sa stihla co len nadychnut, oco ma vyzval-no pozdrav..A kolegina len s udivom vypucila oci :) :(.. Su starostlivi,dobri..ale presne ako vravis ten priestor pre mi chyba..Proste nechcem byt s nimi lebo mam pocit ze sa v ich spolocnosti casto akoby dusim.. A neviem to zmenit..asi by to chcelo komunikaciu, ale nieco take u nas nefunguje..Myslim ze by mi neodpustili keby som na nich vychrlila co si myslima a ako nas vztah berem ja..

vecernica, vôbec si nemyslim ze je rozmaznaná. viem ze si spominala, ze ty rodicov nemas. chapem ze ti velmi chybaju. borievka svojich rodicov miluje a respektuje, ale potrebuje vlastny priestor a ten nedostáva. je uz dospela a nie je vhodne aby ju matka neustale napominala. ako môze potom robit vlastne rozhodnutia? potrebuje vnutorne rast a rozvijat sa. to ze chce prejavit svoj vlastny nazor je uplne v poriadku a jej mama by si mala uz uvedomit, ze nie je male dieta.

Si rozmaznana.prepac.Iste sa trapis so svojimi problemami ale uvedom si ze aj oni maju problemy o ktorych mozno nevies.Preco ste na svojich rodicov viac kritickejsie ako na inych? nie ste vdacne .
mohli sa na vas vykaslat uplne inak. Preco neviete odpustit im ich spravanie?

ja som odisla z domu v 19tich -som sa vydala, moj vztah s rodicmi nic moc, nepamatam sa, ze by mi niekedy povedali -sme hrdi na teba, mame ta radi...mozno to aj tak citili, ale ja som to v detskom veku potrebovala pocut...Neviem ani preco, od malicka som im klamala,ked sa nad tym tak zamyslim, neprikladam vinu sebe, kedy som mohla, bola som u starych rodicov, tych povazujem za svojich ozastnych rodicov, oni boli ti, ktori mi vytvorili krasne spomienky na detstvo. Kolkokrat ma aj dnes srdce zaboli, ked moj otec u mna obeduje a este nikdy ani raz nepochvalil jedlo, co som navarila...no, ale som sa rozpisala...alebo, co by ste povedali na to, ked pridete pomaly 30 rocna na navstevu k mame, ta ma v obyvycke kamaratku, ja ju pozdravim a moja mama doda -Vitajte u nas teta Milka...akoze to mam po mame zopakovat...

Ale ano pocujem aj take veci..
S domacimi pracami je to tiez tak podobne ako ty hovoris..ked si to robim sama, robim to po svojom, ked su nasi doma neda sa..V domacnosti sa nejako nepretrhnem..ale je to aj o tom..ze mama chce vsetko robit iba ona..akoby si chcela udrzat ten patronat alebo akoby som to nazvala..napr. prat nehrozi, to zasadne iba ona..nikto iny nemoze a zasadne sobotu, lebo ona ma na kazdy den harmonogram a ta dana vec sa nemoze robit inokedy ako je dana..Je velmi poriadna, takze by to nezniesla..A napr. varenie, sem tam cosi urobim..ale velmi malo..lenze vzdy musim uvarit len to co ona mi urci a este by mi stala za plecom a dirigovala ma..A zase,najradsej si to robi sama.. Pruser..nikdy som nebola "decko" co by fajcilo, pilo, lietalo po diskach a za chalanmi..napriek tomu na strednej som nebola moc bezproblemova..klamala som casto v tom obdobi..aj ked to bolo kvoli hlupostiam..neviem akosi som v tom obdobi stale neieco dokazala stratit (myslim veci) a nasi z toho saleli a robili strasne sceny a take brnkania na city..Asi som divna ale strasne zle som to znasala..nedokazala som pocuvat tie "tirady"ked som nieco stratila, tak som vzdy len klamala a potom sa mi ten zacarovany kruh len nabaloval.. Inak so mnou neboli nikdy problemy.. A VS som zvladala bez problemovo.. Asi na kazdej strane je par chyb..lenze neda sa o nich hovorit a preto podla mna ani najst k sebe lepsiu cestu..

a take, ze...mam ta rada, zalezi mi na tebe, som na teba pysna, ze si to zvladla? take nepocujes? uz sa ti podarilo vyrobit nejaky "pruser"? Skôr si myslim ze si az prilis bezproblemove dieta. ked ich trapia take hluposti ako ze s nimi niekam nechces ist. Lebo deti nechcu chodit s rodicmi uz od sestnastich, mozno aj skor. A do osemnastky to rodicov aj prestane trapit, beru ze mas svoj zivot a svojich kamaratov. Keby islo o to, ze jej nechces s niecim pomoct, tak to je ine. Aj ked aj tam su urcite hranice. Si predsa uz dospela osoba. Neviem si predstavit, ze by ma mama v 24 takto sekirovala. Este tak v 16. Myslim, ze si velmi poslusne dieta a preto na kazdy tvoj co i najmensi odpor reaguju takto. A tiez preto, ze si jedinacik. Nemali moznost porovnavat vychovu viacerych deti. Myslia si ze vedia co je pre teba najlepsie. Napriklad moju mamu strasne rozculuje, ze ja robim urcite veci inym spôsobom, napriklad domace prace. Musi to byt jej spôsobom, inak je zle. Ale, mozno aj tym, ze som sa odstahovala a ziskala urcity odstup, tak respektuje ze si robim veci po svojom, aj ked to vzdy ofrfle.

A este nasi mi davaju najavo-aspon ja to tak citim-ze som zla dcera..Nepovedia to ale vidim to v mne adresovanych povzdychoch ked nechcem s nimi niekde ist a travit cas..v zamracenych tvarach, stisnutych perach a skrytych slovach "no..pekne.. No..nikdy som si nemyslela ze to bude takto.. Mas nas rada? Ine deti robia toto.. Mojej kolegyni dcera isla s nou na huby a ty s nami nikam.. No veru, nic mi v zivote nevychadza" a podobne frazicky.. Zranuje ma to a mam potom pocit ze som asi najhorsie dcera pod slnkom.. A vtedy paradoxne mam este mensiu chut byt s nimi..

Ved prave, a tym ze som jedinacik, tak si stale myslia ze mam 12 rokov a tak sa aj ku mne spravaju a nielen co sa rozkazovania tyka ale aj co sa tyka velakrat urazlivych alebo aj naozaj hlupych poznamok na moju adresu..Proste neakceptuju ma ako dceru ako partnera ako dospeleho cloveka, ale ja vlastne ani nemozem mat opozicny nazor alebo si nieco predstavovat alebo chciet inak..lebo nie ze z uskutocnovania toho, ale len zo sameho povedania je hadka a beru to ako urazku.. Su to dobri rodicia..len myslim ze s vekom by sa mal menit aj vztah rodica k dietatu..ale u nas zostava rovnaky..Mozno preto prechovavam ten hnev a nechut byt s nimi..lebo neustupia z nicoho ani o milimeter..a ja im nemozem povedat co ma uraza, trapi alebo ako to vidim ja.. Ked sa pohadame s priatelom alebo to zaskripe, mozem sa rozculit, dat najavo svoj hnev, a potom mu aj neskor v pokoji povedat co citim a aky je moj nazor..Ale pri rodicoch nemozem..

ja som si svoju mamu vychovala...sokovou terapiou obcas ale co uz.:)..teraz uz znesie aj neuveritelne veci...predtym bola velmi hakliva aj na malickosti. len ja som mala vyhodu oproti tebe v tom, ze som najmladsia z troch deti. takze som na prevychovu nebola sama :) Ale vazne, je to hlavne o komunikacii, bude to asi bolestive pre obe, ale ak chcete spolu vychadzat treba na tom popracovat. Inak jedine sa odstahovat a postupne cakat ci sa to zlepsi. Ale nie kazdy ma tu moznost. Treba si vysvetlit, co vas trapi, bez urazania sa. A vztahovacnosti. Keby si mala surodencov, mozno by to bolo jednoduchsie, nebola by si na to sama.

Lenze mi nemame dobry vztah :(..Nie ze by sme ho mali extremne zly..ale teda dobry urcite nie..Tiez si velakrat hovorim ze by som sa k nej mohla spravat lepsie..lenze mi to nejde..A moja mam si neuvedomuje ze sa tak ku mne sprava ako k decku, ze je taky "diktator"..ked jej to poviem..aj zaobalene a jemne, povie ze to nie je pravda a urazi sa..