koren, pod sem

tak ja som mávala tiež nočné, keď som brigádovala na pumpe a tiež som si vždy pripomenula, že prečo študujem. ale ja som rada, že som robila. mala som vždy peniaze, aj na dovolenky a aj som si vážila peniaze.

on ma len ucnovku takze robi co sa da, poznas to a ja idem brigadovat do firmy kde robi, vyrabaju tam nabytok tusim aj pre ikeu, ja tam budem balit, tak si aspon zasa pripomeniem preco studujem (=

a čo ideš robiť? akú brigádu si si našla? a priateľ má akú prácu, že robí aj nočné?

celkom dobre, robila som si zeleny caj, lebo mi dost pomaha na moju problematicku plet a priatel je na nocnej, tak si tu len tak citam a tak, dnes som si bola vybavovat tu brigadu, tak mam okolo toho este trocha behacky ale vo stvrtok uz idem makat

som, som aktívna. ahoj monička. síce neviem dokedy ešte budem. periem, tak asi dokým doperie pračka. som sama doma, rodičia s bratom na dovolenke, sestra u priateľa, môj priateľ s rodičmi na chate. ten príde až v piatok na moje narodeninky a v sobotu by sme už mali ísť na dovolenku. ty ako?

barbi, nepokecame? vidim, ze si tu teraz dost aktivna...

ahoj koren, az teraz som sa sem dostala tak aby som ti aj ja mohla napisat nieco dlhsie nez len par riadkov...
to co si zazil muselo byt fakt strasne, ale vidno na tebe, ze napriek tomu stojis na nohach a to je obdivuhodne, ja si ani netrufnem sem pisat to ako som prisla tiez o jednu osobu v zivote pretoze sa mi to zda oproti tomu co si zazil ty doslova malicherne, ale napisem...
ja som stratila kamaratku, ktora bola sucasne mojou susedou a teda som ju poznala cely zivot, bola vojacka, resp. vojenska letuska a zahinula 19. januara 2006 pri leteckej havarii lietadla AN24- o tom uz pocul snad kazdy, bol to sok, nestretavali sme sa casto, lebo bola stale na cestach... a z tej poslednej sa uz nevratila... dost dlho som sa s tym ako tak vyrovnavala, ale najhorsie na tom nebolo to, ze prisla o zivot -to ma tak nebolelo, snad preto, ze som veriaca, ako sposob akym zomrela, ona totiz zhorela... to bolo na tom najhorsie...
jej posledny darcek na vianoce -privesok na mobil- mam zaveseny na krku sosky anjelika a pri spomienke na nu ma srdce zaboli, ale verim, ze sa tam zhora na mna diva a usmieva...

Zivot je naozaj zlozita cesta. Niekedy vela bolesti a otazok.Najviac som smutna z toho ,ze odchadzaju milovane osoby a akoby zlo vyhravalo nad dobrom v tomto zivote.Ja som zazila vela tragedii...stastie je ,ze nie takych co sa mna tykali uplne intimne.Mala som kamaratku co umrela pri porode aj s dietatkom.Najhorsie ,ze ten otec to dietatko uz moc nechcel.A potom som mala znameho co si mal brat slobodnu mamicku s dietatkom a on ked uz boli v procese ,ze sa chystali spolu byvat zariadovali byt dostal epilepticky zachvat a zadusil sa ...zomrel.Ja som stastna teraz a modlim sa ,aby sa mojmu milovanemu nic nestalo a ani detom.Koren kazdy z nas ma nejake poslanie na tomto kuse hliny.A vsetci sa stretneme na druhej strane nejakym sposobom.Je to velka psychicka trauma a bolest .Nech ti Boh pomoze dostat sa z tej traumy.

koren, ja som nezažila stratu takého blízkeho človeka. ale tiež som zažila niečo strašné. nikomu to neprajem, bolo to najhoršie obdobie môjho života. už som to tu písala, takže ak chceš, tak si môžeš prečítať tu
www.zdravie.sk

koren, nie je ti co zavidiet, to ti poviem.:-( neviem, ako by som taku stratu uniesla ja, aj ked este nemam ani zdaleka tolko zivotnych skusenosti, ako mas zda sa ty. ako dlho to je, co sa ti to stalo?drz sa.