no ja osobne by som povedala, ze najviac som sa sklamala v niektorych ludoch.. ale ako si pisala - clovek sa uci z vlastnych chyb.. takze teraz uz nie som taka doverciva ako kedysi.. nedam na svoj prvy dojem, ktory sa obcas moze lisit od skutocnosti.. najskor skusim toho cloveka ako-tak spoznat, az potom mu mozem zacat doverovat.. i ked obcas sa to neda, pretoze mam o nom velmi dobru mienku, az kym nepride nejaka situacia, v ktorej sa ukaze aky ten clovek naozaj je.. dalsia vec je, ze netreba vzdy davat na reci inych.. neverit klebetam a spravam od ostatnych, pokial ti to nepotvrdi sam/a dotycny/a.. mnohokrat clovek uveri tomu co zacuje a pritom to tak vobec nie je a zbytocne dochadza k nedorozumeniam.. a k tym trapasom.. isla som raz na jedno stretnutie a ako som vystupila z autobusu som si vsimla, ze predo mnou kraca jedna moja znama, s ktorou som sa uz nevidela nejake dva roky.. zrychlila som, aby som ju zastihla, poklepkala som ju po pleci a nahlas zvolala jej meno a aka som stastna, ze ju vidim.. vtom sa otocila, udivene na mna pozerala a vtedy som si uvedomila, ze to nie je ona.. ospravedlnila som sa, no cely den som mala v hlave jej a moj udiveny vyraz:))
