naco? kazdemu robim len zle, mne sa stalo zle, tak som to zacala prenasat na inych, lebo tento skur...svet je nespravodlivy. Som velmi nestastna a uz to trva prilis dlho, nicim tich ktorich najviac milujem a doslovne som stratila samu seba:(...bez duse, len telo mam, ktore aj tak neznasam...bozuzial moje myslienky na smrt na stale stupnuju, mavam hrozne sny, v noci ma trha...neviem uz z toho vykluckovat, neviem zit spocitom ze som ublizila svojim najmilovanejsim, aj ked iba slovne, ale to je niekedy omnoho horsie, chovam sa hrozne, zato ze som nestastna a vsetko co sa mi stalo sa mi zda byt niekedy nefer:(...som zla
Nezasluzim si zit
nikdy nie je neskoro s tym skoncit. mnohi ludia urobili aj horsie veci ako ty..
ja viem, ze sa stale budes citit vinna za to, co si spravila, ale nerob to uz dalej! urob t pre rodicov. si hrozna egoistka..viem to pochopit, lebo aj ja taka som..musis sa prekonat. nepozerat stale len na seba
no on ma miluje taku aka som...no ja som stratila seba, odvtedy sa sama sebe nepacim, to ma ani netrapi, vzdy sa da nieco s tym porobit, ale to moje spravanie je nezvratne, cela rodina to vie ako hrozne sa chovam
majussska a skúsila si sa takto otvorene porozpravať so svojimi blízkymi? A skus vyhľadať psychologa alebo psychiatra. Smrť je posledné a nezvratné a NIKOMU tým nepomôžeš.
ale ved mas priatela, nie? tak asi nie si skareda? to je blbost..
trapenie pre mna z nich urobilo trosky, priatel kvoli mne zacal pit...
boze igua, ale ja som ich psychicky deptala, vzzdy kednniekde odisli, povedala som ze si nieco urobim...ze sa zabijem, alebo ze nechcem zit, nic nerobim, len hnijem doma, predtym aktivny clovek plny zivota...:(...mojim rodicom sa velmi zhorsil zdravotny stav
napr moja mama robi ucitelku. cely den sa musi krotit aby tam tych pankhartov nepozabijala a potom ked pride domov je zla na vsetkych ostatnych...uraza nas, nadava nam za uplne somariny. snazi sa tu bolest v nej preniest na nas.
myslim ze si uplne normalny clovek...a myslim, ze vela ludi ak nie vacsina si vybija zlost na svojich blizkych.
aj ja to robim...kazdy to obcas robi. a myslim ze hlavne zeny su take
az tak davno to nie je...dozivotne poznacena nie, ale zjazvena...uz predtym som mala male sebavedomie...ale teraz...nevazim si samu seba...neverim ze by ma mohol niekto skutocne milovat...od mala som mala so sebou problemy, este v skole sa mi vysmievali...aj ked kazdy uz na srednej hvoril ze som peknucka...ale mam to v hlave, no najviac sa neznasam pre svoju odpornu povahu
je mi velmi tazko ked si uvedomim, co som robila...revem ako mala, strasne ma tazi pri srdci a predsa to neviem zastavit, vybijat si tu zlost na mojich drahich