Zdravim vas, asi patrim do skupiny vyhorenych, bo mam pocit, ze som vyhorela uplne do tla. Nenaplna ma to co robim, lebo uz ma to nebavi, mechanicky rano vstavam do prace, citim sa uplne psychicky vycerpana. Ja uz nevladzem dalej.. Vobec neviem, ze ako sa vratit do zivota..
syndrom vyhorenia
ako citam tuto temu :( .....ja som ani netusila ze je to nejaky syndrom ja som si myslela ze len ja som cudna a ja mam presne toto co sa tu pise :((
je tu niekto taký, čo sa vyliečil, resp.lieči zo syndrómu vyhorenia ?
viete mi poradiť ?
Ja sa citim aj vycerpane, aj ked idem s kamaratmi von, som rada, ze som s nimi, ale akosi ma to stale nenaplni dostatocne, aby sa to vyriesilo.. Aj ked sa porozpravam, akosi stale to nie je ono...
Tato tema ma oslovila, dufam ze sa ozve niekto kto vie pomoct. Pomoze aj to ze sa vyrozpravate, ako teraz tu prebieha debata, ale pokial je to uz hlboke, tak to tento problem nevyriesi, aspon si to ja myslim.Tiez sa citim strasne vyhoreta a uz neviem ani pozitivne mysliet, skör pritiahnem negativne ako pozitivne aj ked sa snazim a to möze pochopit len ten kto to zazil. Ten kto ten stav nepozna povie ake je to lahke, staci len chciet, rano vstat , usmiat sa do zrkadla a povedat si ze dnes sa ti vsetko bude darit, ze vsetko zvladnes, alebo ze si pekna a podobne, ale uz to nefunguje a je jedno ake povolanie clovek ma. Skör k tomu möze doist , ako je aj tu pisane- pri praci s ludmi, ale ako sa z toho dostat. Som v zahranici a neviem chodit na yogu, alebo ine metody ktore by mozno pomohli, ale ako si pomoct ked sa nemözem zatial este vratit.
sisina a maria hovoríte mi z duše!!! :)) každý vidí v našom povolaní len prázdniny a to že ved s deťmi sa len hráme to je pohodová robota (v MŠ) apod...Ale tú zodpovednosť,zničené nervy,hlasivky a minimálny plat nevidí nikto.Mňa našťastie práca baví ale myslím že na celý život to nebude lebo už teraz mi z toho niekedy mierne vyhráva :)) Ale aby som sa vyjadrila k téme..robiť v školstve ak to človeka nebaví je to najhoršie..ak robí človek na stroji a nebaví ho to trpí ale dá sa to prežiť..ale učiteľov zničených a unudených životom a robotov by malo byť čo najmenej..práca s ľudmi je náročná ak človeka baví a nieto ešte ak ňou trpí...to je o život pre obe strany a žiaci sú tu obeťami..teda prepáč za uprimnosť ale to je môj názor :)
Presne tak, kazda praca ma svoje vyhody, aj nevyhody, zalezi na cloveku, co si vyberie a ktorym smerom pojde.
vies,kazdy kto neokusi pracu druheho nepochopi...kazdy vidi,len tie kladne stranky...na kazdej praci,ale nie vsetko...
Vdaka Mariaa! Zabudla som spomenut to najdolezitejsie, zodpovednost za deti. Nielen za vedomosti, ale najma za vychovu, za ich zdravy psychicky vyvoj, formovanie cloveka do zivota. A nakoniec aj za ich zivot(na vyletoch a pod.)vselico sa moze stat.Ja hovorim, ze ucitel je vzdy jednou nohou v base:(((