Sebapoškodzovanie

Ale práveže o tomto by sa malo hovoriť, nech sa problémom predchádza

By si sa veru cudovala, co vsetko je na slovensku povazovane za tabu a tak nejak sa o tom ani nehovori

Ahojte, touto cestou by som Vás všetkých chcela poprosiť o pomoc. Som študentkou posledného ročníka psychológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a oslovujem Vás prostredníctvom tohto príspevku z toho dôvodu, že hľadám mladých ľudí od 18 rokov, ktorí by boli ochotní zúčastniť sa výskumu pre moju diplomovú prácu, ktorá znie Sebapoškodzovanie u mladých ľudí a možnosti jeho zvládania. Výskum bude prebiehať formou rozhovorov, pričom všetky poskytnuté informácie budú úplne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí, ktorí sa v minulosti sebapoškodzovali a dokázali sa nejakým spôsobom z tohto životného obdobia už dostať. V prípade akýchkoľvek otázok ma pokojne kontaktujte prostredníctvom e-mailu: simona.tittelova@gmail.com

Ahojte, som študentkou psychológie v Olomouci. Oslovujem vás prostredníctvom tohto príspevku z dôvodu, že *hľadám* ľudí - konverzačných partnerov pre svoju diplomovú prácu - Stigmatizácia a sebastigmatizácia u zámerne sebapoškodzujúcich osôb. (Bakalársku prácu som mala na tému Zámerné sebapoškodzovanie). Výskum bude prebieha formou rozhovorov. Všetko bude kompletne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí vo veku od 18 rokov, ktorí sa v minulosti či naďalej v súčasnosti sebapoškodzujú. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktuje prostredníctvom mailu: vyskumdsh2017@gmail.com. Ďakujem vopred.

Dobrý deň, som študentkou psychológie v Olomouci. Oslovujem vás prostredníctvom tohto príspevku z dôvodu, že *hľadám* ľudí - konverzačných partnerov pre svoju bakalársku prácu, ktorá je zameraná na zámerné sebapoškodzovanie. Výskum bude prebiehať formou rozhovorov (ak by niekto mal záujem sa zúčastniť, ale nechcel by osobné stretnutie, či rozhovor cez videohovor/hovor, je možná aj emailová komunikácia). Všetko bude kompletne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí vo veku od 18 rokov, ktorí sa v minulosti či naďalej v súčasnosti sebapoškodzujú. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktuje prostredníctvom mailu: vyskumdsh2017@gmail.com. Ďakujem vopred.

nuz aj taketo veci sa deju :(

Dobrý večer dnes som sa dozvedela že môj syn ktorý má iba 8r.si ubližuje a to tak že keď mu učiteľka dá trest ....choď za dvere adt tak drží radiátor tak dlho až ho ruka pali alebo potiahne z rukou cez stenu až ju má červenú pekné vás prosím kto má takéto skúsenosti napíšte mi čo mám robiť ďakujem vám pekne ..... monzka81@gmail.com

Odpovedz si na otázku, prečo sa toho nechceš vzdať. Pretože na jednej strane ti sebapoškodzovanie ubližuje a si si toho vedomá, ale na strane druhej sa ho chceš držať ako čert kríža.
Podobný mechanizmus je aj pri PPP, "pretože ho potrebujem na..."

Ahojte potrebovala by som pomoc režem sa už pól roka a jeden mesiac začínala som dosť tvrdo každý deň som sa rezala najprv len nožnicami na stehnách a lítkach v obrovských množstvách nakoniec to dopadlo tak že som nemla miesto tak som to robila pomenej až som pomali prestala. Medz tím sa stala zo mňa bulimička čož sa odráža aj teraz pretože si na seba vyrezávam nápisi ako npr .: tučná, škaredá, obézna atď.

Na dlho ma to neprešlo čoskoro keď sa jazvy zaojili pokračovala som vtom ale tento raz aj na rukách presnejšie predlaktí stále ale len nožnicami nemala odvahu si vziať žiletku. Keďže nožnice boli pre mňa málo tak som si cez celé predlaktie robila rezy. Výsledkom bolo celé dorezané predlaktie. Zase ma to prešlo no zase mi to nevydržalo. Keď som sa zvykla kúpať hrávala som sa zo žiletkou a rozmýšľala aké by to bolo. Robila som to hrozne často no stále som na to nemala. Odvahu som nabrala až teraz začiatkom roka.

Najprv som začala ako vždy na stehne. najprv som skúsila len malú ranku no a potom sa to nedalo zastaviť. prešla so rovno na ruky. najprv predlaktie. Zase bolo celé dorezané. No ani to mi nestačilo. teraz to robím už tak že si beriem obväz obviažem si ruku tak ako keď vám u doktora berú krv a prerežem si žilu ale nie raz robím si pozdĺž celej žili rezy. Mama nevie o tom ako som na tom teraz. ale ešte pred tím než sa to takto zhoršilo sa to dozvedela a objednala ma u psychoterapeuta no ešte stále sa sedenie nekonalo a ja už neviem čo mám robiť nedokážem prestať bojím sa že mi sedenia nepomôžu pretože ja prestať nechcem nechcem sa toho vzdať.

Ja to robím tiež a snažím sa prestať.Už asi polroka som sa držala a potom príde nejaký nepríjemný zážitok a som v tom späť.Je to vo mne mám divnú povahu,z ničím sa neviem vyrovnať,nedokážem byť úprimná,som moc citlivá a ešte aj hamblivá a uzavretá.Som rada sama som taký ten vlk samotár.Nemám rada keď som v spoločnosti viacerych ľudí mám pocit,že ma tam nechcú.Predtým všetkým som taká nebývala.Myslím všetko sa začalo keď som prestúpila do inej školy.Stále iba samí výsmech a urážky nemala som sa s kým porozprávať a moja kamarátka sa mi chcela pomstiť za predošlý rok keď sme sa stále bili ale ja som tie bitky vnímala iba ako srandu a myslela som,že ona tiež.Ale nebolo to tak a uvedomujem si svoju chybu a mrzí ma to.A tak keď sme prestúpili do inej školy prestala sa so mnou baviť a stala sa najobľúbenejšiou babou triedy.A mňa všade ohovárala.A nikto sa so mnou nebavil a všetci sa mi len vysmievali.Bavila som sa len z jednou babou,ktorá tiež prestúpila s nami bola ale v inej triede volala sa Katka.Myslela som,že je v pohode ale pamätám si ako ma raz pozvala na jej oslavu a dohodli sme sa,že po mňa príde vtedy ešte najlepšia kamarátka Kika (to bolo pred nástupom na inú školu)ale neprišla ako taká sprostá som čakala a ona neprišla.Potom na druhý deň v ešte bývalej škole som tvrdila ako je dobre,že neprišla,že sa mi ani nikam nechcelo ísť atď.Ale potom mi raz Kristína v návale zlosti povedala,že Katka ju prosila aby za mnou nešla,že ma tam nechce.Povedala mi to predňou pred Katkou.A ja som sa opäť tvárila,že nič nevadí. Vo vnútri ma to ale strašne bolelo zlomilo ma to.Myslím,že práve vtedy sa to začalo.Hľadala som niečo čo by mi pomohlo a našla som tajný liek sebapoškodzovanie.Prežila som v tej škole dva najhoršie roky.Po celé tie dva roky som na obede sedávala sama,v lavici sama a keď nám učiteľka povedala dajte sa do skupín nemala som kam ísť.Potom sa ale Kika chcela zmieriť a nechať naše hádky tak.Tak som súhlasila.A všetko sa zmenilo našla som si kamarátky a začalo mi tam byť dobre.Ale neviem zabudnúť.Tie spomienky vo mne vyvolávajú strašne zlý pocit.Odvtedy som nedokázala byť úprimná a najradšej som sama.Kiku mám rada ale keď som pri nej vyvoláva vo mńe pocit,že to všetko spravila len zľútosti voči mne.Preto sa s ňou nedokážem normálne baviť a ani s nikým v triede.A preto sa poškodzujem lebo v ten moment keď sa porežem na to nachvíľu zabudnem.