ahoj, mam taky problem, ze pred takmer 3 mesiacmi mi zomrel psik- fenka. Velmi som ju mala rada a ona mala rada mna. Stalos a to necakane a ja sa s tym neviem doteraz zmierit, ze uz ju tu nemam, nechcem zabudnut,ale velmi ma to boli, este stale. Druheho psika si nemozem kupit koli nejakym veciam, ktore tu nechcem rozoberat. Chcem mat na nu krasne spomienky, aj mam,ale kazda spomienka ma velmi boli. Uz sa sz toho zblaznim. A nevravim ani o snoch co sa mi s nou snivaju.:-(
Neviem sa s tym vyrovnat
smutna
mirkaaa
smutna mne sa stratilo stena a nemohla som sa s tym zmierit dlhy cas, nedokazala som sa ucit, vzdy som len plakala, ale to vsetky doma... nikdy sme ho uz nenasli, ale dokazala som zahnat smutok, kupili sme si fenku, no vzdy ked si na mojho macka spomeniem tak mam slzicky v ociach, chce to cas, mne to trvalo cca 3 mesiace kym som prestala plakat, ale pomohla mi moja fenka, inac by som sa s tym zmierovala velmi dlho...
marisssa
ty si bola aspon s nou, v jej poslednych chvilach, ale ako sa trapil nas kocurik, sa ja nikdy nedozviem..ale uz je v nebicku:-)
smutna
no to mi je luto, vies najhorsie je, ze svoj posledny pohlad na tomto svete venovala mne. Napadol mi ju pes pred mojimi ocami, zahryzol sa do jej telicka a j auz som vedela, ze je velmi zle, ked som ju bezvladnu niesla k veterinarovi. Este stale vidim,ako ked sa do nej zahryzol, hned zdvihla hlavku a pozrela na mna, na ten pohlad nikdy nezabudnem. KEby sa da zmenit minulost,ale bohuzial to nejde,ale mam pocit, ze umriem od smutku, stale na nu myslim
marisssa
my sme mali kocura v dome,bol to nas milacik a clen rodiny,mladsi bracek.nosil zvoncek na obojku,taky rysavucky,mily,dobre sme si ho vychovali..chodieval von sam sa vyvencit a vzdy sa vratil domov,az raz sa nevratil a mam ho nasla zrazeneho v jarku,mrtveho.bol by mal 3roky.pekne sme ho pochovali a chodime mu aj sviecku zapalit.chyba nam stale.nemozem si ani jeho fotky pozerat,lebo sa vzdy rozplacem.bude to asi dlho trvat,kym to bude bez slz,ak vobec niekedy... skusky zivota..
