mam dilemu, teda, mam priatela, ktory ma take zvlastne stavy... ma obdobie, kedy ma velmi moc lubi a vie to dat patricne najavo a potom zas pride obdobie, ked nemam ani sajnu, ci ma lubi... proste, je so mnu malo, to ze ma lubi mi povie malokedy a potom zas pride to obdobie, kedy je nesmierne stastny, ze je so mnou... viem, ze momentalne ma problemy s pracou, viem ze mu je luto, ze ide odtial prec, aj ked dobrovolne... ale ja som tu a neviem co mam robit, ci je to ten muz, ktory si chce riesit problemy sam a potrebuje cas, alebo mu davat max. najavo, ze ho lubim... ale je mi z toho zle:-((
neviem co sa deje
no my zijeme v kosiciach....
A ako je to tam u vas v okoli s pracou?Lebo tu u nas je prace habadej.
no ved to, ze nehlada. najprv si myslel, ze si na to musi zvyknut....teraz ked si nezvykol, tak uz zacina rozmyslat, ze ho to vlastne nebavi a skusil by nieco ine....lenze ja ho nedokazem k tomu nakopnut :(
janka, takto to citim aj ja :( bohuzial, teraz sa riesi jeho problem, nie moj :(
no to by brdo, a nehlada nieco ine? sak robit aj v noci...
tu pracu co ma on, teda ja by som mat nechcela. stale musi byt na telefone, ked mu "nahodou" sefovia zavolaju. vzdy musi byt po ruke. ked musi, robi aj v noci, aj vikendy....a to nehovorim o tom, ze ho to ubija aj profesionalne :( vobec sa neciti ako clvoek,ktory skoncil vysoku skolu.
a tiez by mal viac mysliet na teba
ano, ja mu pomoct chcem, velmi. vcera sme sa o tom, ked sa vratil, rozpravali. navrhla som mu, ze mu pomozem najst si novu pracu. on sa vsak boji, ze ta druha bude este horsia ako tato. viem, ze ma strach ist do niecoho noveho, ale ked ostane v tejto praci, strati sam seba :(
No a zobrat ma vonku teda mohol sviniar jeden :)
Chlapi maju inu mentalitu nez my zeny.My berieme vsetko tragicky a chlapi nad vsetkym mavaju rukou...
A neda sa najst nejake riesenie,ktore by vam nerobilo taketo problemy?Je to az take zle s tou pracou?