mam dilemu, teda, mam priatela, ktory ma take zvlastne stavy... ma obdobie, kedy ma velmi moc lubi a vie to dat patricne najavo a potom zas pride obdobie, ked nemam ani sajnu, ci ma lubi... proste, je so mnu malo, to ze ma lubi mi povie malokedy a potom zas pride to obdobie, kedy je nesmierne stastny, ze je so mnou... viem, ze momentalne ma problemy s pracou, viem ze mu je luto, ze ide odtial prec, aj ked dobrovolne... ale ja som tu a neviem co mam robit, ci je to ten muz, ktory si chce riesit problemy sam a potrebuje cas, alebo mu davat max. najavo, ze ho lubim... ale je mi z toho zle:-((
neviem co sa deje
jankaaa
vitana
Radana, zacinam Ta obdivovat :) aj Tvojho manzela :)
radana
Aj u vas je tak zamracene a take spatne pocasie ako tu?
radana
Vitana,neber to tak tragicky.Ved to su aj radosti.
radana
Maly ma naucil k takemuto postoju k zivotu.Ked nejde o zivot nejde o nic.
vitana
ach boze, az teraz si uvedomujem, co su to skutocne starosti.....
radana
Presne tak Vitana.Ja som s nim doma.Rano som ho odniesla do skoly,tam ho ucitelka individualne uci a o jedenastej idem pre neho.
vitana
radana ako tak citam, ty mas tiez celkom zaujimavy zivot. ale hlavne, ze na to niesi sama. je to krasne, ked mas taku oporu v manzelovi :) urcite zvladas chorobu synceka lahsie, ked mas po boku uzasneho chlapa. a waw kolko je v tebe optimizmu a chuti do zivota :)
pocuj, kedze on je ztp, ty si s nim doma?
radana
A u vas co nove?
radana
Na zaciatku to bolo tazke,ja som chodila s malym po nemocniciach a manzel zostaval so starsim synom doma.Inac sa to riesit nedalo...
radana
Ved prave ze potom cez vikendy sa mi nechce nikam ist a som rada,ze mame viacej casu sami pre seba.Co sa tyka maleho,teda vlastne on uz ani taky maly nie je-ma 14 rokov,ale je to take nase slniecko,tak to je uz teraz v pohode.Najhorsie to bolo prve 3-4 roky,pokial sa mu vobec stanovili diagnozy a zacal sa liecit na to,co ma.Teraz je to uz v pohode.
