mam dilemu, teda, mam priatela, ktory ma take zvlastne stavy... ma obdobie, kedy ma velmi moc lubi a vie to dat patricne najavo a potom zas pride obdobie, ked nemam ani sajnu, ci ma lubi... proste, je so mnu malo, to ze ma lubi mi povie malokedy a potom zas pride to obdobie, kedy je nesmierne stastny, ze je so mnou... viem, ze momentalne ma problemy s pracou, viem ze mu je luto, ze ide odtial prec, aj ked dobrovolne... ale ja som tu a neviem co mam robit, ci je to ten muz, ktory si chce riesit problemy sam a potrebuje cas, alebo mu davat max. najavo, ze ho lubim... ale je mi z toho zle:-((
neviem co sa deje
jaj boze baby :( este musim hodit debatu s kamoskou o tom, nech mi na to povie nieco aj ona a potom uvidime. na jdenej strane ho lubim, nemam chut ho koli tomu nechavat, ale ked si pomyslim, ze u neho ziadnu zaruku nemam...boze chcem tak vela? ved iba chcem vediet, ci sa mi oplati byt s nim aj nadalej. proste som taka, myslim aj dopredu, nielen hop teraz je to super a ostatne ma nezujima...
Vitanka,toho sa neboj,povedz si,ze chces mat istotu a to ti za to stoji to vyskusat.Ved ked mas uz teraz pochybnosti,co bude potom?
ano janka, som viac menej rozhodnuta, ale bojim sa toho :(
ale myslim, ze ty si sa uz rozhodla...
za malo vitanka, mne tiez pomohlo, ked ste tu boli
a keby som sa aj rozhodla, ze to s nim nema zmysel, ona sa do toho nema co miesat. ale to neni teraz podstatne.
Uz je mi trosku lepsie baby :) som rada, ze ste tu :) dakujem
no tak ale je to jeho chyba
no jeho mama minule, ked som utrusila, ze sa s nim rozidem (zo srandy, sme sa natahovali), ze "naco sa rozchadzat, potom by ste museli hladat niekoho ineho, a predsa uz nemate vek na to" apod. prkotiny
preco jeho rodina?
no podla mna by z toho bol v soku, a nielen on, aj jeho rodina.