Mili citatelia, myslite, ze je normalne, ze coraz castejsie pomyslam na smrť, s radostou? Nie ze by som mala samovrazedne myslienky, ale vobec by mi nevadilo odist z tohto sveta, ktory je plny zla, spiny, problemov, honby za majetkom, bolesti. Mam 28 rokov a dlhodobe zdravotne problemy, velmi bolestive, ale zase nie nevyliecitelne. Mam blizkych, ktorych lubim, ale verim, ze sa stretneme v dokonalejsom svete. Som slaboska, ktora to dopredu vzdava? Mala by som vyhladat pomoc? Mavate aj vy taketo myslienky? Ked o tom zacnem s niekym hovorit, hned povedia ze som morbidna, tak si to radsej nechavam pre seba.
SMRŤ VYKUPENÍM?
chorôbka
chorôbka
vsak ja viem, ze vela ludi je na tom horsie, nevidiaci, na vozicku.. len ja stracam nejako ten dovod preco sa dalej snazit kvoli par chvilam stastia, ked sa na to realne pozriem. aj mi uz boli predpisane antidepresiva, ale neberiem ich
katty081
no ako sama píšeš je to určite príznak depresie, a ak som sa ťa dotkla ohľadom tej samovraždy tak mi prepáč
chorôbka
samovrazda iste nie je riesenim. na to nepomyslam. viem aku hanbu a zial by som mojim blizkym sposobila. vsetci moji blizki vsak ziju v inom meste, na konci republiky, ja som tu sama v bratislave, kvoli praci, inde by som si tazko nasla pracu. o samovrazde neuvazujem. len si obcas (dost casto) pomyslim, ze by mi nevadilo, keby moj cas uz prisiel. ze by mi nevadilo zomriet mlada, nedrzia ma tu pozemske veci. je to priznak depresie?
aduliena
Chorôbka, možno tuším, akú máš chorobu, možno sa mýlim.... Aj ja mám neurologické ochorenie, tiež 28 rokov ako ty, ale život nevzdávam. Treba bojovať, nie vzdávať sa.
joni
rozumiem, aj mne choroba velmi vela berie, prave veci mojmu srdiecku blizke a priznavam ze to tazko znasam
hej, kazdy mame poslanie, ale je to o niecom viac ako len starnut ;-)
k tej tvojej chorobe, pises ze je liecitelna, ake mas momentalne vyhliadky?
katty081
ahoj chorôbka, no ty píšeš že máš pri sebe blízkych, a rozmýšľala si čo by to znamenalo pre nich, keby si sa nedajbože zabila? Hovorím z vlastnej skúsenosti. Môj otec sa obesil u nás v byte a ten pohľad ktorý sa mi potom naskytol neprajem nikomu.
chorôbka
vyjde slniecko a luky zakvitnu, ale co z toho, ked byvam v meste a ja mozem prejst tak maximalne 200 metrov.. to by som si musela kupit dzip, aby som sa dostala do lesa.. ale to je uz smiech cez slzy. :-( pripomenulo mi to, ze velmi rada som kedysi chodila do prirody, kolko hodin sme sa tam tulali, ale teraz to uz nejde :(
chorôbka
dakujem vam, ze pisete. az ma to dojima, ze sa mozem aspon s dakym o tychto veciach porozpravat. no dufam, ze kazdy snad mame dake poslanie, lebo zatial mi to pripada, ze nasim poslanim je starnut a zomriet :-(
joni
si veriaca? to je fajn, len potom celkom nerozumiem tomu vyroku o terajsom zivote. Zivot je krasny ale vie byt aj kruty, viem to z vlastnej skusenosti. Sama zapasim s dost neprijemnou chorobou uz hodne rokov. Poznam tie myslienky, ze by som uz chcela byt tam na druhej strane, ale zaroven zivot tu a teraz ma urcite zmysel a aj ked je to niekedy dost tazke, vzdy sa najde aspom nieco male z coho sa clovek moze tesit. Pises ze mas blizkych ktorych lubis, premyslala si co pre nich znamenas ty? Co vies o Bohu a o zivote potom? Napis nieco viac
krisha
ako mozes povedat, ze si veriaca??? Ved predsa si tu z bozej vole, nie je to tak? nehovoria to tak knazi? Ze kazdy tu ma nejake poslanie?
