Mili citatelia, myslite, ze je normalne, ze coraz castejsie pomyslam na smrť, s radostou? Nie ze by som mala samovrazedne myslienky, ale vobec by mi nevadilo odist z tohto sveta, ktory je plny zla, spiny, problemov, honby za majetkom, bolesti. Mam 28 rokov a dlhodobe zdravotne problemy, velmi bolestive, ale zase nie nevyliecitelne. Mam blizkych, ktorych lubim, ale verim, ze sa stretneme v dokonalejsom svete. Som slaboska, ktora to dopredu vzdava? Mala by som vyhladat pomoc? Mavate aj vy taketo myslienky? Ked o tom zacnem s niekym hovorit, hned povedia ze som morbidna, tak si to radsej nechavam pre seba.
SMRŤ VYKUPENÍM?
chorôbka
kajuška
chorôbka, neblbni, nevzdávaj sa. Život je taký krásny. O chvíľu víde slniečko, lúky zakvitnú....hneď ti bude lepšie. Aj ja som raz hore a raz dole.
A čo ti je, ak môžem.
chorôbka
no som veriaca. a myslim, ze tento zivot je len taky trapny odvar buduceho dokonaleho zivota. mam neurologicke problemy, ale nie psychicke. aspon to nikto zatial nezistil. chcela som vediet, ci aj ini ludia pocituju tento zivot tu len ako daku zataz
joni
Ahoj, myslim ze ti aspom trochu rozumiem. Chces sa o tom bavit tu verejne, alebo ti dam moj mail? Ak chces napis a ja ti dam svoju adresu. Skus napisat o ake zdravotne problemy ide? A co myslis tym dokonalejsim svetom?
