mam 18 a som ina ako moje rovesnicky.oni sa zabavaju a ziju.ja sedim stale doma.nie ze by som nemala prilezitost niekde vypadnut ale ja nikam nechcem ist mam strach.mam zo seba komlexy ze kdekolvek som vsetci sa na mna pozeraju a ohovaraju ma.neviem do kedy sa budem vyhovarat na to sa som chora atd ze nemozem ist von
ako sa zmenit?
moj problem je inde ja mam kamosky ale j sa hambim vyst na ulicu
ale ved Zilina je velke mesto...a plno roznyx ludi...mas dost velku sancu "xytit" si tam nejaku kam.
no vsetci mame nejake problemy.so spoluziackami to by fakt nefungovalo.to len tak skola obcas po skole a koniec.
mozu mat svoje kamosky, ale aj ty si predsa ix kamoska...xapem, nexces sa na niekoho vesat, no ked ta nic ine nenapada, tak kde je napisane, ze sa nemozes pridruzit do ix "klubu"? ja som so svojimi kam. nebola takmer cele prazdniny a zacinam mat pocit, ze to uz nie je take ake byvalo...oni nezasli po mna, ja po nix...a so spoluziackami si moc nerozumiem(neviem sa s nimi otvorene bavit o hocicom)...az na jednu...tiez to nemam najlahsie...
mila vera, si rovnaka ako ja. ja to mam mozno z toho, ze mam skutocne zdravotne problemy a ze si ich nevymyslam, a ze najma kvoli nim som nemala nikdy pravych priatelov, ked som bola mladsia. takisto ako ty, aj ja mam 18 rokov. decka pri nasom bloku sa mi smiali na cele s mojim mladsim bratom, na zakladnej skole mi nadavali a urazali ma, ale az na strednej skole mam pocit, ze sme uzasny kolektiv (az na mensie konflikty :o). ked sa s niekym stretnem, tak neviem, o com sa s nim bavit. neviem, ci ho to neurazi a pod. tak potom vznikaju trapne minuty ticha, alebo prinajhorsom vedieme trapny rozhovor typu: "ako sa mas", "co robis", potom niekto nadhodi vetu o tom, ze co sa deje okolo nas (je zamracene pocasie...) a pod. takze taketo rozhovory nemaju ani hlavu ani patu. neviem, co robit. chcem skusit psychoterapiu a tam sa mozno nieco dozviem :o).
oni su sice super sranda a podbne.ale bolo by mi trapne povedat im to az take priatelky to nie su.ja som este nepovedala nikomu
jasne boli sme zo par krat ale to nie je take skutocne to je len tak 3 krat za rok.u nich na dedine a ja ich necem obtazovat ved oni maju svoje kamosky
mno, ked s nimi dobre vyxadzat, tak by si sa im mohla zverit so svojim problemom...nejaka k tebe mohla prist na noc, alebo ty k nejakej spol. a niekam by ste si mohli vyrazit.
jasne mozes sa pytat na co chces.spoluziacky su super baby ale byvaju daleko.
ale poloz si otazocku...stalo by ti to zato byt s nimi, byt neustale ponizovana a pritom sa stat fetackou? a ako si na tom so spoluziackami ak sa smiem opytat?