Depresia

Príspevok v téme: Depresia
layla

Caute vsetci!Rozhodla som sa zalozit tuto temu pretoze ma uz dlhsi cas zoziera prave depresia..ja sa proste neviem z nicoho tesit:(mam len 16 rokov ale velmi sa trapim,hocico ma dokaze rozhodit,nikdy nie som stastna a mala som uz aj take myslienky na samovrazdu:(prosim kto ma podobne problemy nech mi napise alebo poradi co s tym mam robit,ku psychologicke som chodila ale nepomohla mi a lieky brat nchcem.

Súvisiaci obsah

face of agony

Renca, tak to muselo byt riadne "osvietenie". Pises to s takym energicko-pozitivnym nadychom. Takze si "len" zmenila svoj pohlad na svet, ked si prestala brat lieky?

rencaa

elessar, chystam sa uz. odpisem, myslim na to stale, musis to citi v kostiach :o)))
kurnik, tusim sa mam od teba co ucit. to: .....a tym to pre mna hasne. sa mi paci, velmi :)))

elessar

OOO...ja som mal ten pocit, ze NAVI sa ma vo viacerych prispevkoch snazil presvedcit, ze ma silnejsiu depresiu ako ja...tak som mu len napisal, ze o.k. a tym to pre mna hasne.

ooo

elessar, však ty mu to hovoríš ako keby sa mal tešiť, že vyhral v nejakej súťaži... však toto fórum je o tom, že tu hľadáme pochopenie, nie? (či som som mimo obraz? :))

elessar

RENCAA...ja som sa uz tesil, ze sa dozviem viac o tvojom osvieteni...ale ty si to tajomstvo nechavas pre seba :))) aj milik som ti davnejsie napisal a nic...skusis prezradit viac??? ...ak chces samozrejme.

ooo

teda depersonalizáciu nepoznám, iba o derealizácii vravím. ale som taký hypochonder, že keď som si už o nej prečítala, tak najneskôr zajtra mi to asi začne :)

ooo

Navi ďakujem. Ja poznám tie stavy veeeľmi dobre a veeeeľmi ich nenávidím. Ale mne prídu a odídu a viem ich aj vedome vytesniť, keď prídu. Mať to stále musí byť kurňa ťažké.. klobúk dolu. Smiem sa spýtať koľko máš rokov? To si chcem vypočítať, že kedy ti to začalo... Ja mám 28 a prvýkrát sa mi to stalo na diskotéke, keď som mala 15 a spustili stroboskop, to hlúpe blikajúce svetlo... si myslím, že mi to niečo nerušilo v mozgu. Keď som bola mladšia a nevedela som ten stav pomenovať,tak sme to doma volali, že "mám snívačku"

navi

ooo. Ešte aj tu máš jeden z mojích pohľadov na derealizáciu a depersonalizáciu.

Osobnosť a jej vývoj.

Nechcem tu hovoriť všeobecne o vývoji osobnosti, ale o mojom specifickom prípade.
K vývoju osobnosti môžu existovať nejaké špecifické podmienky.V mojom prípade tou špecifickou podmienkou je stav, ktorý sa volá derealizácia. To ako a prečo vzniká tento stav, to zatiaľ nikto nevie, a ani zhodou okolností sa neprišlo na metódu jeho liečby. Je to stav veľmi nepríjemný, pri ktorom má človek pocit, že je oddelený od normálneho života, a že žije mimo neho. O čo pri derealizácii ide. Derealizácia je stavom kvalitatívne zmeneného vedomia a vnímania, kedy realita prestáva byť uvedomovaná a vnímaná ako skutočnosť. To má za následok situáciu, kedy sa musí vytvoriť nová osobnosť, osobnosť, ktorá bude týmto novým podmienkam prispôsobivá. Táto kvalitatívna porucha vedomia a vnímania môže mať rôznu intenzitu, takže môže byť čiastková a úplná. Ak je čiastková, tak človek má len čiastkový pocit neskutočnosti okolitého sveta, ak je úplná, tak má úplný pocit neskutočnosti okolitého sveta. Pri úplnej strate pocitu skutočnosti okolitého sveta, človek stráca aj svoju osobnosť, vybudovanú práve na princípe pocitu skutočnosti okolitého sveta, a je nutné, aby si vybudoval novú osobnosť, založenú na princípe pocitu neskutočnosti okolitého sveta. Takáto osobnosť je svojím vnímaním a vedomím oddelená od okolitého sveta, práve týmto pocitom neskutočnosti, spôsobenom poruchou vnímania a vedomia. Nejedná sa o kvantitatívnu poruchu vedomia a vnímania, ale kvalitatívnu. Táto oddelenosť vytvára pre normálne fungovanie ďaleko náročnejšie podmienky pre osobnosť, než je tomu pri normálnom zdravom vnímaní a vedomí. Osobnosť ale napriek tomu trpí, pretože žije dlhé roky asi ako kozmonaut v raketopláne. V mojom prípade je to vyše tridsať rokov. Sami uznáte, že je náročnejšie žiť tridsať rokov v raketopláne, než na zemi. Takto postihnutá osobnosť si musí vypestovať kopu ochranných prvkov, ktoré by ju chránili práve pred prostredím, v akom sa nachádza a na aké nieje stavaná. V tomto prípade je to kvalitatívne zmenené vnímanie a vedomie. Takýto stav je neobyčajne náročný, na normálne fungovanie osobnosti, je vyčerpávajúci, deprimujúci a ťažký, a osobnosť si musí neustále vytvárať dostatok ochranných faktorov na život v takomto stiesnenom a neprirodzenom prostredí, ako je ľažká porucha vedomia a vnímania sveta. Kto to nemal možnosť vyskúšať, ťažko pochopí, o akú náročnú vec ide.