Ako ho dostat ku psychologovi?

Príspevok v téme: Ako ho dostat ku psychologovi?
slimaciq

Ahojte vsetci. Moj byvaly priatel ma obrovske psychicke problemy, nevyrovnanu rozhadzanu povahu, ktora prameni z traumy v detstve a zo spravania sa jeho otca k nemu. Mam zly pocit, ze moze byt aj psychicky chory, ma skraty, amok zlosti bez priciny, kedy sa nevie kontrolovat. Ako ho mam presvedcit, aby siel ku psychologovi? Uz som mu to velakrat navrhla, aj mi to slubil a stale tam nebol. Nechce si nic priznat, ale viem, ze to s nim ide z kopca. Poradte mi prosim, budem vdacna za kazdu odpoved

sii

a neda sa zmenit internat?? Kde studujes?? Zmen internat aj triedu alebo skupinu to sa da to nie je ziadny problem ked povies na referencnom ze mas taky a taky problem tak fakt sa to da riesit, ak studujes v KE na TU tak ti to mozem zorganizovat poznam plno ludi ktori to mozu pre teba urobit. papa

hyla

zlatinko pocuvaj.je to chory clovek co ta psychicky a citovo vydiera.ji velmi dobry clovek s obrovskym srdieckom.ale to neznamena ze ta mozu chori ludia,aj ked je to byvaly priatel citovo vydierat.LEBO TOTO JE CITOVE VYDIERANIE.rozumies.RUKY PREC.ziadny psycholog.si dobry clovek,laskyvy,obetavy schopny pomoct v nudzi a zasluzis si cloveka co ta bude na rukach nosit a vazit si ta.Aj my v manzelstvach mame krizy ale toto je chore srdiecko,kym mas cas prerus vsetky kontakty.nereaguj na nho.a vobec nerozmyslaj ako mu pomoct.je dospely ,ma rodicov,priatelku tak nech oni sa o nho staraju.ty si najdi super chalana s ktorym prezijes svoj zivot v laske a stasti a tvoje deti budu mat super rodicov v ktorych budu mat vzdy oporu a nebudu sa bat ist domov.toto im nemozes spravit.mysli na to ze si samostatny clovek a on ta nemoze takto obtazovat.bud neustupna.ziadne kontaktovanie nic.a ked to bude pokracovat povedz ze ta obtazuje a ked bude pokracovat povies to jeho rodicom.musis byt tvrda ked sa ho chces zbavit.on stale citi lutost u teba a vahanie.preto ta chce.lebo vie ze by mohol s tebou manipulovat.nedaj sa zlatko.pocuvni rady ludi co s tym maju skusenosti.

tvojdudrosko

Juuuuj,to mas sakra tazke dievca.Skus si dohodnut stretko s nejakym psychologom a byvaleho priatela tam vezmi so sebou,ale nepovedz mu,kam idete.nemusi to byt v ordinacii,ak by to slo zariadit,aby nezdupkal.mozno by bolo dobre povedat o tom aj jeho mame, ale predpokladam,ze ked dovolila,aby mu vlastny otec takto ublizoval,tak nebude velmi ochotna pocuvat Ta a nieco riesit.z toho,co si napisala mam este teraz husiu kozu.prosim Ta davaj an seba pozor.ten chalan je chory a potrebuje pomoc,cim skor,tym lepsie. verim tomu,ze mu chces pomoct,ale to by musel najprv aj on chciet nieco so svojim stavom robit.nie je hanbou ist k psychologovi a riesit problem.vacsou hanbou je ublizovat ludom okolo seba i sebe samemu a nerobit nic.velmi ti drzim palce,aby vsetko dobre dopadlo.

slimaciq

Ja s nim nechodim uz pol roka a dlho se neboli v kontakte, pokym mi nezacal nechavat odkazy a prosil ma o pomoc. Jeho otec ma take iste skraty ako on, bije a napada celu rodinu. On tym velmi trpi, ale robi presne to iste. Nepoviem: Vidim, ake nasledky a stopy zanechava spravanie otca na synovi a hovoril, viem, ake peklo doma prezivaju. Jeho mama s nim zije nadalej, nic pre to nespravila, neodisla a tym nechranila svoje deti pred tyranom (no neviem, co vsetko za tym bolo, nemozem sudit)...Z byv. priatela vyrasta taky isty hystericky, nevyrovnany clovek, ktory preziva traumu, ma skraty a mozno je chory. Je to normalne, ze pri tom vybuchu pocul, ze kricim a pritom som bola ticho? Videl policajtov a ja normalnych ludi, pritom ma lepso zrak ako ja? Tazko sa to opisuje, ale vtedy som mu videla do tvare....a to, co som videla nebolo normalne. Mne ho je na jednej strane luto, velmi som ho milovala a trochu z lasky vo mne stale ostalo,bola by som ochotna pomoct mu...no na druhej strane sa na neho za vsetko hnevam, ze mi ublizoval, za to, aky bol nasilny a bojim sa ho. Neviem, ci je mozne prerusit kontakty...studuje na tej istej skole, byva na tom istom internate, ked zacne semester, budeme sa denno-denne stretavat. Bojim sa toho. Nasiel si druhe dievca, ale nelubi ju, stale mysli na mna a chce sa s nou rozist. Bojim sa, ze ked sa opat stretneme, ublizi mi, lebo ho budem odmietat (uz sa to par krat stalo). Opat sa zopakuje situacia, v ktorej si nebude vediet poradit...uz par krat sa mi vyhrazal vlastnou smrtou. Raz na mojej izbe pred ocami spolubyvajucej vyskocil z okna, no v poslednej chvili som ho zachytila a vtiahla naspat!!! Ona sama neverila, ze je toho schopny...obe sme boli v soku. Bojim sa, ze sa stane opat nieco zle, ze ublizi bud sebe alebo mne....a to uz prezivat nechcem. Musi sa s nim nieco zacat robit, musi ist ku psychologovi...

nepoviem

Okamžite preruš s tým človekom všetky kontakty!Ja mám doma podobného manžela,pokazil mi celý život.Mne i našim deťom,a nálady mení ako počasie v apríli.V jednej chvíli presladké slová a o pár sekúnd urážky,hlúposti,zrady a klamstvá!
Beu vysvetlenia,raz cukor,raz bič!
Víkendy,sviatky,meniny,narodeniny,Vianoce...skrátk a dni,ked sú iní šťastní ja prežívam hororové situácie.Tiež o tom nikto nevie a myslia si,že som šťastná,
pretože mi nikto nepomôže...On je výbroný herec.Po strašidelnej noci nasleduje odprosovbanie,vyznanie lásky,
dary,obletovanie...behá,pred susedmi sa tvári ako ten najvzornejší manžel a ideál..a ja nemám odvahu od neho odísť,hoci viem,že toto nie je pekný život.Dievča,utekaj kým sa dá!
Nopakuj moje chyby!Nikdy sa nezmení a nikdy nepôjde k lekárovi.A ty budeš prežívať takéto šoky ako si opísala ešte milionkrát!

sii

teraz som to docitala, chvalabohu si ho nechala, ale prerus kontakt uplne nepis nevolaj neesemesku nic zabudni a neobzeraj sa!! Nech robi co chce daj od neho prsty prec hovorim to z vlastnej skusenosti, ja som mala popri otcovi aj stastie na takeho frajera, tiez som to prerusila a teraz som stastna a zasnubena s tym najlepsim chlapom pod slnkom.

sii

ahoj ja mam nevrotickeho otca ked ti mam poradit daj od neho prsty prec. Neskaz si zivot budes to lutovat. Moj otec je presne rovnaky 5 minut mily a sladky ako med a o 5 minut bez priciny by nas vsetkych povrazdil. Fakt dievca vrat sa s kradsej cesty. Hovorim ti to ako kamoske to je nie sranda, fakt ked sa niekedy zoberiete alebo co budu trpiet len deti a ty takci tak a bude ta to zozierat ze trpia aj deti. Maj sa a zbav sa ho najdi si lasku co ta bude lubit aj rano nie len vecer papa.

slimaciq

Myslim, ze najlepsie sa da jeho "skratovanie" opisat na priklade. Stalo sa to na internate zaciatkom zimy. Prezili sme krasny vecer, noc a rano ked som sa zobudila v opojeni obrovskeho stastia, mal zmenenu naladu, Den predtym mi vravel, ako ma lubi, ako je so mnou stastny...Odvtedy ako vstal z postele, robil nieco na pocitaci, neslo mu to a tak somral popod nos. Mne sa nevenoval, ale nevadilo mi to, pretoze som bola este zasnena zo dna predtym. Nudila som sa a tak som sa obliekla a chcela odist, dala mu pusu, nevenoval mi pozornost, ani sa neotocil, len zahundral za mnou, ze ked chcem odist, aby som sa uz nevracala. Nechapala som, co sa deje, co mu je, ale odisla som s pocitom, ze ho to prejde. Potom mi vypisoval, ze na neho kaslem, ze sa o neho nestaram...vobec som nevedela, co mu je, cim som mu mohla uskodit, prehravala som si v hlave situacie, co mu mohlo uskodit, ale na nic som neprisla. Stale som sa ho pytala co mu je, ci sa potrebuje porozpravat, nech mi povie, co som mu spravila...a on len dokola mlel svoje, ze na neho kaslem, ze mi na nom nezalezi a pod. pricom to vobec nebola pravda. Obvinoval ma, ze ho nechem vypocut a pritom on bol ten, co mi nechcek nic povedat. Stretli sme sa v bare a zacal mi rozpravat, ze nevie, ci ma ma naozaj rad, ze uz to takto dalej nechce, lebo ja by som nikdy za nim neprisla k nemu sama od seba a pod. pritom zabudol, co som pre neho robila a ze stale som v hlave planovala ako ho prekvapit, potesit....velmi mi to ublizilo, rozplakala som sa a odisla s tym, ze to teda nema zmysel, sklamana a znicena. Vybehla som von z baru, on za mnou a vypytal si odo mna peniaze, pretoze caj ktory si kupil tam "musel nechat kvoli mne". Bola som v soku, coho je schopny, povedala som, aby ma nechal v klude ist svojou cestou, ked ma nema rad a otocila som sa smerom ku vchodu naspat na internat.Tusila som, ze sa este nieco stane, vedela som, ze musim bezat hore schodmi...no nestihla som. Pri 3. poschodi ma dobehol, zatiahol za roh, dal mi facky..bola som sokovana, zostala som ticho a len som mu opakovala, nech ma necha ist. Povedala som to dost ticho, priskrtenym hlasom zo soku...a on ma chytil za krk, ze co kricim, ze som hystericka, pritom som vobec nebola!! Este viac som sa zlakla, rozpraval zvlastnym hlasom, ako keby mal zacat plakat, vytrhla som si ruku z jeho zovretia a otocila sa so slovami, nech ma necha ist na izbu, ved uz nie je co riesit. To nechcel pocut, stale do mna strkal drzal, daval facky, ze som hysterickam, ze nemam robit cirkus, chytil mi usta, aby som nemohla rozpravat a chcel ma vliect dole schodmi, Triasla som sa od strachu, stekali mi slzy, ale bola som ticho, aby nebolo nic horsie. Sacal ma dole schodmi az ma vytrepal von...tam na mna zas krical, nepocuvala som co mi hovoril, nedavala som pozor, uz som rezignovala, nech si so mnou robi co chce, neubranila by som sa. Dovliekol ma na roh, kde chcel odbocit do parku, bola tma, zapierala som sa, ze do parku nepodem, bala som sa, ze je so mnou koniec!!! Tak sa otocil na druhu stranu, chytil mi usta a zas mi hovoril nezmysly, ze co som mu to spravila, ze sa nemam takto spravat..bala som sa a nechapala, co sa deje. Okolo chodili ludia, nikto sa ani nezastavil, bola tma a po dazdi. Bolo vidiet dvoch muzov, jeden z nich mal dazdnik v ruke, ako sa k nam po chodniku priblizovali. Ex priatel zacal okolo mna obehovat, s placom v hlase hystericky hovoril, ze "to su policajti, jeden z nich ma obusok, teraz budu vidiet, co sa deje a zbiju ma". Ja som jasne videla, ze to su obycajni chlapi, jeden s dazdnikom...prestala som plakat a pozerala som sa na neho udivene, ze sa sprava ako psychopat!! Ked presli okolo, vynadala som mu, ze je schizofrenik, no bola to chyba, Chytil mi tvar, buchol o plot domu pred ktorym sme stail, dostala som dalsie facky..uz mi bolo jedno, co sa so mnou stane...videla som, ze ma skrat, ze nevie, co robi....a ked som mu v placi povedala, ze som dostala od neho "pekny darcek k narodeninam" (o dva dni som mala narodeniny), nieco sa v nom zlomilo, zacal plakat, ospravedlnovat sa, takmer predo mnou klacal na kolenach. Opat ma nechcel pustit prec, nechcel, aby som to niekomu povedala. Ja som uz bola chladna, neplakala som, len som sa triasla na celom tele. Nechapala som, preco to spravil...nemal pricinu...povedal mi, ze "ma nechce stratit" a preto to urobil!!! Isla som smerom na internat, na moju izbu, ale cestou ma stale zastavoval, predbiehal a dohovaral, aby som to neprezradila, ci sa s nim este budem rozpravat a nech mu to odpustim. Ze s nim bolo tiez zle zaobchadzane, tiez tak, ze si nevedel poradit, ze mu bolo ublizovane....chcela som mu prehovorit do duse, ze mne ublizil za nic a ked vie, ake to je, preco toto spravil cloveku, ktory ho miluje!! No on akoby to nechapal, akoby si zrazu nepamatal, preco to spravil, co sa presne stalo a ako velmi mi ublizil. Doteraz to na mne zanechalo stopy. On ma va taketo skraty, bolo ich viac...ked si nevie poradit alebo sa mu vymyka situacia spod kontroly, ze nie je podla neho alebo sa mu nieco nepodari, straca nervy a nevie sa kontrolovat. Vstupi do neho hnev a nevie sa ovladat. Nevie, kde su hranice, vtedy nerozmysla, ako fyzicky a psychicky tyra cloveka!! Dokaze vydierat, vyhrazat sa, nadavat...a "bodne" prave tam, kde to najviac boli. Viem, ze on sa s tym sam nevie vyrovnat. Vie, ze jeho spravanim straca ludi, kamaratov, priatelku, rozmysla nad vlastnou smrtou...viem, ze cely zivot trpi tym, ako sa k nemu spraval otec, ktory ma tiez podobne skraty...a trpi tym, ze je ako on a nechce taky byt. No ma v sebe velku hrdost, nevie sa pokorit a odmieta ist ku psychologovi...nikoho by neposluchol, boji sa, zaroven hanbi a nechce sa ponizit tym, ze tam pojde...tvrdi, ze ho budu mat ludia za chudaka... Ja viem, ze mna ma stale rad, aj po tom vsetkom, co sa stalo som s nim v akom-takom kontakte cez smsky a internet. Myslim, ze jeho rodina o jeho stavoch nevedia, ani o jeho trapeni, pretoze to vie velmi dobre zakryt a pretvarovat sa. Rozmyslala som, ze to poviem jeho mame, ale neviem ako. Co mam spravit? Nemoze to ist dalej tak... Vsetci moji blizki dali od toho ruky prec, nikto nechce mat problemy a nakazuju mi, aby som to ja nechala tak. No mne na tom cloveku este stale zalezi. Viem, ze je chory a potrebuje pomoc. Poradte mi niekto, co mam robit....co je to za cloveka a ci ma vyznam zaoberat sa tym. Nechcem, aby cely zivot trpel, bojim sa, ze spravi nejaku hlupost a zabije seba alebo ublizi niekomu......