Krásna ako chladnička
Pár rokov po svadbe som dosiahla materskú a manželkovskú
dokonalosť, omyl
slovenských žien.Pretože som sa z tej "Zemi dokonalosti" vrátila pri
relatívnom duševnom zdraví, môžem všetkým, kto tam mieri,
poradiť, ako sa
dostať
späť medzi šťastné nedokonalé.Vstávala som vtedy denne medzi
piatou a
šiestou ráno,
keď sa budil syn. Odviedla som ho do kuchyne, aby nebudil otecka.
Vyčistili sme si spolu zuby, a zatiaľ, čo raňajkoval, stihla som i
rýchly
make-up, takže som manžela uchránila pohľadu na prirodzenú zeleň
vo svojej
nevyspatej
tvári. Syn dostal kocky alebo pastelky a pretože do pol ôsmej, keď
vstával
môj muž, bývalo dosť času, stíhala som obvykle pripraviť poriadne
mužné
raňajky s kávou, džúsom, vajíčkami na mäkko a hriankou. Obmenou
boli
lievance,
vrchovato obložené chleby alebo domáce pomazánky.
Budila som ho veľmi nežne, pomohla mu nájsť košele a ponožky, a
keď
odcházal do práce, kývali sme mu z okna. V priebehu dňa som stihla
všetko: upratať, nakúpiť a pripraviť teplú večeru i s múčnikom.
Ísť s malým
na
prechádzku, upliesť sveter, natrieť poličky, pokosiť záhradu. Bola
som
veľmi
pyšná na to, že keď sa vracal poobede domov, bolo všetko hotové,
vrátane
vychladeného piva v chladničke. Z tej doby si nepamätám ani jednu
manželskú
hádku.
Našťastie mi vtedy ostali kamaráti.
"Hej, aký si myslíš,že je rozdiel medzi tou chladničkou a tebou?"
opýtal
sa ma jeden z nich.Telefonovala som mu v noci, takmer
potajomky."Chladnička
stojí
každý deň tam, kde to čakáš. Vždy ti ponúkne niečo k jedlu, je
tichá, na
spotrebu nenáročná. Čistá, biela, vkusná, ale ťažko tomu
hovoriť krásna. Už
si
videla chlapa, čo by vášnivo miloval chladničku? Všimne si ju, až
keď mu
kompletne
vytečie na podlahu. Ale to sa musí na tej kaluži pokĺznuť!"
V ten večer som vypila dve vychladené desiatky a zobudila sa až o
pól
ôsmej. Nado mnou stál manžel v jednej ponožke a pokrčenej košeli.
Zatiaľ, čo v pravej ruke držal kričiace dieťa, v ľavej držal
suchý
rohlík. Tváril sa prekvapene. Za pár mesiacov ma už zase vrelo
bozkával a
pýtal
sa,či som varila, alebo má po ceste z práce niečo kúpiť.
Nebuďte vždy tam, kde to ostatní čakajú.
Buďte náročná na spotrebu.
Ponúkajte len toľko, čo vám dávajú, a poriadne hlučne, keď je to
potrebné.
A už vôbec sa nebojte čas od času vytiecť na podlahu.
Dodnes síce neviem prečo, ale je isté, že len tak vás budú tí
okolo
milovat.
Taký je zákon chladničky.