Depresia a panicka porucha

Súvisiaci obsah

ketsut

Ahoj Zuzka, neboj sa, rozvod prežiješ ako som ho prežila aj ja /môj exáč/ bol na tom horšie ako ja panikárka, prešlo ťažké obdobie kým som sa s tým všetkým vyrovnala, aj s chorobou, aj s tým, že som mladá a ostala som sama na dieťa, aj práca, aj výška, aj všetko....dá sa to všetko..zamestnaj sa prácou, športom, chod do prírody a pri rozvode si len spomen ako ti bolo pri ataku hrozne, čo všetko si prežila...a potom ten rozvod zvládneš lepšie...aj si poplač, vyrozprávaj sa s tým komu dôveruješ, to ti pomôže..ver mi ja som tým všetkým prešla.
Som rada, že už so svojim mužom nežijem, lebo kôli nemu som dostala paniku, neustála úzkosť, strach, neistotu, ktorú u mna vyvolával bola príčinou mojich atakov, to mi aj lekárka zistila, že nemám žiadne predpoklady, žiadne negatívne zážitky z detstva, žiadne neusporiadané žitie mojich rodičov, nič som neprekonala čo by mohlo byť spúšťačom paniky až moje manželstvo, to sme rozobrali s lekárkou aj psychologom a tam sa potvrdila príčina a začiatok mojich problémov
Zijem už pár rokov sama a dá sa to zrovnať s tým,že ja dýcham, žijem....môj bývalý muž bol veľký balvan....ťažko sa mi samej žije ale je to nesmierne lepšie pre moju psychiku a hlavne ma nikto neobmedzuje, neprikazuje mi, nezakazuje, .....atd..to by bolo na dlhé rozprávanie.
Mne výrazne pomohlo športovanie, kolieskové korčule, ked som si ich kupovala tak som rozmýšlala ako sa na ne postavím, ked mám závrate..a naučila som sa zvládla som, lyžujem, chodím plávať, rôzne aktivity...a cítim sa dobre..niekto kto si to prečíta tak si možno myslí tej sa to dobre hovorí isto jej nič také nie je...len si nikto nevie predstaviť, čo prežívam na začiatku kým sa prekonám, a vždy sa prekonávam inak by som nič iné nerobila len sedela doma a nič nerobila a pozorovala sa kde ma bolí, kde ma pichá, ako sa mi hlava točí, či mi srdce silno bije, alebo slabo....a ja som aj tak už v poslednej fáze ked ja viem s panikou žiť, sme si na seba zvykli..heheh
aj ja som prežívala pocity strachu čo mi je, pri atakoch, aj AD som užívala a bolo mi hrozne, aj som chcela hrozne robiť všetko preto aby som sa z toho dostala.....ale teraz som už vo fáze, ked viem, že panika som mnou občas je ale nemá nadomnou ruku, neobmedzuje ma....
píšete tu, rôzni noví čo máte probémy, či užívať alebo nie AD a podobne.....ja som za, lebo tie vám pre začiatok podajú pomocnú ruku ale v 95% musíte makať na sebe vy sami, verte mi.....
dalej by so chcela napísať ľudom ktorí hazardujú užívať alebo neužívať AD, a vysádzať podla seba..hazardujete si sami so svojou psychikou a robíte rozvarať vnútra....treba si riadne zvážiť čo robiť ako robiť a poradiť sa s odobrníkom, viem, že sú rôzni lekári ale vždy je možnosť nájsť toho správneho....
prajem všetkým panikárom aspon sa nad tým zamyslieť......

zuzanama

Ahoj staré známe ( ketsut, ivanka), som veľmi rada, že na mňa spomínate :-) Ja som mala pokazený počítač a naposledy som písala na zdravie zhruba pred štyrmi týždňami. Musím sa vám priznať, všetko to, čo som vám sem písala, povzbudzovala vás, to je všetko pravda, funguje to, veď ste to aj sami zistili, lenže ja som žila podľa tých teórií len čiastočne. Všetko bolo v poriadku, žiadna panika, občas som sa posťažovala na depku, inak v pohode. Tak som si posedávala pri Pc, radila, teoretizovala, chodila do práce, potom doma na Pc a tak dookola, mala som nesmierne finančné problémy, tak som len robila a tešila sa aspoň z toho, že som zdravá, že mňa už žiadna panika nedostane a zrazu bác. Moje manželstvo je v troskách. Návrh na rozvod je už na súde, manžel odsťahovaný, ja prechádzam všetkými fázami vyrovnávania sa z rozvodom, okrem tej adolescentnej, no, možno aj to ešte príde :-).
Ketsut, vždy som ťa obdivovala, ako žiješ a snažíš sa poraziť paniku, ako chodíš do školy, na krčule, venuješ sa dcére. Ja som z toho nerobila nič, žiadny pohyb, žiadny život, len práca a prhlbujúca sa depresia, keď ma nebavilo okrem roboty už nič a aj tam som bola z tých všetkých starostí pod takým tlakom, že ani tam sa mi nedarilo. A môj muž to poriešil za mňa, vyžaloval sa jednej tiež nešťastnej dušičke, tak sa spolu navzájom utešovali, on hovoril, ako si ho nevšímam a nevážim, ako mi ide len o peniaze, a ja som pritom bola chorá od strachu čo bude, či neprídeme o strechu nad hlavou. Už som nikam nechodila, len som sedela doma na nete. Áno internet mi pomohol veľmi pri zdolávaní paniky, ale stratila som aj vďaka nemu muža. Ale dobrá správa je, že to čo som sa naučila mi ozaj pomáha aj teraz. Nemám žiadne ataky, bála som sa, že sa to môže vrátiť, ale nič sa nedeje a teraz, keď sa učím znovu žiť a byť sama sebou, bez balvana na krku ( môjho starého) zisťujem, že tá teória, ktorú ovládam na jednotku, je ozaj potrebná, len ju treba uviezť do praxe :-) Tak sa snažím každý deň niečo robiť, mám plno aktivít, predtým som len čakala, ani neviem na čo, ale teraz žijem . Už mi chýbajú len tie kolieskové korčule :-)

ketsut

ahoj Ivanka, to je super správa, že budeš babičkou...budeš dcére pomáhať, tak aj na paniku zabudneš, budete sa tešiť z maličkého....
Malá moja bude mať sedem rokov, končí prvú triedu
Ja som sa už s panikou naučila žiť, vôbec nemám čas rozmýšľať nad sebou, dni mi utekajú, ked si pomyslím ako som prv bola vo všetkom obmedzená a teraz fungujem takmer normál, tak sa mi veriť nechce...najhoršie je prekonať samého seba a dôležité je sa odmenovať ak sa nám darí prekonávať paniku....
Držím všetkým palce, aby to najťažšie prekonali a postupne krok po kroku stúpali nahor......a paniku nechali dole na začiatku schodov...

gabi000

...zistili mi vysoký cholesterol: 8,5.....no na to že mám 50 kg je to fakt dosť :-((( no čo už....budem musieť dietovať :-(

gabi000

ahojte, odkedy som sa prestala pozorovať sa mám o dosť lepšie. Vykašlala som sa na moje fyzické pocity, a mám sa oveľa lepšie. Už neriešim čo ma bolí, čo mi strpa, že ma pichá do hlavy, srdca... A fakt sa mám lepšie. Zajtra idem na CT a verím že bude v poriadku. Začala som sa intenzívne venovať príprave na štátnice ale na antidepresíva som sa neodhodľala. Serotonín si dodávam dobrou náladou a cvičením :-) Samozrejme chodím pravidelne psychiatrovi a aj psychologovi, dnes začnem s autogénny tréningom. Dúfam že sa "postavím na nohy" a budem do leta relatívne zdravá :-) Chcem si totiž užiť leto po štátniciach...

Hlava ma bolí stále, no menej intiznívne...verím že tá bolesť postupne pominie, alebo sa vyrieši CT-čkom

Prišla som na tom, že táto choroba je asi celoživotný boj so sebou samým.

zuzanakur

:))...ahoj Ivanka, mne to nevadí, že je to ďaleko, máš pravdu, pre svoje zdravie spravím čokoľvek, takže budem chodiť aj na terapie... Ja neboj sa chodím vonku, chodím relaxovať a snažím sa robiť všetko čo sa dá, v rámci možností... ja uzkosti nemávam medzi tým, len sa neviem zbaviť tých fizyckých obťiaži... diazepam mám aj proti krčom, dali mi ho na tie ťažké chvíle, ale tie krče v krku, alebo to tuhnutie mám každý deň, preto som sa chcela s vami poradiť, či je to vôbec možné, niekedy mi na to stuhnutie diazepam nezaberá... Ja viem, že netreba riešiť príznaky, ale ked trvajú 24 hod, tak asi je pochopiteľné, že sa bojím, a chcem vedieť či to súvisi, ďakujem, že si zareagovala a ďakujem aj tebe Leeeea..

ivana4837

Ahoj zuzanakur,

z Tvojho článku som pochopila, že užívaš AD iba pár dní, ale ako všetci vieme účinok AD nastupuje po 2-3týždňoch (aj viac).

Benzáky čo berieš cca.rok ťa majú utlmiť (ukľudniť ), ale potrebnú dávku serotonínu do tela dostaneš formou AD, takže musíš ešte počkať a byť trpezlivá.

Určite by ti pomohla psychotrapia ( mne sadla KBT)...písala si, že to máš ďaleko, ale ak ti to môže zlepšiť kvalitu života neoplatí sa ti čo najskôr konať a vyhľadať dobrého psychoterapeuta???

Bohužiaľ, ale neustálym sledovaním (pozorovaním sa) určite NIČ nezmeníš a tvoj zdravotný stav sa VOBEC nezlepší (práve opak je pravdou), ľudia čo si týmto peklom prešli ti potvrdia, že treba hľadať RIEŠENIA ako sa z toho najhoršieho dostať t.j. liečba vhodnými AD (tie už máš), teraz treba rýchlo psychoterapiu a začať tiež MAKAŤ na sebe...chodiť na prechádzky, robiť relaxačné cvičenia, športovať (v rámci svojich fyzických možností) atď.

Skús sa nad tým všetkým dobre zamyslieť!!!

Viem, že si presvedčená ako dobre sa mi to vraví (aj leaa sa ťa snaží nasmerovať touto cestou) , ale dovolíme si tieto rady dávať, iba preto, že toto je "asi" jediná možnosť ako sa pohnúť z mŕtveho bodu a vieme to práve preto, že sme si tým všetkým prešli osobne.

Prajem ti všetko dobré!!!

mirusko

ahojte.ja mam panicku poruchu uz try roky,mozno aj viac.je to dost zle.niekedy som uplne v pohode a niekedy cele dni na nic.byva mi na odpadnutie ked idem na aute,alebo k lekarovi,do obchodu a tak.neviem to ovladat.je to strasny pocit.beriem cipralex.ale nejak v tom nevidim pomoc.mate niekto tiez taketo stavy?a ako sa s tym vyrovnavate.dakujem

leaa

mne zas trpla kedysi ruka a mala som bolesti hlavy lekarka to priposovala krcnej chrbtici tak mi predpisala diazepan aby som aspon v noci spala ..lenze krcna chrbtica sa znicila z psychiky ...ale uz viem,ze ked mi nieco je tak neriesim a nenamyslam si ,ze moze to byt to ,alebo to pripisujem to panike a nerobim si z toho hlavu poviem si bolest pominie ...to robi psychika cim viac o tom pises a vsimas si to tym horsie to bude ..

zuzanakur

pozri Leaaa ja som velmi rada, že reaguješ na príspevky a vr tomu, že pomoc chcem, lebo som za rok nemala deń pokoja, keby ma len bolela hlava tak ti vravím nech ma bolí... len vieš ja mám problem ktorý trvá každý den, že mi prose ztuhne lava strana krku, a nasledne potom mam to trpnutie v hlave a tlaky a trva to aj cely den a vobec sa toho neviem zbavit, tak som prosila o nejaku radu, je to dost neprijemne, asi mi potom neprekrvuje alebo postahuje cievy alebo co a dost blbo sa tak dycha, je to každý den, meraveje mi tvar z toho,o lieky som už raz žiadala psychiatra a povedal mi, že to čo zaberie inemu nemusi zabrať mne, tak to mám nechať na ňom..:/...tak neviem no...každopadne chcem pomoc, preto tu píšem stále to isté dookola ten stav ktorý neviem zniesť ostatné zvladám, a či je to vobec možne citit tto každý den...