Kto by mi vedel poradit s dcerou.

Príspevok v téme: Kto by mi vedel poradit s dcerou.
vizi

Mam 20rocnu dceru ktora velmi malo je.vysoka je asi 172cm a vazi asi 52-53kg.Ked aj je,tak moc nevladze zjest.ma za sebou maturitu a je nezamestnana.Nic ju nebavi,nevladze.Je psychicky labilna.Mam druha s ktorym si nerozumie.Pritom viem,ze ju ma rad.Ale je to tak ci tak pre nu cudzi clovek.Ku psychiatricke ju nedostanem.Bojim sa co bude dalej.Chcela by ist do cudziny s kamaratkou.Je moc nesamostatna,musi ju niekto drzat a dirigovat.Pani doktorka povedela ze ma nabeh na anorexiu.Treba to podchytit co najskor.Som z Martina.Kto by mi mohol a vedel poradit.Dakujem.

jaja22222

vizi
vies .......................... tusim ze v tvojom pripade sme vsetci skrz tvojich reci zabudli ze o co vlastne ide, ci ma tvoja dcera anorexiu alebo nie pretoze tusim sa tu v jednom kuse rozoberaju len peniaze a co si ty vsetko im dala a ake su nevdacne ...... myslim ze ked si na tomto fore a hladas pomoc ohladom anorexie tak skusme sa bavit o tom OK??

anniccha

podla mna vobec nemusi mat anorexu, ani nabeh...ved to ma tak akurat...aj ja mam taku vahu,a uplne mi to staci...ved vela dievcat to ma tak geneticky, nemusia mat hned anorxiu...skor je psyhicky mimo, potrebuje mat nejaky ciel, nieco pre co zit a mat energiu...teraz je podla mna v takom stave ze nevie co vlastne chce...urcite by mala ist do zahranicia, aspon skusit, ak by to aj nevyslo, aspon by mala skusenost...to je je nesamostatna neznamena ze nou ostane do konca zivota, raz sa musi osamostatnit, preco jej nedat prilezitost

alica22

vizi,myslim si,ze si dobra matka,iste chces dat svojim detom vsetko,co potrebuju k zivotu.aj tvoja prvopociatkova otazka-prosba o radu-tak vyznieva,ale zial,nie vsetko v zivote ide tak,ako by sme chceli.deti nam sposobuju neraz nielen stastie a radost,ale i zial.tvoja dcera mala mozno burlivu pubertu,mozno este seba samu stale hlada,ale vsetko raz pochopi,az ked bude mat svoje deti.poznam rodinu,z ktorej dcera takto tazko dospievala,uchodila z domu,flakala sa,rodicom robila starosti.matka pre nu neraz plakala,ale nevedela si rady.dcera sa jej vydala v 20-tich rokoch a az teraz,ked ma svoje dieta a sama vidi,kolko je s nim roboty,povedala jej,nech jej odpusti,ze jej v zivote tolko ublizovala.prajem ti,vizi,aby si aj ty raz mala taketo stastie,aby ta dcerka tiez pochopila,ze mas o nu obavy,aby vsetku vinu sveta nezvalovala len na teba,nech si uvedomi,ze lepsie je mat v zivote blizkeho cloveka nahnevaneho,ako cudzieho dobreho.lebo rodina je rodina.

vizi

Alica22-vyzvala som ta preto ,lebo myis nevie pochopit preco ma niekto aj viac deti.Ja tiez milujem deti.Chceli sme tretie a boli z toho 4.Ty mas jedno dievcatko,ja jedneho chlapca.Vzdy som obdivovala dvojicky/u susedov/,ale ked sa nam narodili, bolo to nieco nadherne.

vizi

Jaja22222-nenadam na dceru,mozno to tak vyznelo,len ma hneva jej spravanie.Presvedcit alkoholika ,aby siel na protialkoholicke je tazke pretoze,taky vzdy bude tvrdit ,ze nie je.Uz som to vyskusala na prvom muzovi,siel no bol tam tyzden a odisiel.Nevydrzal.

alica22

vizi-vyzvala si ma,aby som napisala,ze nech vysvetlim,preco mam 4 deti.pretoze mam neuveritelne rada deti.ked sa nam narodilo prve-ocakavane,myslela som si,ze uz nikdy nikomu nebudem vediet dat viac lasky,lebo jednoducho viac sa milovat neda.ale nechceli sme jedinacika,tak sme sa po troch rokoch pokusali opat,a mali sme stastie.narodenie druheho dietatka sprevadzalo tolko radosti,ako pri prvom,pretoze laska sa rozmnozuje,nevedela som to pochopit,ale kazda mama povie,ze vsetky deti miluje rovnako.ale opat,tentokrat neplanovane som otehotnela,pretoze deti sa rodia z lasky,a ja som do styroch rokoch cakala tretie dietatko.bol to sok,ale nikdy by sme si ho nedali prec.tak sa nam narodila dcera po dvoch synoch.neuveritelne stastie,radost,laska.pretoze laska je obetava.no a tato dcerka mi stale hovorila,ze chce sestricku.stale sme to brali ako zart,ale ked mala 9.rokov a este stale trpela tym,ze je sama,ze chalani sa hraju spolu a ona nema skym,povedali sme si s manzelom,ze ked nas raz nebude,mozno bude rada,ze ma aspon sestru a pokusali sme osud opat.neviete si ani predstavit to stastie,ked sme jej oznamili,ze cakame este jedno dietatko.vsetci sme sa nan tesili,prihovarali sa mu ahladkali ho este v brusku...ale narodil sa nam este jeden chlapcek.dcerka si poplakala,ale nevedeli sa zaroven vsetci dockat,kedy prideme z porodnice.ked zazreli jeho milu tvaricku,zaraz si ho vsetci oblubili a vsetci mi svorne pomahali s jeho vychovou.a tak sme siesti.nie vsetko sa nam musi v zivote splnit.ani nam sa nesplnilo to,ze sme ocakavali dievcatko,ale berieme to ako Boziu volu-on je Panom zivota a smrti a nik nema pravo zatracovat viacdetne rodiny,ze preco nas je tolko,mali by sme sa lepsie,atd...vsetko ma svoj cas,a s kazdym z nas ma Boh svoje plany,len mu ich pomozme uskutocnovat...