ahojte mam dost ťažke problemy. Navštevujem psychiatra a beriem aj AD. Liečim sa na silnú Socialnu fóbiu. Ale su tu i ine veci o ktorých môj psychiater zatial nevie ale chcem mu to už povedať lebo sa prestavam ovladať. Ide o to že mam sebevražebne myšlienky dost nutkave i v tejto chvili je mi strašne zle. Nechce sa mi žit už som par krat si stala na moste za zabradlim a snažila sa skočit dôvod prečo som to neurobila je ten že vyška bola priliš mala.... Mám vybrane už aj miesto len ten den neni naplanovany ale v skratových situaciach som važne ochotna to ukončit i bez rozmýšlania. Navyše trpim ešte sebepoškodzovanim ktoré tiež neviem ovladať. Mam ruky uplne dorezane od žiletky. Naši si to nevšimli. Mam strach že ak to poviem tomu psychiatrovi tak ma da hospitalizovať. Chcem sa vas len opýtať či mate vy neaké skusenosti ako to tam chodi alebo či by som s tou hospitalizaciou mala suhlasit. Za vaš názor vopred dakujem. Odpovedou by sme mi moc pomohli dakujem ešte raz.
Hospitalizácia na psychiatrii? - vaše skusenosti alebo rady
Lencok1, nevzdavaj sa! Videl stretol som ludi aj pekne dievcata s odtrhnutymi rukami, co sportovali dalej. Nesmies sa na seba hnevat, lebo si si to nesposobila narocky. Bola to situacia, co bola zodpovedna za to, co sa stalo, nie Ty. Hlad na to, co je dnes, nie na to, co bolo a ako to mohlo byt. Zacni poriadne sportovat aleby vyvijat nejaku cinnost, to Ti pomoze k tomu, ze nebudes tolko mysliet na ine veci.
a viete co je zaujimave ze mne sa depky zmensuju z odchadzajucim letom, a ako nahle sa leto blizi som na liekoch, lebo ja mam uplny panicky strach, vyzliect sa do plavok, a inak mam perfektnu postavu, dlhe nohy, ale toto som mnou zatocilo...:(, a nehovorte mi ze som povrchna, skor malo sebavedoma a to sebavedomie ma co docinenia s tou jazvou, lebo ked som dospievala a bola v kritickom pubertalnom veku niektori ludia mi na nu hodili bolestne poznamky a mna to rozhodilo,dnes by som to brala uplne inak...mna sere len to, ze vtedy zacali prvopociatky tej hnusnej panickej poruchy a strachu pred ludmi
inak damian dal, ci dala neveim ktoreho si pohlavia dobre rady...beriem si ich k srdcu
a este preto tu polaneinu nenavidim, lebo odvtedy som prestala mat rada leto, ked sa mam vyzleist do plavok dostanem panicky strach...keby som ju nemala som doteraz taka aka som byvala:(
A taktiez je dobre naucit sa nezatajovat pred okolim svoj problem, lebo toto, ver mi, robi este vacsiu skodu. Poviem Ti, ja mam hrozne krive zuby (je to vidiet jasne a zretelne a z dialky), ale NIKDY som sa ani len nesnazil s tym nieco robit a uz vobec nie tajit to pred inymi. Preco? Ved to by bola hlupost. Ukaz svoju jazvycku okoliu a ak zbadas, ze sa niekto tajne na jazvycku prizera, chod k tomu cloveku a ukaz mu ju poriadne. Preco nie? A azda z toho bude aj zabava, uvidis, ako taky zvedavec bude gulat ocami... :-))
ano sposobilo to ponimanie mojej jazvy, dovtedy som fotila booky a potom ma to totalne zobralo, ze takto ich predsa nemozem fotit, prisla som o to co som milovala, a vlastnym zavinenim...vzdy ked sa nau pozriem, tak sa na seba hnevam, lebo som si to urobila sama...keby nebolo tej jazvy, ktora bola spustatcom, mozno dnes nie som na liekoch, viete ako ju preto nenavidim? keby nebola aspon taka velka:(...je to pre dievca frustrujuce...snazim sa s tym vyrovnat uz velmi dlho, ale ked ju zbadam a poviem ze ju mam rada, chvilku ma to drzi, ale potom mi je velmi luto ako mi znicila psychiku a postupne nabalovanim inych probelmov som sa do seba velmi uzavrela...predtym som bola jedno krasne vysmiate ziena, to o mne hovorili ostatni, a teraz..? je mi z toho do placu...ked vidim ine baby v plavkach tak mi pride z toho tazko...ale naozaj sa s tym snazim vyrovnat
Damian, ano uznavam, že maš pravdu. Ide v podstate len o nacvik určitych situacii - to je cela socialna fobia. Ale psychologovia v SR ju liečia tak že najprv pošlú pacienta k psychiatrovi aby predpísal vhodné lieky a potom môže chodiť na terapie, ktoré pozostávajú len z vyrozprávania sa u psychológa ako pacient zvláda problémové situácie s liekmi. A pri odmietnutí liekov, je to len vyrozpravanie sa u psychologa. Nič viac.
Lencok1. A preco Ti nepodali dva pohare vody kazde 2 hodiny? Voda je antidepresivum.
Ved ja netvrdim, ze AD nezaberaju. Zaberaju, ale sposobuju chronicke tazkosti, lebo su toxicke.
Usmejsa, sportuj, zacni miovat samu seba, jedz zdravo a plne sa staraj o svoje krasne telo, dopln sa doleuvedenymi prvkami, pi vela vody (len H2O!), vyhrievaj sa na slniecku (to som zabudol, bo aj to je dolezite pri tzv depresii) a uvidis, ze bude dobre.
Lencok1. Asi je rana uz stara, ze? Na rany sa pouziva vies co? Med. Alebo morska sol (najlepsie z mrtveho mora. No a co k Tvojej traume? Uvedom si, ze si hodnotny clovek aj napriek tej jazve (nazyvaj ju jazvycka). Ba, si este omnoho hodnotnejsim clovekom ked mas tuto jazvycku,lebo mas za sebou skusenosti, co ini nemaju. Uvedom si, kto si a zacni sa mat rada, lebo si to Tvoje JA zasluzi. Kazde rano, co vecer sa postav pred zrkadlo, pozri sa rovno na tu jazvycku a povedz si: 'AKA SOM NADHERNA A DOBRA ZENA' a opakuj to pomaly aspon 10 krat. Presna takto sa zo svojou jazvyckou naucis zit a to bez ohladu na to, co sposobila. Lebo to Ti nesposobila ona, ale Tvoje ponimanie tej jazvycky.
