ahojte mam dost ťažke problemy. Navštevujem psychiatra a beriem aj AD. Liečim sa na silnú Socialnu fóbiu. Ale su tu i ine veci o ktorých môj psychiater zatial nevie ale chcem mu to už povedať lebo sa prestavam ovladať. Ide o to že mam sebevražebne myšlienky dost nutkave i v tejto chvili je mi strašne zle. Nechce sa mi žit už som par krat si stala na moste za zabradlim a snažila sa skočit dôvod prečo som to neurobila je ten že vyška bola priliš mala.... Mám vybrane už aj miesto len ten den neni naplanovany ale v skratových situaciach som važne ochotna to ukončit i bez rozmýšlania. Navyše trpim ešte sebepoškodzovanim ktoré tiež neviem ovladať. Mam ruky uplne dorezane od žiletky. Naši si to nevšimli. Mam strach že ak to poviem tomu psychiatrovi tak ma da hospitalizovať. Chcem sa vas len opýtať či mate vy neaké skusenosti ako to tam chodi alebo či by som s tou hospitalizaciou mala suhlasit. Za vaš názor vopred dakujem. Odpovedou by sme mi moc pomohli dakujem ešte raz.
Hospitalizácia na psychiatrii? - vaše skusenosti alebo rady
prosim ta,nesiahaj si na zivot!!!
uz nikdy viac sa nenarodis,never roznym bludom,ze sa prevtelime do ineho cloveka,a ze budeme mat mozno lepsi zivot.vsetko trapenie nase sa skonci-skor,ci neskor mozno casom sa zasmejes nad svojim trapenim a povies si,aka si bola malicherna.mysli na svojich drahych rodicov,keby si bola mrtva...umreli by od zialu...zivot sme si sami nedali,ani nemame pravo si ho sami vziat...Panom zivota i smrti je Boh,vyzaluj mu svoje trapenia,bolesti a smutok,on ta vyslysi,este nikdy nikoho neopustil,kto sa k nemu utiekal.prosim,nezabi sa!!!!
Ahoj!
Myslim, ze ak si ochotna svoj problem riesit a povies o vsetkom svojmu lekarovi, nie je uplne 100%tne, ze ta posle na hospitalizaciu. Ked si totiz ochotna si svoj problem uvedomit, priznat, je to polovica cesty a ostatnych pocitov ta zbavia lieky. Moja mama mala schizofreniu v pokrocilom stadiu a lekarka bola ochotna ju liecit ambulantne, ak ju bude pravidelne navstevovat a brat lieky tak ako ma a to uz to s mojou mamou bolo dost vazne. Ak mas ale naozaj take silne sebevrazedne sklony ako vravis, asi bude pre teba lepsie, dat si na chvilu "oddych pred svetom" a naozaj sa nechat hospitalizovat, pretoze tam si asi naozaj uvedomis, ze toto riesit musis. naucis sa pred tym nezatvarat oci. Mimochodom moja mama bola hospitalizovana na Antolskej v Petrzalke a bolo to tam dost zle, ziadne skupinove terapie, ziadny psycholog, neochotny lekari(cest vynimkam). Preto dufam pre teba , ze nebyvas v Petrzalke, ak ano, rob vsetko preto, aby ta hospitalizovali napriklad v Ruzinove. Pocula som od kamarata, ze tam je to naozaj na urovni( tie skupinove terapie a tak...). drzim palce, papa
no, neboli nadšení, nešla som si po pochvalu, nastúpila som na cestu záchrany
dakujem za odpoved važim si toho. Ja sa len bojim že čo sa stane ked ma hospitalizujú ako to niesli tvoji blýzky a znami?
pýtaj sa... za chvíľu odchádzam dlhodobejšie preč
hospitalizácia je "dovolenka", stretneš tam osobnosti, umelcov, filmárov, inžinierov... si predstav, veľmi málo ľudí bez vzdelania; nie je čoho sa obávať, ráno vstaneš o siedmej, o osmej sú raňajky, o deviatej vizita, potom sa ide na dielne alebo sa poprechádzať, potom je obed, po obede možeš ísť von ak máš povolené vychádzky (do mesta a tak) a potom už ani neviem, jednoducho kľud a oddych a ešte niečo, aj kopec srandy
bola som hospitalizovaná 2,5 mesiaca; nehovorím, že sa tvoje problémy vyriešia razom, ale určite poľavia a dajú sa do poriadku, chce to čas a nápady, jeden správny si práve teraz urobila, ďalej hľadaj a nezastavuj sa, prežiješ a pojdeš ďalej, lekárovi to oznám, nie je inej cesty, moc ti držím palce
