Problém so šoférovaním

Príspevok v téme: Problém so šoférovaním
MrkvovyDzus

Ahojte.

Týmto príspevkom by som chcel poprosiť o radu, prípadne o skúsenosti, ak ste sa stretli s niečím podobným. Bol by som rád, ak by mi napísali hlavne muži, nakoľko mi táto téma ako mužovi značne podkopáva sebavedomie.

Ide o to, že i napriek tomu, že mám niekoľko rokov vodičák, nejazdím často, čo je zapríčinené aj tým, že si za volantom neverím, cítim sa za tým neohrabane a čo je jeden z najväčších problémov, zdá sa mi, akoby som nemal orientáciu. Jednoducho, ak som napr. v meste, po niekoľkých odbočkách vpravo a vľavo si už nepamätám, ako som sa tam dostal. A potom mám problém sa samostatne pohybovať. Taktiež nevravím o parkovaní v preplnenom meste, uprostred premávky, kde za mnou ostatní netrpezlivo čakajú.

Stretli ste sa už s niečím takým, že človek si jednoducho nepamätá cestu? Prečo to tak je? Keď idem ako spolujazdec, tak je to ešte horšie, hneď sa rozptýlim, začnem rozmýšľať, pozerám sa z okna a ľahko sa stratím v tom, kadiaľ sme išli.

Celé mi to lezie na nervy, pretože mi to enormne komplikuje situáciu ohľadom práce. Mám stresy, ak práca vyžaduje šoférovanie, pretože mám strach, že s autom nabúram, zablúdim, zraním niekoho a podobne. A už sa mi stalo, že to bolo čiastočným dôvodom, že som pracovnú ponuku odmietol, príp. dal výpoveď.

A ešte k tomu som muž, od ktorého sa šoférovanie tak povediac očakáva. Veľakrát si vravím, keď mám nervy, že radšej by som bol ženou a napr. navrhoval oblečenie :D (Teraz tak rozmýšľam, že by mi v tomto asi viac vyhovovali časy stredoveku, kde sa jazdilo na koňoch :) )

Viete mi, prosím, nejako poradiť? Niekedy sa zamýšľam, či nemám určitý stupeň napr. autizmu alebo niečoho podobného, že niekde mám viac pridané a niekde, v takejto banálnej veci, odobraté - viete, trochu ako tí rôzni intelektuáli z filmov, ktorí sú v niečom nadaní ale nemôžete ich niekam pustiť samých :D

MrkvovyDzus

Ďakujem za odpovede.

Čo sa týka prevodovky, jazdím primárne na manuálnej, navigáciu používam len na neznámych miestach, čo je pre mňa asi väčšina.

Druhá vec je, že jazdím veľmi veľmi málo, čiže to má určite svoj súvis.
Lenže je to taký kolotoč, niekam idem, ak je všetko v poriadku, fajn. Ak nie, ak niečo vyvediem, chytá ma z toho riadny hnev, až do takej miery, že ma to celé demotivuje a klesá mi sebavedomie.

Myslím, že má niečo do seba i to, že som asi HSP, všetko vnímam citlivo. Keď na mňa v autoškole inštruktor zvýšil hlas a nadával pri tom, robilo mi to veľmi zle. Teraz, s odstupom času, by som na neho po všetkých tých nervoch, ktoré som zažil, asi reagoval inak. No a za volantom sa prejavujem tak, že ma hneď rozruší vodič, ktorý sa na mňa lepí. Hneď sa rozruším, keď na mňa niekto zatrúbi. Proste si niekedy prídem, že s mojou mentálnou a emocionálnou výbavou ani nepatrím za volant. Keby nie som muž, okej (plus, žene sú tieto prešľapy technického smeru viac tolerované a človeka to aj viac motivuje, ak niekde vystupuje v pozícií, v ktorej na neho nie je kladený taký tlak, je to niečo ako outsider v zápase, lepšie sa mu do tej hry nastupuje), keďže som však muž, tak by to mal byť môj každodenný chlebík. A ako tu aj vidím v komentároch, žena to od muža prirodzene očakáva, že toto je oblasť, v ktorej sa má primárne angažovať on.

V podstate možnosť zlepšenia vidím v pravidelnom jazdení.
Chcel som však vedieť, či je tu niekto podobný a ak áno, či pozná niečo navyše, čo by mohlo pomôcť.

zlatikaa

Ja si tiez raz za cas uzivam tu cestu autobusom :D Ale stale by som tak chodit nedokazala. Cakat na ten bus, drzat sa casu a obmedzovat sa nim, to vobec.

99domima

Však? A hlavne s nákupom napríklad. To si teda vôbec neviem predstaviť, že by som vláčila ťažký nákup cez celé mesto. Mať auto znamená voľnosť.

adka45

Poviem vám takto. Dá sa zvyknúť aj na MHD :D Šoférovala som len párkrát v živote, ale nemám proste potrebu sadať za volant, keď nemusím. Ak by to bolo životne dôležité, tak prosím, asi by som to zvládla, ale takto to nemám za potreby. A rada chodím :D