Ahojte, ani neviem ako čo najlepšie opísať svoj problém. Vyštudovala som ekonomickú vš čiastočne v cudzom jazyku avšak škola ma okrem toho cudzieho jazyka nebavila. Napriek tomu som ju s celkom dobrými známkami a zaťatými zubami ukončila a neskôr sa presťahovala do BA, kde som robila viacero administratívnych prác za PC. Najprv v korporáte, kde som časom nezvládala normy a bývala často chorá, napokon som dostala nejakú baktériu na ktorú nezaberali žiadne ATB a keď som sa dostala k imunologičke povedala, že šlo o kolaps organizmu. Prešla som do štátnej správy kde som robila asistentku riaditeľa, čo bolo pre mňa ľahšie, ale zažila som tam celkom krutú šikanu. Napokon som šla do neziskového sektora, kde som pracovala s financiami, táto práca ma najmenej bavila, no paradoxne som v nej zažila najväčší úspech , ebo som sa veľmi snažila niekam konečne zapadnúť a byť úspešná. Opäť sa mi zdalo, že som zo stresu a snahy byť úspešnou vyhorela a začala mať zdravotné problémy - tentokrát chronická bolesť chrbta a kĺbov. S touto bolesťou som sa trápila asi rok a keď sa to po ročnej fyzioterapii trochu zlepšilo, naskytla sa mi možnosť ísť pracovať do škôlky. Myslela som, že to by možno mohlo byť ono, avšak je to súkromná škôlka, kde som od rána osmej alebo deviatej väčšinou do piatej aj keď nie celý čas v triede. Som tak veľmi vyčerpaná že po práci už nedokážem nič a je mi do plaču. Mám v sebe veľký pocit zlyhania, že nie som schopná nikam pracovne zapadnúť a vydržať tam dlhodobo. Najviac som vydržala v jednej práci necelé 2 roky. Naši to nechápu a sa trochu sa za mňa hanbia, že sa neviem ustáliť a s touto škôlkou mám pocit, že som sa prerátala. Mám rada deti a snažím sa im tam individuálne venovať avšak tak ma to pohlcuje že už mi neostáva energia nanič. Navyše je to aj celkom pohybová práca a vrátili sa mi aj bolesti chrbta. Neviem ako ďalej, ani prísť na to, čo s mojim životom nie je v poriadku, Prídem si tak slabá, že nedokážem ako keby pracovať 8 hodín denne ale väčšina spoločnosti tak funguje a ja neviem čo s tým. Platím si nájom a starám sa o seba sama, preto by som s polovičného alebo nižšieho úväzku veľmi nevyžila. Prešli ste si niekto niečím podobným? Neviem prísť na to čo sa so mnou deje, za 5 rokov pracovného života mi pribúdajú diagnózy a chronické problémy a cítim sa stále vyčerpaná. Neviem ako ďalej, neviem si nájsť partnera a neviem ani zistiť na čo by som sa hodila, alebo čo by ma bavilo a dokázala by som to vykonávať bez toľkého vyčerpania :(
Neustále vyčerpania z práce
Daj sa na PN, aby si dostávala aspoň nemocenské. Na tie máš nárok aj rok po ukončení pracovného pomeru. A tie úzkosti a všetko, jemné antidepresíva by Ti určite pomohli.
Ahojte, ďakujem všetkým za rady aj prečítanie príspevku. Napokon som zo škôlky odišla a som aktuálne na úrade práce. Zdalo sa mi to tak najlepšie, ale v tom momente ako keby sa zlomila moja psychika. Musela som ísť kvôli tomu na viac dní domov a tam začali problémy s mojou mamou. Začala ma tak veľmi chorobne kontrolovať každú drobnosť a ja som nemala silu sa hádať tak som dni trávila zatvorená v izbe a prepadla ma ešte väčšia úzkosť, stres, beznádej a depka v jednom. Po príchode do mesta to pretrvávalo ešte týždeň,s mamou sme sa odvtedy nebavili, najprv mi ani nedvíhala telefón pri pokuse skontaktovať sa s ňou po týždni a keď sa to začalo zlepšovať tak zase nastala situácia že bolo treba ísť kvôli úradu domov. Celú noc som bola hore a veľká úzkosť z toho návratu. Možno niekomu príde, že som rozmaznaná a preháňam, ale strašne mi teraz kleslo sebavedomie a moju mamu, ktorá bola síce taká vždy som trošku lepšie vedela ustáť. Teraz som bola na tom tak zle, že jej kontrola, krik a hnev ma úplne položili a som v takej depresii. Začala som chodiť na psychoterapie, platím napriek tej nepriaznivej finančnej situácií, lebo neviem ako ďale,. Ale zatiaľ po 3 sedeniach sa stav ako keby zhoršil a vôbec mi nie je dobre. Premýšľam, žeby som na ten úrad chodila tajne, ale cestujem z BA na východ a neviem si predstaviť žeby som napr. prespala v penzióne, ale doma to nedávam a keď prídem len na jeden deń počúvam výčitky že rozhadzujem peniaze, či sa mi to oplatí a že utekám od rodiny a v BA to aj tak nezvládam a pod. Je to pre mňa strašne ťažké. Cítim že aspoň pár mesiacov by som potrebovala byť mimo domu a aj tých pár dní ma tak rozbije na kusy že to neviem vysvetliť. Neviem či sa to dá pochopiť, či to niekto zažil,...tiež som si nezačala ani hľadať prácu, ako keby mi aj bežné veci trvajú tak dlho spraviť, keď do toho vybavujem ešte niečo iné že sa k tomu neviem dostať...rozbila som si aj režim a cítim sa ako keby vnútorne rozbitá, potrhaná a strašne nešťastná...neviem kudy kam a je to všetko psychicky o dosť horšie ako počas tej práce, hoci som si myslela, že počas podpory začnem oddychovať a naberiem nové sily ako keby sa len viac trápim
Klby nebolia zo stresu. Co je toto za choru dobu, ze sa vsetko zvaluje na psychiku? Mame za sebou tri roky s covidom, kde ludia maju nasledky. To ti nenapadlo? Moja kamaratka trpela od prveho covidu chronickou unavou a hroznymi bolestami klbov. Az jej nasadili kortikoidy, konecne zacala zit, zrazu zmizla aj bolest aj unava. Zostali jej sice gastro problemy, ale na to ma uz tiez lieky. Predtym do nej pchali antidepresiva, lebo ze to ma psychicke, akurat co ju z nich bolel zaludok a vracala, hnackovala. Treba ti komplexne testy a lekara, ktory sa nevysmieva z postcovidu a nezvaluje svoju neschopnost na tvoju slabu psychiku
Možno to to bude smiešne ale ja si kupujem lízanky -odkaz odstránený- objavila som ich náhodou na eshope, mne výborne pomáhajú som pokojnejšia aj menej unavená
Na stres je najlepšie magnézium a piť čaje, ja si vždy nakúpim na mojalekaren aj do zásoby
Stres a vyčerpanie to nie je dobrá kombinácia. Skús užíva pravidelne 3-5 tbl magnézia a piť čaj na upokojenie , ináč aj v lekárni ti dobre poradia
kúpila som si produkty na únavu a pijem veľa čaju znižuje mi aj stres
Ahoj , suhlasim s príspevkami nižšie. Jednoznačne potrebuješ oddych , tých štyri, päť mesiacov určite . A pokial mozes byť na podpore , o to lepšie, predsa len , bez prijmu sa nedá byť, na druhej strane , ziadne peniaze za takéto trápenie nestoja . Praca s ludmi je celkovo veľmi náročná, nech uz je človek akékoľvek empaticky a ústretový, časom toho začne mať po krk. Momentálne prezivam niečo podobné ako ty , pracujem vo veľkom korporate na zákazníckej linke , s tým rozdielom , že nikdy , ani z prace a možno dokonca ani z univerzity som nebola vyčerpaná ( az na posledný rok) , ako teraz . Zatiaľ to riešim marodka mi a paragrafmi ale tiez to tak nepôjde donekonečna a to robím home office!! Takze pokiaľ máš dobru ,normalnu doktorku , da sa to. Vycerpanost je v dnešnej, brutálnej dobe bezny jav , uuuurčite nie si jedina .Držím palce!!
Ahoj, necitala som diskusiu ale ja som presla niecim podobnym. Rok a pol som brala nizku davku antidepresiv a uz si na to ani nespomeniem, mam uplne normalny zivot teraz.
Ahoj Lúčny Kvet, podľa mňa choď k obvodnému a pýtaj si odporúčanie na psychiatrické vyšetrenie a povedz, že nevieš, čo s Tebou je, ale nevládzeš pracovať, bolia Ťa kĺby a chrbát, máš problémy s pozornosťou, vypadávajú Ti veci z rúk, obleješ sa kávou a podobne. To všetko mi pripadá ako chronický únavový syndróm. Psychiater Ti nastaví lieky a pošle Ťa na vyšetrenie k psychológovi. Na základe testov u psychológa Ti bude vedieť stanoviť diagnózu. Ale vlastne sú tie symptómy úplne jasné: depresia, vyhorenie, chronický únavový syndróm. Rátaj s dlhodobou PN, možno aj rok. Ja som bola s týmto PN 10 mesiacov. Potom som išla do práce a zvládala som. Navyše mi priznali aj čiastočný invalidný dôchodok.
Tiež mi všetko padalo z rúk, nevedela som sa sústrediť, bola som veľmi veľmi unavená, mala som silné závraty, každý deň párhodinovú migrénu, takú, že som nevedela chodiť. Doteraz mám stále zdurené lymfatické uzliny, aj keď už menej ako predtým. Teraz som na liekoch, ale sa držím. Teba budú vlastne povinní prijať späť do škôlky, keď budeš odtiaľ dlhodobo PN. Ak by si musela byť na invalidnom dôchodku, mohla by si si požiadať o skrátený úväzok. Nejaký peniaz dostaneš z invalidného, niečo zarobíš na skrátenom úväzku. A život pôjde ďalej, a Ty sa v ňom budeš držať. Ale teraz si urgentne potrebuješ oddýchnuť - pol roka, alebo aj rok.
