Ahojte, ani neviem ako čo najlepšie opísať svoj problém. Vyštudovala som ekonomickú vš čiastočne v cudzom jazyku avšak škola ma okrem toho cudzieho jazyka nebavila. Napriek tomu som ju s celkom dobrými známkami a zaťatými zubami ukončila a neskôr sa presťahovala do BA, kde som robila viacero administratívnych prác za PC. Najprv v korporáte, kde som časom nezvládala normy a bývala často chorá, napokon som dostala nejakú baktériu na ktorú nezaberali žiadne ATB a keď som sa dostala k imunologičke povedala, že šlo o kolaps organizmu. Prešla som do štátnej správy kde som robila asistentku riaditeľa, čo bolo pre mňa ľahšie, ale zažila som tam celkom krutú šikanu. Napokon som šla do neziskového sektora, kde som pracovala s financiami, táto práca ma najmenej bavila, no paradoxne som v nej zažila najväčší úspech , ebo som sa veľmi snažila niekam konečne zapadnúť a byť úspešná. Opäť sa mi zdalo, že som zo stresu a snahy byť úspešnou vyhorela a začala mať zdravotné problémy - tentokrát chronická bolesť chrbta a kĺbov. S touto bolesťou som sa trápila asi rok a keď sa to po ročnej fyzioterapii trochu zlepšilo, naskytla sa mi možnosť ísť pracovať do škôlky. Myslela som, že to by možno mohlo byť ono, avšak je to súkromná škôlka, kde som od rána osmej alebo deviatej väčšinou do piatej aj keď nie celý čas v triede. Som tak veľmi vyčerpaná že po práci už nedokážem nič a je mi do plaču. Mám v sebe veľký pocit zlyhania, že nie som schopná nikam pracovne zapadnúť a vydržať tam dlhodobo. Najviac som vydržala v jednej práci necelé 2 roky. Naši to nechápu a sa trochu sa za mňa hanbia, že sa neviem ustáliť a s touto škôlkou mám pocit, že som sa prerátala. Mám rada deti a snažím sa im tam individuálne venovať avšak tak ma to pohlcuje že už mi neostáva energia nanič. Navyše je to aj celkom pohybová práca a vrátili sa mi aj bolesti chrbta. Neviem ako ďalej, ani prísť na to, čo s mojim životom nie je v poriadku, Prídem si tak slabá, že nedokážem ako keby pracovať 8 hodín denne ale väčšina spoločnosti tak funguje a ja neviem čo s tým. Platím si nájom a starám sa o seba sama, preto by som s polovičného alebo nižšieho úväzku veľmi nevyžila. Prešli ste si niekto niečím podobným? Neviem prísť na to čo sa so mnou deje, za 5 rokov pracovného života mi pribúdajú diagnózy a chronické problémy a cítim sa stále vyčerpaná. Neviem ako ďalej, neviem si nájsť partnera a neviem ani zistiť na čo by som sa hodila, alebo čo by ma bavilo a dokázala by som to vykonávať bez toľkého vyčerpania :(
Neustále vyčerpania z práce
Nemôže byť za tým nahodou následok z covidu? Máme za sebou náročné roky a neraz som pocula aj ťažké priebehy alebo priebehy, kedy sa človek dlho cítil ľahko unaviteľný aj po prekonaní, prípadne ma dlhodobé iné zdravotné problémy. I keď ty to máš trochu dlhšie,tak možno máš predispozíciu. Psychológ môže pomôcť, ja mám ale pocit,ze za tým bude skor ešte neodhalený zdravotný problém. Škôlku si nevyčitaj. Kazdý kto pracuje s deťmi hlavne teraz po pandémii by ti potvrdil ako velmi sa zmenili a áno, začína to už v škôlke. Je rozdiel mať ako rodič doma dve deti, pre ktorých si navyše najbližšia osoba a rozdiel celú triedu žiakov.
Ahojte, ďakujem všetkým za príspevky. Toho psychológa som chcela riešiť už dávnejšie, ale cítila som sa nejako vyčerpane a nevedela som koho a kde hľadať, napriek tomu som niekoľkým napísala a uvidím. Veľmi túžim aby mi to pomohlo, lebo tým, že tak mením prácu a každá ma vyčerpáva mi strašne kleslo sebavedomie. Prežívam taký pocit neschopnosti, že sa neviem ustáliť a niekam zapadnúť, hoci som vyštudovala náročnejšiu vš, a môj životopis nevyzerá zle. Všetko dokážem robiť ako keby iba krátkodobo. Aj na vysokej, dokázala som sa aj na štátnice naučiť na áčka, ale celé leto som sa z toho dávala psychicky dokopy a bola som taká unavená že som prestriedala 3 brigády a musela som z každej odísť, lebo som to nedávala. Aj aktuálne z tejto škôlky, kde som necelý mesiac, chodím extrémne vyčerpaná, už nie som schopná po práci nič, len ležať, najesť sa a pozerať seriály. Mávam tmu pred očami, piskot v ušiach a ako keby duto počujem niekoľko hodín po príchode. Sú tam nanešťastie 8 hodinové smeny, aj keď sú z toho cca 2 hodiny mimo triedy. Cítim sa strašne trápne že ani túto škôlku nedávam, zvažujem odísť na podporu a oddýchnuť si trochu, aj keď sa zase tak hanbím a premýšľam či to na moju psychiku tiež bude ok.
kazda praca je vycerpavajuca podla mna. niektora viac, niektora menej, ale v ziadnej praci sa bez toho proste clovek nezaobide.
jasne, ze to nie je ziadna hanba. tiez som chodila k psychologovi a jednoznacne mi pomohol.
nechalicka tiez by som sa priklonila k tejto moznosti. vsak to nie je hanba zajst za niekym, ked citis, ze nieco nie je v poriadku, ked mas nejake problemy.
prepac, ale mne tiez pride, ze toto je problem psychickeho razu. mozno by ti skutocny odbornik vedel pomoct. to je prvorade teraz by som povedala.
lucny_kvet napíš mi jav@atlas.sk dám ti kontakt na pána ktorý napráva chrbtice a budeš OK
Dakujem velmi pekne :) toho psychologa si uvedomujem aj ja, skusala som to predtym viackrat, mozno som netrafila na toho spravneho, ale skor mi to prislo, ze som sa len mala komu vyrozpravat, ale neplatila som az tak vela....teraz je to finacne narocne, pozerala som, ze cca 40 eur za hodinu a tiez som sla aj platovo dole plus si platim sukromne rehabky 40 eur za hodinu na tu chrbticu tak neviem ze co...jedine siahnut do zasob ...
v prvom rade si daj do poriadku zdravie, to je zaklad a myslim si, ze nie si jedina, co sa v sebe straca, mozno by ti pomohla aj navsteva psychologa, ktory by ti vedel poradit, nasmerovat ta, aby si prisla na to, co by bolo pre teba najlepsie
odporúčala by som Ti pravidelné návštevy - min. raz za polrok u neurológa. Daj si ním - alebo pre problémy s kĺbami - ortopédom vypísať kúpele. Aj keby to bolo v kategórii B, Tvoje zdravie si to zaslúži.
To, čo by Ti tiež prospelo, by bola nenáročná práca, ktorú by si si mohla pri Tvojom zdravotnom stave dovoliť. Čarovať neviem, také niečo by som potrebovala aj ja. S chrbticou je to často tak, že práve stres a psychika nedovolí svalom uvoľniť nerv a potom to bolí.
Navrhla by som Ti dať sa dlhodobejšie vypísať, aby si si oddýchla a pokús sa o tie kúpele. Medzitým si môžeš hľadať aj prácu inde. Keď vieš dobre cudzí jazyk, mohla by si ho aj súkromne učiť a byť samostatne zárobkovo činná osoba. Najprv by však bolo dobré nájsť si nenáročnú prácu na polovičný úväzok, kde Ti zamestnávateľ bude platiť fondy a cudzí jazyk by si učila len pomimo, aby si si privyrobila.
