Ahojte, ani neviem ako čo najlepšie opísať svoj problém. Vyštudovala som ekonomickú vš čiastočne v cudzom jazyku avšak škola ma okrem toho cudzieho jazyka nebavila. Napriek tomu som ju s celkom dobrými známkami a zaťatými zubami ukončila a neskôr sa presťahovala do BA, kde som robila viacero administratívnych prác za PC. Najprv v korporáte, kde som časom nezvládala normy a bývala často chorá, napokon som dostala nejakú baktériu na ktorú nezaberali žiadne ATB a keď som sa dostala k imunologičke povedala, že šlo o kolaps organizmu. Prešla som do štátnej správy kde som robila asistentku riaditeľa, čo bolo pre mňa ľahšie, ale zažila som tam celkom krutú šikanu. Napokon som šla do neziskového sektora, kde som pracovala s financiami, táto práca ma najmenej bavila, no paradoxne som v nej zažila najväčší úspech , ebo som sa veľmi snažila niekam konečne zapadnúť a byť úspešná. Opäť sa mi zdalo, že som zo stresu a snahy byť úspešnou vyhorela a začala mať zdravotné problémy - tentokrát chronická bolesť chrbta a kĺbov. S touto bolesťou som sa trápila asi rok a keď sa to po ročnej fyzioterapii trochu zlepšilo, naskytla sa mi možnosť ísť pracovať do škôlky. Myslela som, že to by možno mohlo byť ono, avšak je to súkromná škôlka, kde som od rána osmej alebo deviatej väčšinou do piatej aj keď nie celý čas v triede. Som tak veľmi vyčerpaná že po práci už nedokážem nič a je mi do plaču. Mám v sebe veľký pocit zlyhania, že nie som schopná nikam pracovne zapadnúť a vydržať tam dlhodobo. Najviac som vydržala v jednej práci necelé 2 roky. Naši to nechápu a sa trochu sa za mňa hanbia, že sa neviem ustáliť a s touto škôlkou mám pocit, že som sa prerátala. Mám rada deti a snažím sa im tam individuálne venovať avšak tak ma to pohlcuje že už mi neostáva energia nanič. Navyše je to aj celkom pohybová práca a vrátili sa mi aj bolesti chrbta. Neviem ako ďalej, ani prísť na to, čo s mojim životom nie je v poriadku, Prídem si tak slabá, že nedokážem ako keby pracovať 8 hodín denne ale väčšina spoločnosti tak funguje a ja neviem čo s tým. Platím si nájom a starám sa o seba sama, preto by som s polovičného alebo nižšieho úväzku veľmi nevyžila. Prešli ste si niekto niečím podobným? Neviem prísť na to čo sa so mnou deje, za 5 rokov pracovného života mi pribúdajú diagnózy a chronické problémy a cítim sa stále vyčerpaná. Neviem ako ďalej, neviem si nájsť partnera a neviem ani zistiť na čo by som sa hodila, alebo čo by ma bavilo a dokázala by som to vykonávať bez toľkého vyčerpania :(
Neustále vyčerpania z práce
Vyskúšaj nejaké produkty, choď do lekárne, teraz je toho veľa, či už v tabletkách alebo cbd...čaje..
Ked praca vycerpava, tak treba zistit kde je problem a najskor odist, tiez som v takej praci bola a neustale som bola v strese, nervy, krce v bruchu, bola som nesvoja, nesustredena, robila som chyby a vsetko sa to kopilo.
ahoj, fuha no.. ja som mala tiež veľa problémov čo sa týkalo práce..a dlho mi trvalo kým som si našla prácu kde som sa cítila dobre a kde som aj našla super koelktív. Ja som mala vždy problém so ženským kolektívom..teda skor niektoré ženy mali problém so mnou, pretože som sa do práce obliekala elegantne (o je môj štýl) a oni chdili v teniskách.. a vždy boli blbé narážky že práca nie je o šatách a opatkoch. pritom nikdy som nechodila vyzžvavo oblečená ani nič. necítila som sa dobre nijako..potom na mna dolahol stres a vyhorela som lebo som sa snažila ísť na maximum kvoli ničomu vlastne.. bola som vkuse nervozna... unavena.. smutná, strašne mi padali vlasy.,, mala som rôzne zdravotné problémy....a bez života som bola. Teraz som v práci kde je super koelktív.. chodíme na rôzne firemné akcie a temabuildingy napríklad často sem www.hotelzochovachata.sk kde utužujeme kolektív. všetko je super..ja som uplne šťastná..chodím do roboty s dobrou náladou všetko mi zmizlo. Je to možno dlhá cesta ale držím ti palce!
Ja som pri nástupe do novej práce tiež zažívala stres. Bola som si v lekárni kúpiť nejaké tabletky a pila veľa upokojujúceho čaju.
Lúčny kvietok,
tak zrovna BA či je miesto pre život s astmou, astma sa tiež zlepší, keď psychika je ok,
Zdravie, práca a môžeš sa posunúť ďalej
Aj chrbtica, už ti to tu písali,veľa robí psychika, nespokojnosť so sv.zivotom, v 30tke akýsi zlom. v myslení je, prechod definitívne do dospeláckeho života, alebo niečo podobné, už nie až tak bezstarostne sa ide
Vzťahy s mamou aspoň ,,tri mm zlepšiť " stačí zavolať pár viet, proste postupne dávať do poriadku všetko,čo sa dá
V KE je podľa mňa super, (dosť často chodíme), zvlášť, keď si z východu, zdieľať byt so slušnou osobou = menší výdaj na bývanie
Ja neviem, tak ja s VŠ a angl.by som už šla do Prahy miesto BA, teraz nie jasne,keď máš dosť problémov so sebou
Veď skús aspoň pozrieť prácu v KE na nete, čo ponúkajú, tiež pre tvoju astmu sú Tatry bližšie,
Už sa zo mňa tu budú ,,smiať" že každému pchám zoznamku partneri.sk, stačí len kuknúť v kľude, KE,PO, PP, Liptov.. tiež zdieľané bývanie v KE pozri, že kto hľadá, len tak pre predstavu
Ak máš dobrú doktorku, tak pár týždňov sa dá maródiť na vyčerpanie, potom úrad práce, ak nemáš prácu ďalšiu, lebo čas rýchlo beží a bez príjmu 0 bodov
Ahoj Púpavka, ďakujem Ti veľmi pekne za odpoveď aj povzbudenie :) áno dala som výpoveď a myslím, žeby som to tam nedávala to vyčerpanie..ale mám aj strach čo bude ďalej..ono s tým sťahovaním, ja som z východu a pred 6 rokmi som sa presťahovala do BA. Mala som veľmi rada východ aj miesto, kde som bývala, ale nevychádzala som doma s mamkou a preto sa mi vtedy odchod z domu javil ako najlepšie riešenie..avšak nevedela som vtedy ani kde ani ako, rozmýšľala som aj nad KE, ktoré som mala bližšie, ale mamka sa bála že tam nikoho nepoznám že tam budem sama a že v BA som mala aspoň nejakých známych...vtedy som bola dosť ovplyvniteľná inými tak som to rozhodnutie spravila takto že BA, hoci mi vždy tak v kútiku srdca bolo ľúto za tými KE (mala som tam vtedy aj 2 nápadníkov). No posledné 2 roky premýšľam či BA je to pravé miesto pre mňa, mám tam síce kamošov a známych, ale nenadviazala som tam za ten čas žiadnu vážnejšiu známosť, ani nenašla stabilnú prácu kde by som cítila že to je ono a tiež putujem z nájmu do nájmu nehovoriac o pribudnutí diagnoz ako astma, alergie a posledne teda aj bolesti chrbtice..preto premýšľam či som spravila dobre...teda nie som tak nejako tam šťastná už dlhšiu dobu..len tá predstava že začínať v 30tke na novom mieste..už je to ťažšie s hľadaním kamošov aj frajera aj vzťahy čo som vtedy mala na východe už tak vychladli, kamošky sa vydali a tie slobodné zase našli frajerov..no zase neviem si seba v BA predstaviť do dôchodku..
Ahoj Púpavka, ďakujem Ti veľmi pekne za odpoveď aj povzbudenie :) áno dala som výpoveď a myslím, žeby som to tam nedávala to vyčerpanie..ale mám aj strach čo bude ďalej..ono s tým sťahovaním, ja som z východu a pred 6 rokmi som sa presťahovala do BA. Mala som veľmi rada východ aj miesto, kde som bývala, ale nevychádzala som doma s mamkou a preto sa mi vtedy odchod z domu javil ako najlepšie riešenie..avšak nevedela som vtedy ani kde ani ako, rozmýšľala som aj nad KE, ktoré som mala bližšie, ale mamka sa bála že tam nikoho nepoznám že tam budem sama a že v BA som mala aspoň nejakých známych...vtedy som bola dosť ovplyvniteľná inými tak som to rozhodnutie spravila takto že BA, hoci mi vždy tak v kútiku srdca bolo ľúto za tými KE. No posledné 2 roky premýšľam či BA je to pravé miesto pre mňa, mám tam síce kamošov a známych, ale nenadviazala som tam za ten čas žiadnu vážnejšiu známosť, ani nenašla stabilnú prácu kde by som cítila že to je ono a tiež putujem z nájmu do nájmu nehovoriac o pribudnutí diagnoz ako astma, alergie a posledne teda aj bolesti chrbtice..preto premýšľam či som spravila dobre...teda nie som tak nejako tam šťastná už dlhšiu dobu..len tá predstava že začínať v 30tke na novom mieste..už je to ťažšie s hľadaním kamošov aj frajera aj vzťahy čo som vtedy mala na východe sa ako ropadli, kamošky sa vydali..no zase neviem si seba v BA predstaviť do dôchodku..
Ahoj Púpavka, ďakujem Ti veľmi pekne za odpoveď aj povzbudenie :) áno dala som výpoveď a myslím, žeby som to tam nedávala to vyčerpanie..ale mám aj strach čo bude ďalej..ono s tým sťahovaním, ja som z východu a pred 6 rokmi som sa presťahovala do BA. Mala som veľmi rada východ aj miesto, kde som bývala, ale nevychádzala som doma s mamkou a preto sa mi vtedy odchod z domu javil ako najlepšie riešenie..avšak nevedela som vtedy ani kde ani ako, rozmýšľala som aj nad KE, ktoré som mala bližšie, ale mamka sa bála že tam nikoho nepoznám že tam budem sama a že v BA som mala aspoň nejakých známych...vtedy som bola dosť ovplyvniteľná inými tak som to rozhodnutie spravila takto že BA, hoci mi vždy tak v kútiku srdca bolo ľúto za tými KE (mala som tam vtedy aj 2 nápadníkov). No posledné 2 roky premýšľam či BA je to pravé miesto pre mňa, mám tam síce kamošov a známych, ale nenadviazala som tam za ten čas žiadnu vážnejšiu známosť, ani nenašla stabilnú prácu kde by som cítila že to je ono a tiež putujem z nájmu do nájmu nehovoriac o pribudnutí diagnoz ako astma, alergie a posledne teda aj bolesti chrbtice..preto premýšľam či som spravila dobre...teda nie som tak nejako tam šťastná už dlhšiu dobu..len tá predstava že začínať v 30tke na novom mieste..už je to ťažšie s hľadaním kamošov aj frajera aj vzťahy čo som vtedy mala na východe už tak vychladli, kamošky sa vydali a tie slobodné zase našli frajerov..no zase neviem si seba v BA predstaviť do dôchodku..
Veľmi dobre si spravila, že si odišla, len toto rozhodnutie si musela zvážiť a urobiť sama v sebe, lebo my sme od teba daleko
Si vyčerpaná po každej stránke a telo nie je v poriadku, dáva ti signály
Na podpore si môžeš oddýchnuť, presťahovať sa, je tiež dobrý nápad
Z domu či neskúsiš pracovať, to čo si vyštudovala, riadila si sama svoj čas, príjmy a dávala sa do poriadku pomaličky
Kúp si aspoň Stamina od Jamieson multivitamín
ďakujem veľmi pekne, hej z tej škôlky som sa rozhodla odísť..bývam z toho veľmi vyčerpaná, až tak že mi začali padať veci z rúk, 2x som sa obliala už v práci raz kávou, raz omáčkou a pod. Zabúdam veci, neviem sa skoordinovať. Psychologičky som začala riešiť, ale neviem podľa čoho si vybrať a ktorú...Je mi tak ťažko a dokonca ešte do toho zvažujem aj presťahovať sa..ale to je asi na inú tému. Ešte raz vďaka za všetky príspevky..Asi pôjdem chvíľku na podporu, aj keď ani z toho nemám dobrý pocit..ale po jednej konzultácií so psychologičkou mi tiež povedala že oddych by bol teraz najlepšie riešenie..
