psychológ, psychoterapeut - štátny, súkromný, aký?

Príspevok v téme: psychológ, psychoterapeut - štátny, súkromný, aký?
MrkvovyDzus

Ahojte,

chcem sa spýtať najmä tých, ktorí s tým máte osobné skúsenosti, prípadne pracujete v lekárskom prostredí:

Ako hodnotíte konzultácie u napr. psychológov, psychoterapeutov, ktoré vám prepláca poisťovňa (teda, keď vás k nim posiela obvodný lekár)? Na akej to je úrovni?

Boli ste niekedy i u súkromných? Vnímate medzi nimi rozdiel v kvalite?

MrkvovyDzus

ďakujem ti za odpoveď. Áno, pamätám si niečo, že som si cenu u súkromného pozeral a že sa mi to zdalo ako dosť. Čiže, hej, na to nemám peniaze, čo je na jednej strane smutné :D
Čo sa týka tej osobnosti, no, chcem hlavne to, aby som sa už konečne vymotal z tých vecí, ktoré mi spôsobujú problémy, či sa jedná o emócie, sebavedomie, vzorce správania atď. Čiže, ak by to aj bolo pre mňa nepríjemné, myslím, že som ochotný to podstúpiť, ak to má pomôcť.
Myslím, že som schopný určitej analýzy a rozoberania vecí, čiže v tom opisovaní toho prežívania by asi problém nebol. Skôr si myslím, že by som práveže potreboval niekoho, kto by mi pomohol nahliadnuť do vecí, ktoré ma trápia a pomohol mi s tým, ako postupovať. Taktiež čo sa týka osobnosti, na čom popracovať, čo zmeniť , ako to dosiahnuť atď.

ahjajjaj

Ahoj, mám skúsenosti so štátnymi psychológmi. Nepomôže Ti vtedy, keď ho potrebuješ, lebo je limitovaný tým, ako ho platí zdravotná poisťovňa. U mňa to bolo jedno sedenie za dva týždne, a keď bolo niečo akútne medzitým, tak je to môj problém.
So súkromným psychológom skúsenosti veľmi nemám, ale počula som, že sú to dosť veľké sumy peňazí. Tiež je to celé aj o tom, aký typ osobnosti si: ak si uzavretý, a to, že rozprávaš o tom, čo Ťa trápi, Ťa ešte viac rozorváva asi nebude to pravé orechové. Ak sa však vieš porozprávať o tom, čo Ťa trápi bez toho, aby Ti bolo z toho zle, tak tam vidím pomoc ako možnú. Ja som človek, ktorý sa nerád zveruje, až neskôr, po čase, keď som už s nejakou záležitosťou vnútorne vyrovnaná. Inak ma rozhovor o niečom vyslovene rozrušuje, akoby ma nútilo myslieť na to, na čo myslieť nechcem a prežívať znova to, čo prežívať nechcem.