Ahojte. Mam taký problém že stále počujem v hlave nejaké hlasy, Poslednú dobu veľmi trpím pri tom lebo predstavujem si situácie ako niekomu ublížim alebo napr. čo poviem, čo spravím, takisto stále dialogy nejaké alebo ako mi v hlave hovorí niekto aby som spravil to a to. Ale viem, že to spraviť nechcem a uvedomujem si že to skutočne neni ale je to naozaj strašné :( . Už som to pár krát za život mal ale teraz sa hlavne tie myšlienky, hlasy, nutkania v intenzivnej forme vrátili. Som aj úplne bez života, mam problem komunikovať, vyhybam sa spoločnosti, nič ma nebaví a aj pri činnosti nejakej mi to robí problémy v hlave :(. Beriem 3 dni seroxat, rispen a ešte niečo. ale nemám pocit že by pomáhalo :( . Takisto napr. mam neskutočný strach a predstavujem si že čo mi môže byť, ako dopadnem, že skončím niekde v liečebni alebo čo vykonám :( . Možno najviac ma trápi ten hlas ktorý mi hovorí čo mam spraviť ( negatívne veci) ale neriadim sa podľa neho. Mam diagnostikovanu depresiu a seroxat som občas bral, občas nie. Neužíval som ho proste ako som mal. Takisto sa neviem sústrediť. Od zúfalosti som už šiel pred troma dnami psychiatričke a spýtal sa že či môžem prísť, snažil som sa jej povedať čo najlepšie aký je problém. Ked som asi pred dvoma rokmi robil u psychologa nejaké testy povedal, že schizofreniu nepotvrdila lebo niečo chýba. Asi nejaký príznak. Ale ja sám už neviem ako sa cítim a ako niektoré veci opísať a povedať pochopitelne :( hovorila niečo o psychoze a tie lieky čo mi dala mala asi po 2 dnoch vidieť učínok ale je teraz na dovolenke a povedala že keby niečo mám ísť inde a bud ma tam nechajú alebo dajú niečo. Sám sa cítim uplne mimo, že zabudám, zle komunikujem a mám strašný strach že čo mi je , skúmam všeliake choroby a googlim, ale to už od strachu. Takisto čase premýšlanie ale veľa krát aj nereálnych situácii :( . Nemáte s tým niekto skúsenosť? alebo neviete čo by to mohlo byť a čo môže pomôcť a jednoducho to zahnať a vôbec aby to v hlave nebolo a nechodilo ani na rozum? mam pocit jak keby mi snad preplo už :( . Je to horor ale chcem sa toho zbaviť úplne a aby to nebolo už viacej :( len v podstate nemám ani nejakú presnú diagnozu :(. Budem vdačný za každú radu, koment aj za tie negatívne :( .
Myšlienky a hlasy
Toto musí byť ozaj ťažké, to si neviem ani predstaviť akoby som fungoval.
- asi nikto skutocne nevie, cim si prechadzas a co prezivas, jedine tak ten, co to zaziva tiez. popravde som o niecom podobnom zatial este nepocula.
..toto je zaujimave..o nicom podobnom som este nepocula, ale tiez si uvedomujem ake to musi byt narocne..
Ak za tým niečo viac, to je teda ešte horšie :( neviem teda že čo viac
Mne ako prve napadne schizofrenia, ked pocujem slovne spojenie "hlasy v hlave" , ale zrejme za tym bude nieco viac. Kiezby to bolo take jednoduche, nie sme odbornici, aby sme vedeli z fleku povedat, aka za tym moze byt diagnoza.
A ako dopadol ten kamarát?
necital som cele, prepac. ale navsteva psychologa by nepomohla? mal som kamarata, ktory pocul rozne hlasy, mal vselijake predstavy, ale zial sa z toho nedostal. on ale nebol ochotny vyhladat odbornu pomoc a to bola obrovska chyba.
Kiež by to nebola schizofrénia, bojím sa naozaj čo to je teda. Lebo cítim sa zmätený aj dosť, mimo reality, veľmi by som sa z toho chcel dostať :( kiež by takéto problémy neexistovali ale čo už, ťažko je to s hlavou. Vtedy ked som šiel pred dvoma rokmi k novej psychiatričke tak ma poslala k psychologovi, pred týždnom mi povedala, že na schizofréniu jej chýba nejaky príznak, len vtedy som bol v pohode ( aspoň teda som mal pocit že ma nič neobmedzuje) od vtedy už prešla dlhá doba, budem všetko konzultovať s odborníčkou psychiatričkou, pokúsim sa jej všetky veci opísať čo najlepšie a lieky brať poctivo, len dúfam že pomôže :(
Tak aspoň si začal brať všetky 3 lieky, všetko si uvedomuješ, teda žiadna schizofrénia nie je,
aspoň dáka útecha, a treba vydržať naozaj silou vôle min.14 dní, teraz sa ti k tomu všetkému pridáva aj ďalší strach zo všetkého, čo sa to deje, prečo práve ty, budúcnosť.. a ešte si sám, vonku nechodíš z obavy, že tvoje reakcie nebudú adekvátne a okolie si to všimne,
Toto všetko je veľmi veľa na ml.človeka, ale prečo aj aspoň min.mama s tebou to neprežíva, moja dcéra 23 rokov, ale ,,pod dozorom" je furt, jasne neviditeľne, ale v prítomnosti najbližších, partner, ja psíky veselé, je to iné, kamoška na príjme na nete,
Lebo aj keď máš už 21, aj tak je to ešte len nedávno skončené detstvo, a na toto byť sám.. ale my sme tu, a chápeme, čo sa ti deje,
Keď budeš mať krízu, treba ísť za mamou, a na pohotovosť pichnúť apaurin, my len raz sme to využili, tiež obavy a hanba, že čo povedia...ale bez problémov, na to sú tam a zvyknutí, tiež zast.psychiatrička, cez deň, lebo pohotovosť večer..treba tlf.sa ohlásiť, že ideš, tiež cez deň môže dať apaurin, iba raz sme mali ,lebo čakanie u psych.nezvládla, malá čakáreň, veľa ľudí, zmätenosť, úzkosti, ADHD a klaustrofóbia v sekunde nastúpili,
Nie je to sranda, ja už som aj zabudla na to,čo bolo,ani nechápem, ako som to roky zvládala,
Vieš, budúcnosť budeš riešiť potom, teraz je dôležité toto prežiť dva týždne min.možno frontin zaberie už na 5. deň ti, mali sme tiež jasne...
To chcem ti napísať, že dievča bolo zrelé na ústav doslova, a teraz by mi toto nikto neveril, tak sa pozbierala,
Ale bola to cesta dlhá, a pre mňa strádanie, obetavosť, strata veľa mojich priateľov,kamošiek, aj veľa posmechu za chrbtom, financií, lebo veľa doplnkov, dovolenky iné vnemy, teda pobyty mimo bydliska, a boj sme vyhrali na 85%, lebo toto u nás je trvalé, nemenné..
Preto nechápem, že si na toto sám v tak mladom veku, teraz už naozaj nepozeraj, čo okolie povie, pozeraj na seba, aj tak v dnešnej dobe už bojuje každý sám za seba, tvrdá doba je, tiež už vieš že existuje dobrá liecebňa na konci sveta doslova, Svidník..
(Ešte jedno ti chcem, že okolie bude skôr pozerať na teba viac, keď budeš reagovať inak, ale po absolv.liečebne, môžeš reagovať úplne normálne a každé čudo trvá len 3 dni, to len v tvojej hlave sú myšlienky, že každý rieši iba teba, oni tiež majú svoje problémy, každý má)
Kamo ... Ja viem ,a mrzí ma to ,ja som bol na Tom tak isto (možno ešte aj som ) na základke som bol introvert potom na strednej a po som bol 5 rokov čistý extrovert a potom som mal to isté čo aj ty . Neporadim ti lebo neviem poradiť ani sebe ale chcem ti len povedať že ,také veci sa stávajú ,ja som tiež nikdy na to nepomyslel že by som zažíval také a vidíš , ani ty , len že , proste nie si sám ,hlavne sa zameraj len na seba ,len to čo ty chces a ako to vidíš a tak ,Ser na všetky názory .Neboj sa bro
