Myšlienky a hlasy

Pár dní je málo , väčšinou to zaberá až po mesiacoch poriadne .

A je prosím Vás to OCD ? lebo čítal a počul som aj o tom a ano mam rituály už niekoľko rokov, ktoré musím stále dookola aj 100 krát za deň opakovať, je ich viac. Ale nikdy som si to tak neuvedomil. Keby to bolo náhodou bolo ono je to vážne? som nebezpečný :( ? a dá sa to vyliečiť? :(

Orajdo,
ako sa ti bude dariť v tejto chorobe, či bude život s ňou znesiteľný alebo podľahneš zúfalstvu, záleží LEN a LEN na tebe a tvojom postoji, aký k nej zaujmeš a aký význam jej prikladáš.

To, že počuješ hlasy, nie je až také tragické. Tragické na celej veci je, že tie hlasy sú NEGATÍVNE, sebapoškodzujúce, agresívne... Ak sa ti podarí dostať ich pod kontrolu a prípadne eliminovať, potom máš takmer vyhraté.

Najbližšie, ak ťa prepadnú, môžeš vyskúšať modlitbu/ spev/ krik. NAHLAS!
Nepotláčaj ich, nevyháňaj, môžem im dať meno, určiť im stále miesto a povedať, aby sklapli, lebo musíš počúvať pozitívny hlas, prípadne toto:
1. zakričať STOP,
2. zhlboka na nadýchnuť 3x,
3. nahradiť/ vizualizovať si krásny obraz, ktorý v tebe vyvolá pokoj, kľud a ticho.
Môžeš tie "príkazy" napísať na lístok, spáliť v popolníku a spláchnuť na WC.
Nezabudni nakoniec spustiť program pozitívnej myšlienky (som silný, dám to, ja na to mám...) a POCHVÁĽ SA, že si to zvládol.

Mám 21 rokov, študujem na vysokej škole. Idem do bakalárskeho ročníka a mal som už asi začať aj písať prácu ale nedokážem to nejak, bojím sa čo bude v škole aj, či vlastne zvládnem tam chodiť a nie ešte plniť si povinnosti :( . Už pred tým dlhšie som vedel že niečo neni v poriadku lebo ked som mal voľný deň bol som schopný ho celý prespať :(. Aj pred tým dlhšie som sa zamýšľal čo bude v budúcnosti a tak. Aj dlhšie pred tým som stále premýšľal aj ked som nechcel a predstavoval si situácie rôzne, aj nereálne a ako 2 osoby vedú v nej dialog alebo ja tiež, to neviem či bolo v poriadku ale nejak som to neriešil lebo to tak neovplyvňovalo môj život. Niekedy som mal veľkú motiváciu a niekedy úplne sklesnutý. To tiež nebolo v pohode určite. Tiež máme psíka a som s ním aj dosť. Rodičia mam pocit že to nevedia pochopiť iba som prosil mamu aby išla so mnou vtedy k psychiatričke. V spoločnosti sa naozaj necítim dobre a vyhýbam sa jej. Rodičom sa snažím odpovedať zrozumiteľne aj ked mam pocit že to nejde moc. Ale som aspoň rád, že aj tu sú ľudia, ktorí to chápu a vedia že to je choroba a to robí šarapatu. Taktiež mam pocit, že som mimo reality. Budem pravidelne brať lieky a veriť že to pomôže. Mama sa pýtala vtedy doktorky ked sme u nej boli či nebudem z toho oblbnuty, povedala že to je slabé nemal by som byť. Ale ja som povedal že som aj bez toho už :(

Orajdo,
ja som ti ešte včera večer napísala, ale môj príspevok neprešiel.

Chcem ti povedať, že TY sa nemáš začo hanbiť, TY za svoju chorobu nemôžeš. Teraz nerieš okolie, ale všetku energiu zameraj na seba, na zlepšenie svojho stavu. Ak niekto od teba "utečie", potom nestojí zato, aby si mu venoval svoj čas a energiu. Takto vytriediš svojich kamarátov, s tebou ostane len ozajstný KAMARÁT a ak všetci od teba utečú, hľadaj a nájdeš si nových a hlavne sprav zo seba svojho najlepšieho kamaráta! Ten ťa nikdy nesklame. Zvykne tu prispievať jeden vzdelaný a inteligentný mladý muž MIKI 25, ak naňho natrafíš, potom s ním hoď reč, ten ti lepšie dokáže poradiť ako ja. A možno sa z vás stanu kamaráti.

Svoju chorobu, ktorá je oveľa ťažšia ako OCD alebo depresia, treba prijať, pochopiť a naučiť sa s ňou žiť. Aby sa tak stalo, musíš psychiatričke hovoriť pravdu, užívať lieky, ak ti navrhne hospitalizáciu, potom to prijmi, budeš pod kontrolou, bude ti meniť lieky za také, ktoré ti zaberú a stabilizujú tvoj stav.

Máš to ťažké. Veľmi. Si utrápený, rozháraný, zažívaš úzkosť, depresiu, ale aj napriek tomu, to zvládaš skvele - nedal si sa ovplyvniť negatívnymi hlasmi. Toto maj na pamäti, toto je tvoja priorita. Ak máš potrebu plakať, potom sa vyplač, ak cítiš zúrivosť, potom si kúp boxovacie vrece a nalož mu poriadne, ale hlavne sa unav fyzicky - práca v záhrade... Mozog nechaj odpočívať, vyhýbaj sa teraz duševnej práci.

Ak napíšeš názov toho tretieho lieku "to niečo", pozriem sa ti nato.
Kiež by som ti dokázala viac pomôcť, zastaviť tok tvojich myšlienok a zbaviť ťa tohto ochorenie. Tak ti aspoň poprajem veľa, veľa síl, aby si to ustál, zvládal, aby si sa vyliečil.
Drž sa, Orajdo!!!

Nepíšeš,koľko máš rokov, nám hlasy úplne prešli po 20.,tom roku života, do 26 rokov sa všetko môže zmeniť, nám sa zmenilo tak ,že nikdy by som to neverila,

Píšeš velmi.zrozumiteľne a rozumne, všetko, čo sa ti v hlave robí a deje si uvedomuješ, nemáš schizofr.,čo je vlastne aj úľava,

Vtieravé, nutkavé myšlienky neodznejú len tak, tlaky v hlave, áno toto všetko sme mali aj my, v omnoho hroznejšej.a silnejsej verzii, ako ty uvádzaš, a teraz je dcéra z toho vonku,

stres veľmi škodí nepíšeš, či študuješ, či pracuješ, ako to zvládaš, priveľa práce, povinnosti toto všetko zhoršuje, tlaky v hlave začnú pracovať, nastúpia hlasy, úzkosti, treba zmeniť aj miesto, nasadli sme na vlak a šli do najbližšieho mesta, iné myšlienky, vnemy,
vytlačili tie, čo v hlave úradovali, bola to len dočasná úľava, ALE BOLA,

si sám asi nato, či sa môžeš uprimne s niekým porozprávať..zmierniť úzkosti v prítomnosti osoby, ktorej môžeš dôverovať, čo má pochopenie, úzkosti, strach, všetko v hlave sa mieša, veľa robí smiech s rovesníkmi, že iné vnemy prídu,

Takto ak si sám nato, veľa k tomu rozmýšľaš, strach nastupuje, zo strachu ďalší strach, úzkosti sa zväčšujú, hlasy prídu, vtip je v tom, že strachu a hlasom sa musíš postaviť, ,,prekričať" , s priateľmi rozprávať, môcť vtedy niekomu zatelefonovať a rozprávať, zatlačiť to preč, doslova zadupať, nedať hlasom šancu,

Ale to pochopí samozrejme len ten, kto sa s tým stretol,

Lieky užívaj a vidíš, tak máš diagnostikovanú psychot.akút.stav, hej, je to tak, psych. vypočuje, predpíše, odchod..a ty sám so svojim strachom, úzkosťami na ulici, samota to zhoršuje veľmi, my sme kúpili aj psíka, so psíkom sme robili srandy, záchrana sú iné vnemy, robíme aj teraz

Tiež na dovolenke v úplne inom prostredí, všetko prešlo zázračne, no blížil sa odchod domov a začalo peklo, beznádej,
Či máš vyhliadky do budúcna, či sa máš načo tešiť, my furt striedame činnosti, teraz za chvíľu jeseň, krátke dní, tma, už sa nato pripravujeme, cvičenie s kamoškou vo fitku, smiech, rozprávanie, unaviť fyzicky, pravidelné výlety, k mladosti cestovanie patrí = iné vnemy, čo pretrvávajú, dobrá nálada, hlasy v hlave nemajú šancu,

Je to beh na dlhé trate, ja ako matka, a tiež dcérin partner, my s tým žijeme, ja som stále nápomocná, ona cíti, že sme tu pre ňu, kamarátky tiež, tým sa strachy, úzkosti zmierňujú, niekedy nie sú vôbec, k tomu ale lieky samozrejme, teraz už len minimum

lieky na psychické choroby sú často budované na hormonálnom základe, preto chvíľu trvá, kým ovplyvnia "výrobu" hormónov v mozgu. Takže lieky pravidelne užívaj. Pravdepodobne máš ísť mesiac po ich užívaní na opätovnú kontrolu. Vtedy môžeš povedať, či Ti pomohli, alebo ako na Teba pôsobili. Dovtedy ich užívaj a pokús sa vydržať.

Hanbím sa asi lebo okolie ma už nikdy nebude brať takého ako kedysi. Utekali by odo mňa si myslím. Ale nemôžem za toto :( nedokážem to ovplyvniť a odpútať sa od toho aj ked robím nejakú činnosť nasilu, cítim až taký tlak v hlave z tej úzkosti odpornej alebo čo to je. :( sám neviem už ako mi je čo som zmatený. Bojím sa veľmi čo to môže byť. Bojím sa hlavne ale že niekomu ublížim :( aj ked nechcem proste. Ale hlava neposlucha :( ale spravil by som hoci čo len aby to prešlo a nikdy sa nevrátilo :( ale možno horšie je že nemám ani diagnozu okrem depresie, ale depresia to zrejme nebude a viem to aj bez toho že som neni odborník. Doktorka mi napísala na lieky čo poslala na kartu akútne prechodné psychotické stavy bližšie nešpecifikované. Snažím sa robiť nejakú činnosť aspoň čo je v mojich silách že idem na prechádzku a tak, beriem tie lieky 3 dni ale mam pocit že nemajú účinok aj pri činnosti nemám pocit že zabudnem, neviem sa odpútať ani tak :( . Potom robí už aj podvedomie zlotu lebo ked niečo také zažiješ tak nezabudneš na to že čo bolo. Podstúpil by som hoci čo keby viem že všetko bude v poriadku a nikdy viac by sa to nevrátilo :( ale je to ťažké aj rodičom vysvetliť lebo to normálny človek nepochopí ani. Ale ďakujem za rady a že to chápete :( aj ked ja by som bol najradšej keby takéto nezažívam lebo to je horor :( netuším čo bude ako ale budem piť lieky poctivo. Veľa som premyšlal už aj pred tým a predstavoval si situácie všeliake ale nebolo to také až ako teraz posledné 2 týždne možno. Nejak som to nevnímal až tak a neovplyvnovalo ma to tak

Orajdo,
čo je to to "niečo", čo ešte berieš? Napíš názov.

Ty nemáš depresiu, ani OCD, ktorá vzniká na základe dedičnosti, genetickej predispozície... Máš niektorú z foriem psychózy: buď schizoafektívnu poruchu alebo schizofréniu. Potvrdzujú to tvoje HLASY V HLAVE, ktoré sú typické LEN pre tieto diagnózy.
Psychológ NIE je lekár, on ti nemá ako a ani prečo diagnostikovať psychiatrické ochorenie, to je LEN v kompetencii psychiatra.

Prestaň "googliť" a báť sa. Strach ti len tvoju situáciu zhorší, čo má byť, stane sa. Lieky užívaj, musíš im dať čas, aby zabrali, ale ak to bude neúnosné pre teba, zhorší to tvoj stav alebo budeš mať z nich nežiaducu reakciu, potom sa obráť na pohotovosť.
Drž sa!

Teraz sú dovolenky, ak sa nehanbíš, treba sa objednať na liečenie, ak máš už 18.rokov, psychiatrická liečebňa Svidník, naozaj ti pomôžu, znormalizujú, mladí lekári.. psychológička, terapie, telocvičňa, naozaj na úrovni

psychiatrička dá odporúčanie, lebo toto nie je sranda, a hlasy prikazujú samé ti to, čo ty aj môžeš spraviť, je to nová liečebňa, pár rokov len,

Keby tákáto liečebňa bola aj pre mladistvých, moja dcéra pre hlasy, čo jej prikazovali, sedela na koľajniciach..strašné je to v hlave, tieto hlasy a následne stavy zo strachu, v hlave sa všetko mieša,

Alebo vydržíš a počkáš, kým lieky budú účinkovať, alebo,ak je fakt zle, za inou zastupujúcou psychiatričkou, môže dať injekciu apaurin, na skľudnenie, alebo sa pýtaj do nemocnice na psychiatriu, ja viem, je to hrozné...že na psychinu,
ale niekedy človek si neporadí, a následne môžeš ísť na to liečenie, rovno z nemocnice, sami sa ťa budú pýtať, či chceš liečenie,

Dnes je všetko už moderné, lieky, ty chceš žiť normálny život ďalej, máš snahu sa zaradiť do života, s hlasmi sám si neporadíš, v nemocnici 2 týždne, potom liečenie, a môžeš sa zbaviť týchto strašných stavov a žiť ďalej svoj život,

Na liečenie sa dá ísť aj každý rok,ak ti to umožnia v práci, pár týždňov liečenie a následne celý rok žiješ...pracuješ na sebe jasne...cvičenie, zdravá strava, spánok