Ahojte, chcela som sa spýtať, či ste niečím podobným niekto prechádzali a čo vám pomohlo, resp. možno nájsť nejaké povzbudenie v mojej situácii. Mám 30 rokov a dostala som sa do obdobia, kedy za posledný rok takmer všetky moje blízke kamošky našli vzťahy, odišli do zahraničia, alebo sa vydali, čiže som o nich prišla. Ich partneri ich dokonca po niekoľkých mesiacoch aj požiadali o ruku a ja som nikdy nemala vzťah, kde by ma niekto požiadal a zistila som, že mi je to hrozne ľúto. Od 20 rokov som sa snažila byť otvorená vzťahu, nikdy som netúžila po kariére, preto som sa chcela vydať aj cez VŠ, postupne aj nejaké vzťahy prichádzali, ale vždy skončili zle. Stále som verila že to prebolí, že pôjdem ďalej a raz to príde. Tých vzťahov bolo celkom dosť, asi 6 (aj keď len 2 boli dlhodobé, asi 1,5 ročné, niektoré trvali len pár týždňov či mesiacov). Po VŠ som prišla do Bratislavy aj kvôli osamostatneniu od rodičov a zo začiatku som nepociťovala samotu, pretože som tu mala veľa kamošiek, partii, akurát som mala často zdrav. problémy, preto som vždy nemohla chodiť do spoločnosti. Začalo to byť ťažšie počas covidu, kedy som ostala na byte sama v prenájme, no v tom čase som mala nápadníka a verila som, že to vydrží. Po polroku to však tiež nevyšlo. Je to už rok, čo sa žiaden taký nápadník neobjavil, skôr naopak. Cítim sa čoraz bezcennejšie a horšie, ako keby som bola škaredá, nezaujímavá, pre mužov vzduch. Skúšala som zoznamky a online stretká, ale tiež nič. Tiež som nešťastná v práci. Je to už 3 práca v ktorej som a zažila som v nej celkom pekný úspech a je aj finančné dobre ohodnotená, ale zdá sa mi, ako keby som z nej vyhorela, nebaví ma to , často som nezvládala stres a dostala sa do takého kŕču že som za deň nič nespravila, hlavne keď som bola na home office a potom som mala výčitky svedomia a iba som plakala celý deń. Poslednú dobu mi pribudli problémy s chrbticou, brala som veľa liekov, šla aj na PN no po PN som prestala stíhať v práci, lebo za mňa robotu nikto neurobil a stres sa ešte zväčšil. Snažila som sa to riešiť s rodinou, ale moja mama mi skôr vynadá, že čo riešim, mám sa spamätať alebo si nájsť novú prácu a že sa stále len viažem na kamošky, ktoré ma napokon okašlú a aj tak skončím sama. Zdá sa mi, ako keby sa jej slová tak celkom napĺňali. Naozaj prišla 30tka a ja som si uvedomila že som prišla o všetky kamošky. Nejaké mi síce ostali, ale aj tie ma sklamali. Zvažujem dať výpoveď v práci a hľadať čo by ma bavilo, ale veľmi sa bojím finančnej neistoty a celkovo neistoty ako takej (mám totiž nárok len na 3 mesiac podpory).Bola som zúfala, tak som začala chodiť na terapiu, mám hodinu do týždňa sedenie, ale akosi mi to neprináša úľavu, ako keby mi bolo ešte ťažšie. Dnes ma prepadli myšlienky, že najradšej by som zomrela (nie v zmysle žeby som sa chcela zabiť, to nie) ale že môj život nemá zmysel. Niečo v zmysle, že neviem vydržať v žiadnej práci a všade vyhorím (mám tretiu prácu za posledných 5 rokov) a tiež neviem udržať priateľstvá. Uvedomila som si, že často som volala kamošky von, ale oni mňa nie. Niekedy so mnou šli a ja som bola šťastná, že nie som sama, ale postupne ma to začalo vyčerpávať. Môj víkend vyzerá asi tak, že napíšem viacerými kamoškám a dúfam, že nejaká sa chytí a pôjde von. Potom sa aj niekto nájde, ale druhá strana sa mne sama od seba väčšinou neozve. Som vyčerpaná z práce, do ktorej som vkladala veľa snahy a teraz popri zdrav. problémoch nevládzem, zo vzťahov do ktorých som šla naplno a ktoré zakaždým bolestivo skončili a z kamošiek, ktoré odišli naraz v priebehu jedného roka z môjho života. Chodím aktuálne na terapiu ale príde mi to málo. Platím si za človeka, čo ma raz týždenne na hodinu vypočuje, ale neviem čo ďalej. Cítim sa veľmi zle, že som zlyhala, nie som schopná v práci, vo vzťahoch a že som naozaj sama. Som aj na prenájme, kde sa to celkom dá, ale chýbajú mi tu priateľstvá, mám spolubývajúcu čo je veľmi tichá a neviem sa s ňou vôbec porozprávať. Som aj veriaca, ale ani v tom neviem nájsť zmysel. Prepáčte tento výlev, ale nejako ma premohla bolesť a nevidím v tomto momente cestu von. Vopred veľmi pekne ďakujem za vaše skúsenosti.
Ostala som sama
Aspoň omega 3, a magnezko si dopraj, jedno jablko denne,
Raňajky šunka, vajko, graham.rohlík, paradajka, bez výživy nič...
Práca: ak ťa veľmi vysiluje, musíš zvážiť sama, my sme ďaleko... Či ak načas, nejaká maródka, vynecháš prácu, či sa postavíš na nohy, resp.ci vôbec terajšiu prácu zvládneš, ako dlho takto môžeš ešte fungovať,
Veľa ciest rôznymi smermi boli, a výsledok...alebo s prácou sa dokážeš popasovať, alebo maródka znovu a dáš sa do kopy, no sama, kamošky kamoši žiadni, ťažké dosť, pre mladého človeka,
Alebo oddych- maródka, úrad práce tri mesiace, dať sa do kopy, nájsť si inú jednoduchšiu prácu, načas iba, potom po čase sa vrátiť do svojej profesie,
Úzkosti tvoje a celkovo zlé stavy či sú zo samoty, nezvládania v práci atď.,alebo aj niečo iné, čo sa prejavuje, teda, či nevyhľadáš aj inú pomoc, ako psychológa, o tom nikto nebude vedieť, na nete nájdeš, objednáš sa,
Aby si predišla vyhoreniu, alebo zrúteniu sa, nie si ďaleko od toho,
Porozmýšľaj, či by sa ti uľavilo, keby si túto prácu vzdala, trápiš sa už, škoda, že v práci si vlastne sama, kolegyne sa smejú, teda vládzu aj robiť aj smiať sa a z práce nejdú vycerpané
Samota je na figu, prešla som tým, no mala som aj mám kamošky, rodičov,čo ma vždy podržali po každej aj fin.stranke, cvičenie ma z toho dostalo, sebavedomie išlo hore razom,
Keby si mala aspoň jednu osobu, s ktorou by si mohla byť chvíľu a mohla sa s ňou smiať.
Ahoj,
ja mam 27 a som na tom velmi podobne. Cca pol roka po rozchode, 2 rocnom vztahu. Moje sebavedomie je uplne na dne, myslim si, ze nic nezvladnem, nie som dost dobra a nanic vo vztahoch s rodinou, kamosmi, partnerske. Taktiez praca ma stve, finance. Ak by si chcela, mozme o tom viac pokecat. Rada odo mna, ak ti nevyhovuje psycholog, ktoreho teraz mas, najdi si ineho. Je mnoho metod, ktore veci riesia. Ja som napr dlho chodila k psychologovi, ktory riesil veci kognitivno behavioralnou metodou, ktora sa zameriava na teraz a tu stavy, ale teraz chodim k inej psychologicke, kde riesime minulost a preco sa mi deje to co sa mi deje. Hlavne to nevzdavaj, aj sedenia u psychologa aj davanie sa do kopy trva nejaku dobu, tyzdne, mesiace.
Ďakujem všetkým za rady, fakt som nad nimi premýšľala. Púpavka máš pravdu, snažila som sa aplikovať ten spánok aj cvičenie..jesť až tak zdravo neviem resp. nemám energiu nejaké ultra zdravé veci vymýšľať ale chcem to mať v hlave..problém je že ani po 8 hodinovom spánku mi akosi nebolo lepšie a po práci silné úzkosti...
S tou hyperaktivitou máš pravdu, že som rozbitá na všetky smery žiaľ nad tým sa tiež musím zamyslieť.
V práci som sa verejne priznala pred vedením že to "nezvládam" ale horší problém sú kolegyne...spýtala som sa ich na rovinu čo sa deje a proste im prekážalo že som celý čas ticho a len robím a dávam si štople do uší, že sa s nimi ja nechcem baviť..snažila som sa im vysvetliť že tú prácu nezvládam a neviem sa v hluku sústrediť, že an tie veci potrebujem ticho a pokoj. Oni celé dni kecajú nahlas a smejú sa a ja nedokážem robiť tie ťažké koncepčné veci v takom prostredí....preto som ich nechcela obmedzovať že si dám štuple ale dopadlo to zle a prestali sa so mnou baviť úplne...
Takže som vlastne všetkým povedala že to nezvládam, nezvládam to ďalej a neviem čo bude..ale vďaka za Tvoj pohľad :)
ahoj,
zaujímalo by ma, aké boli dôvody rozchodov vo vzťahoch? Neopakoval sa stále ten istý scenár, tie isté dôvody?
Myslím, že keďže si si našetrila nejaké peniažky a aj chrbát Ťa bolí, mohla by si si zaplatiť pobyt v kúpeľoch, aj keď býva dosť drahý, a procedúry tam môžeš mať na lekársky predpis lacnejšie. Čo tam budeš robiť? No v prvom rade sa rozprávať so spolubývajúcou, ak budeš mať nejakú, ak si kúpele môžeš zaobstarať za pomoci neurológa, aj poplatky tam budú nižšie a do izby Ťa dajú s hocikým. S tým hocikým sa patrí spolu chodiť na raňajky, obedy a večere, prípadne si občas zájsť na kávu. Inak je to iné prostredie, a voda, masáže a starostlivosť Ti môžu pomôcť nabrať energiu.
Hej, to je fajn nápad s tými kamoškami na FB, ale najprv seba aspoň kus znormalizovať, tiež súhlas, že psycholog asi nepomôže, vyrozprávaš sa, rozrušená odídeš, psychológ v pohode sedí a za tebou ďalší klient, ďalšie peniaze... máme to doma za sebou, tiež ako.tu už niekto písal iPčko, že pomoc psychologická na nete, dookola každému robot to isté pisal,
Akoby sa ti rozsypal.tvoj svet, áno 30tka je zlom,ako je tu písané...ale stále ste mladí veľmi,a dnes 30roční majú kondíciu 20 ročných,
Ale strecha nad hlavou a príjem peňazí sú piliere, čo by mali byť...
Prídeš z práce a plačeš, prídeš do prenajatého bytu, sama, len tichá spolubývajúca, ale ak nemáš prácu, nie si nikto,
ak sa ti zdajú v práci prekážky, ktoré predtým si zvládala ťažšie, možno
psychiku máš asi nie moc ok...miesto peňazí do terapie...na spánok kúp Hypnox Forte s melatonínom, to je nielen na spánok,ale aj psychiku, zhodnoť si celý tvoj deň, pravidelnosť zaveď si, pomaličky kúsok po kúsku, začni spánkom v pravidelnú hodinu,
Nemaj ,paniku" z toho, že si sama, lebo samých je tu dosť okolo teba a musíme zvládať,
Určite,že láska a vzťah, hory prenáša, ale najprv ty musíš byť ako tak ok,
Prácu musíš poriešiť sama, všetko pre a proti zvážiť, ešte vydržať asi, keď nestíhaš, pol hodinky ostaň dlhšie, ak sa to dá, lebo ,,nervná" odídeš z práce, v byte to pokračuje, v noci vrcholí, ráno so stiahnutým žalúdkom do práce, kolotoč sa točí a točí...
Omegu 3 si doplň, nám to doma pomáha, je to súčasť už života, aj na pleť, okrem iného... Multivitamín nejaký, Carnosine v DM drogérii kúpiš, na energiu, tryptofán na nete preštuduj, vit.D, je prírodné antidepresívum, ja každý 2.deň dávam, tiež luteín, nie všetko naraz,
Spánok, Hypnox Forte daj, vyvetraj, posteľ , prezleč periny, do čistej ľahni a pusti si príjemnú relax hudbu, začni proste, my sme chodili aj do útulku ku psíkom, ich brať na prechádzku a pokec s ľuďmi, čo tiež toto robili, k tomu pohyb a sranda so psíkom,
Ráno pohár teplej skoro vody, pomaličky, kocku čiernej čoko70%, raňajky doma, abo v práci, ako máš zaužívané, už večer si priprav veci na oblečko, aj to, aké raňajočky, proste krôčik za krôčikom
Cez deň doobedu vitamínky, ovocie v peknej krabičke, nejaký fajny sendvič na obed, alebo obed, ako máš zaužívané, olovrant v krabičke,ak budeš dlhšie v práci, nie hladná...
Po ceste z práce si zájdi aj sama niekde,kde je pekne, ale nie pozerať, že ty si sama,a každý okolo dvojka, a zase depka, môžeš aj prechádzku dať, po nábreží, Revitanerv na chrbát aj psychiku,
Proste pracuj na sebe, kurací šalát ,zeleninka, ja jem každý večer to isté, kurací,morčacie, ryby, hovädzie trhané, obmieňam, organizmus potrebuje poriadnu výživu, z toho ide dobrá psychika.
Zabojuj, medzitým sa chrbát lieči, každý deň kúsoček nebadane,
na Instagrame Dominika Krcmarikova, preštuduj, Ema Muller, prečítaj, dievčatá tam cvičia, rady si dávajú, niečo, čoho sa zachytíš
netreba zufat no ani na to zbytocne tlacit, lebo potom si k sebe privolas len niekoho, s kym to nebude musiet byt moc ruzove
Podľa mňa keď napíšeš do nejakej skupiny na Facebooku že hľadáš kamarátku z BA tak napíše veľa osamelých žien v tvojom veku.
30 ročných single sú plné zoznamky, niektoré si stále myslia že sú žiadané a odmietajú mužov doradu a niektorým to proste asi len nevyšlo tak ako tebe.
Psychológa neplať, sú to vyhodené peniaze.
zdravím,
venujem sa vzťahom, ibaže dať radu takto nič nerieši.Chcelo by to sedenie, ale ja som v Čadci. Takže problém. Doporučujem však aspoň prečítať si jednú moju knihu, tá nesie názov Modlitba trpiacich a podtitul - 1.diel - Emócie a vzťahy-tajfún a uragán.
Prečítanie by malo zmeniť tvoj postoj k problému. Prípadne
by šlo komunikovať mailom, či telefónom.Môj mobil 0905325352 a mail, neviem,či sa smie uvádzať -adresa odstránená-.
Ja som na tom emočne rovnako. Nie som stotožnený s tým že som sám. Mám tiež približne tvoj vek a som prakticky v rovnakej situácii až mi to príde zvláštne, že ľudia vlastne rozmýšľajú rovnako, asi to máme v génoch. U mňa to pramení z toho že som akosi duchovné stroskotal a prenieslo sa mi to do myslenia, alebo je to tým že keď človek dosiahne vek cez 30 a vidí ako všetci výchovajú deti a majú rodinu tak začne pociťovať na seba istý tlak že ináč sa nedá žiť.
pupavka chápem, hovoríš múdro a tak nejako to potrebujem všetko zaviesť do svojho života..veľmi túžim aj po partnerovi ale asi je zrejmé že v takom chaose ťažko..
čo sa týka toho ostať v práci, rozumiem, je to pre mňa veľmi ťažká voľba, no som tam rok aj štvrť a mám už na neurčito zmluvu čiže je to náročné, ale väčšinou vždy po práci plačem a neviem už kam z konopí, a keby toto malo pomôcť zlepšiť tie problémy...proste som mala pocit či nemám skúsiť aj takýto radikálnejší krok možno...zverejnila som si životopis na profesii a hneď na ďalší deń sa mi ozvali 3 ponuky práce (síce to čo robiť nechcem ale aj tak ma to potešilo) tak mi to dodalo odvahu že možno nie som profesne úplne na zahodenie sama neviem...
Veľmi mi je ťažko a úzkosti ani nevravím...ale ďakujem veľmi za tvoj pohľad, za to, že si si to celé prečítala :) ďakujem :)
