Ahojte, chcela som sa spýtať, či ste niečím podobným niekto prechádzali a čo vám pomohlo, resp. možno nájsť nejaké povzbudenie v mojej situácii. Mám 30 rokov a dostala som sa do obdobia, kedy za posledný rok takmer všetky moje blízke kamošky našli vzťahy, odišli do zahraničia, alebo sa vydali, čiže som o nich prišla. Ich partneri ich dokonca po niekoľkých mesiacoch aj požiadali o ruku a ja som nikdy nemala vzťah, kde by ma niekto požiadal a zistila som, že mi je to hrozne ľúto. Od 20 rokov som sa snažila byť otvorená vzťahu, nikdy som netúžila po kariére, preto som sa chcela vydať aj cez VŠ, postupne aj nejaké vzťahy prichádzali, ale vždy skončili zle. Stále som verila že to prebolí, že pôjdem ďalej a raz to príde. Tých vzťahov bolo celkom dosť, asi 6 (aj keď len 2 boli dlhodobé, asi 1,5 ročné, niektoré trvali len pár týždňov či mesiacov). Po VŠ som prišla do Bratislavy aj kvôli osamostatneniu od rodičov a zo začiatku som nepociťovala samotu, pretože som tu mala veľa kamošiek, partii, akurát som mala často zdrav. problémy, preto som vždy nemohla chodiť do spoločnosti. Začalo to byť ťažšie počas covidu, kedy som ostala na byte sama v prenájme, no v tom čase som mala nápadníka a verila som, že to vydrží. Po polroku to však tiež nevyšlo. Je to už rok, čo sa žiaden taký nápadník neobjavil, skôr naopak. Cítim sa čoraz bezcennejšie a horšie, ako keby som bola škaredá, nezaujímavá, pre mužov vzduch. Skúšala som zoznamky a online stretká, ale tiež nič. Tiež som nešťastná v práci. Je to už 3 práca v ktorej som a zažila som v nej celkom pekný úspech a je aj finančné dobre ohodnotená, ale zdá sa mi, ako keby som z nej vyhorela, nebaví ma to , často som nezvládala stres a dostala sa do takého kŕču že som za deň nič nespravila, hlavne keď som bola na home office a potom som mala výčitky svedomia a iba som plakala celý deń. Poslednú dobu mi pribudli problémy s chrbticou, brala som veľa liekov, šla aj na PN no po PN som prestala stíhať v práci, lebo za mňa robotu nikto neurobil a stres sa ešte zväčšil. Snažila som sa to riešiť s rodinou, ale moja mama mi skôr vynadá, že čo riešim, mám sa spamätať alebo si nájsť novú prácu a že sa stále len viažem na kamošky, ktoré ma napokon okašlú a aj tak skončím sama. Zdá sa mi, ako keby sa jej slová tak celkom napĺňali. Naozaj prišla 30tka a ja som si uvedomila že som prišla o všetky kamošky. Nejaké mi síce ostali, ale aj tie ma sklamali. Zvažujem dať výpoveď v práci a hľadať čo by ma bavilo, ale veľmi sa bojím finančnej neistoty a celkovo neistoty ako takej (mám totiž nárok len na 3 mesiac podpory).Bola som zúfala, tak som začala chodiť na terapiu, mám hodinu do týždňa sedenie, ale akosi mi to neprináša úľavu, ako keby mi bolo ešte ťažšie. Dnes ma prepadli myšlienky, že najradšej by som zomrela (nie v zmysle žeby som sa chcela zabiť, to nie) ale že môj život nemá zmysel. Niečo v zmysle, že neviem vydržať v žiadnej práci a všade vyhorím (mám tretiu prácu za posledných 5 rokov) a tiež neviem udržať priateľstvá. Uvedomila som si, že často som volala kamošky von, ale oni mňa nie. Niekedy so mnou šli a ja som bola šťastná, že nie som sama, ale postupne ma to začalo vyčerpávať. Môj víkend vyzerá asi tak, že napíšem viacerými kamoškám a dúfam, že nejaká sa chytí a pôjde von. Potom sa aj niekto nájde, ale druhá strana sa mne sama od seba väčšinou neozve. Som vyčerpaná z práce, do ktorej som vkladala veľa snahy a teraz popri zdrav. problémoch nevládzem, zo vzťahov do ktorých som šla naplno a ktoré zakaždým bolestivo skončili a z kamošiek, ktoré odišli naraz v priebehu jedného roka z môjho života. Chodím aktuálne na terapiu ale príde mi to málo. Platím si za človeka, čo ma raz týždenne na hodinu vypočuje, ale neviem čo ďalej. Cítim sa veľmi zle, že som zlyhala, nie som schopná v práci, vo vzťahoch a že som naozaj sama. Som aj na prenájme, kde sa to celkom dá, ale chýbajú mi tu priateľstvá, mám spolubývajúcu čo je veľmi tichá a neviem sa s ňou vôbec porozprávať. Som aj veriaca, ale ani v tom neviem nájsť zmysel. Prepáčte tento výlev, ale nejako ma premohla bolesť a nevidím v tomto momente cestu von. Vopred veľmi pekne ďakujem za vaše skúsenosti.
Ostala som sama
MorningCoffe: „Ahojte dakujem vsetkym za rady, co sa tyka toho kontaktu na muzov, myslim ze toto nie je stranka vytvorena za tymto ucelom a nepride mi to vhodne vyuzivat ako zoznamku, na to sluzia ine platformy.“
No veď dala by si iba kontakt a písali by ste si tam. Ale tak pozerám, že zase len výhovorky. Rovno povedz, že tebe princezničke žiadny z tade nevonia a chcela by si princa na bielom koni.
Šport som pridala... áno, ale podstata je v tom, že do poriadku seba treba dať, možno aj psychiku, a až potom dáky vzťah, nekľud dosť ide z tvojich riadkov neistota, čo ďalej, ako ďalej, zmena práce, kolegyne ,,mlčia"
bývanie máš poriešené, tichá spolubývajúca je vždy omnoho lepšia ako hlučná, práca = peniažky, bez nich nič..., ale si v BA, tak tam sú možnosti.
Zváž v sebe, či nebude ešte väčší chaos, ak dáš výpoveď, veď pracuj a pozeraj nové možnosti, a chrbát medzitým sa bude dávať do poriadku,
Revitanerv strong mne pomohol veľmi a krčnú chrbticu či máš v poriadku,
Možno by stačilo pár týždňov z toho prostredia vystúpiť a byť niekde úplne inde, vnemy, iní ľudia, ale to sa zrejme nedá,
Či sa nedá ísť na nejaké liečenie s tým chrbátom, aj psychika sa upraví, ale potom asi zase stres z práce, lebo všetko dohnať,
Ideálne by bolo si nájsť asi dopredu,aby bola istá, inú prácu, tie tri mesiace na podpore,aby psychika sa dala do poriadku aj celkovo si nabrala iný smer, stres z terajšej práce aby sa odbúral, aby si nabrala vietor do plachiet, možno na nejaký čas aj jednoduchšiu prácu, už ty musíš vedieť, aby si nebola zase v istom sajrajte
Každý dnes bojuje sám za seba, áno vo vzťahu keď sú dvaja, je všetko ľahšie, ale aby si sa k tomu dopracovala, MUSÍŠ dať seba do poriadku pomaličky, naraz sa nedá, lebo ešte viac problémov...(výživné polievky, spánok, pozitívne myslenie, ale cvičenie na chrbát ti neodporučili?=endorfíny nastúpia, tiež ráno kocka tmavej 70%čoko, nalačno pohár skoro teplej vody)
Ahoj pupavka,dalujem zs Tvoj pohlad zsmyslim sa nad tym..sport ma velmi bavi, ale uz par mesiacov ho nemozem robit, zasekli sa mi nervy v chrbtici a dlho som brala lieky + bolesti cize okrem chodze nemozem nic a este to vraj bude trvat...preto som aj chcela z prace odist lebo mi prislo ci to nie nasledok tych stresov, ktore tam dlhodobo nedavam a tym ze nemozem sport neviwm ako zo seba ten stres dat prec....len na dovysvetlenie kontextu ze to je vlastne hlavny taky point co ma dohnal k tej vypovedi
Vieš, tvoje riadky teraz, aj predtým, sú taký menší chaosolík,
Tiež: kolegyne sa s tebou nebavia? Tvoje vnútro akoby, je rozhádzané na všetky strany,
Taká menšia hyperaktivitka, každým smerom akoby v tebe bola, a potom vyčerpanosť príde, najprv seba do poriadku až potom vzťah hľadať a budovať,
Kľudné, vyrovnané dievča na úrovni... flexibilné, samozrejme s prácou a príjmom, nejaký šport, kúsok empatie, vkusne oblečené a úsmev v duši aj na tvári, si taká?
Nechaj teraz ,, naháňanie" vzťahov, zapracuj na sebe, v každom veku treba na sebe makať, konkurencia vo všetkom je veľká všade, nájdi v sebe kľud športom, knihou, učením, vypĺňaj dni niečím, načo sa budeš tešiť, a potom kolegyne samé prídu k tebe a princ sa objaví, ani nebudeš vedieť ako
Ahojte dakujem vsetkym za rady, co sa tyka toho kontaktu na muzov, myslim ze toto nie je stranka vytvorena za tymto ucelom a nepride mi to vhodne vyuzivat ako zoznamku, na to sluzia ine platformy.
Co sa tyka prace, je na tom tazke aj to ze kolegyne sa so mnou cely den nebavia a neviem ci sa da takto dlho fungovat. Aj ja som chcela najst najprv novu pracu az tak odist,ale som prilis vycerpana z tejto prace takze popritom nevladzem hladat aktivne novu pracu
Uz to riesis, chodis na terapiu, uvedomujes si nejaky problem.
V praci vypoved nedavaj. Daj si ciel - napr. v praci vydrzim do konca roka atd. a popritom hladaj co ta bavi.
Tak sem daj nejaký kontakt, nech ti môžu muži písať. A keď nedáš, tak sa iba ľutuješ a nechceš to zmeniť. Je tu xy single mužov. Ale to ste vy princezné, odpinknúť všetkých.
podľa mňa si sa na to všetko moc upela. nemôžeš sa riadiť okolím, že niekto niekoho má tak musím aj ja. ak sa budeš za vzťahom hnať hlava nehlava, skôr každého chlapa len odoženieš
