Neviem ako ďalej :(

Omen

Ďakujem Ti za odpoveď.
Máš pravdu že je to môj problém, ale proste sa ma to dotkne zakaždým a naozaj sa snažím, ale veľmi ma to bolí.
Nikdy so mnou o tom nechcel komunikovať, zrušil naše stretnutia veľa krát a ja som zostala sama len s myšlienkami.
Poznáme sa už naozaj dlhšie, ale mám pocit,že sa mi nikdy neotvorí.
Že aj keď píšeš ako mám dať veľa času a prídel lásky, tak proste to takto bude,pretože aj s prejavovaním lásky má problém,aj s komunikáciou.
Je toho veľa čo ma trápi.Náš vzťah je iný vo všetkom. Je toho na mňa naozaj veľa.
Rada by som verila, že to raz bude všetko v poriadku. No naozaj mám pocit, že občas som na tom dne.

Sour,
akceptuj to, že chce byť sám. Je to introvert a on tú samotu v ťažkých chvíľach potrebuje. To, že to ťažko znášaš, ti verím, ale s tým sa musíš popasovať ty sama - je to tvoj problém. Ak chcete byť aj naďalej spolu, musíte si to odkomunikovať a nájsť spoločné riešenie. Také, ktoré bude vyhovovať obidvom. Ja viem, ja viem... Nemáš to jednoduché, veľmi ho ľúbiš, celý tvoj príspevok je presiaknutý láskou a si aj veľmi citlivá, tak si daj pozor, aby ťa to nestiahlo dole.

Na tvoju otázku existujú dve odpovede - aj áno, aj nie. Každý sme iný, každý reagujeme inak, aj na bolesť. Niekto k tomu potrebuje publikum, niekto sa neustále sťažuje, iný je ľútostivý a okolo neho treba chodiť po špičkách, ďalší sa vyrovnáva so svojou bolesťou a trápením sám, tak ako ten tvoj. Chce to čas, veľa času, veľa trpezlivosti a hlavne neustály prídel lásky. Naštuduj si niečo o introvertoch, lepšie sa vžiješ do pocitoch svojho partnera. A hlavne DÁVAJ na seba POZOR!!!

Ahojte. Chcela by som poradiť. Mám priateľa ktorého veľmi ľúbim. Keď som ho spoznala,tak som nevedela že trpí depresiou. Náš vzťah mal a aj má za sebou krásne chvíle, ale je veľa dní a období kedy sa uzatvorí pred svetom a nechce pomoc ani odo mňa čo ma najviac trápi,pretože sa vtedy citim bezmocná. Keď čítam rôzne články ako sú tu partneri jeden pre druhého a rozprávajú sa o tom, komunikujú a chcú byť oporou jeden pre druhého v ťažkých chvíľach,tak mi je smutno. On ide domov, zatvorí sa medzi štyrmi stenami a ja ho vôbec nevidím nakoľko nebývame spolu aj niekoľko dní. V tých dňoch plačem a je mi ťažko, pretože by som tu rada bola pre neho a on to nechápe. Viem, že je to ťažké a nikdy som si tým neprešla.No som na tom veľmi emočne zle keď sa trápi a ja ho nemôžem objať. Nevidíme sa aj týždeň.
Niekedy premýšľam či je to dobré byť spolu.
Nie kvôli jeho depresii, ale kvôli tomu ako reagujem.Chcela som sa opýtať či to naozaj ja beriem zle, alebo je to úplne normálne, že by partneri mali byť spolu keď jeden niečo také prežíva? Neviem si predstaviť aké to bude v budúcnosti nakoľko sa poznáme už dlhšie a stále sa mi tak neotvoril.