Neviem ako ďalej :(

Milá Anička,
pochopila si to, a tým si sa zaradila do úzkej elitnej skupiny mentálnych prispievateľov tu na fóre. : )

Ono je vždy vzácne, ak to človeku "dôjde", aj keď po čase, akoby tá-ktorá lekcia života prešla bez jeho povšimnutia, či bez pochopenia, čo sa pravidelne deje a toto fórum nie je výnimkou.

Často až časom sa ukáže, čo náš malo čomu naučiť.

máš pravdu, všetko nás má niečomu naučiť a všetko má nejaký zmysel. Len často proste to chce čas aby nám to došlo.

Sour,
máš sa? Myslela som na teba, len akosi som sa nedostala k písaniu.

Potrebovala si to, aby sa tvoja duša trošku zahojila a upokojila. Dostala si to, lebo si jedna z mála, čo si to zaslúži, lebo si to cez písmenká vyžarovala. : )

Sme tu, aby sme sa učili. Ak sa naučíme jednu vec, potom nám život postaví do cesty ďalšiu, ako prekážku. Oveľa ťažšiu, ako tú predtým. A najťažšia je práca na sebe samom.

Nie, nie je trest. Začni to vnímať ako výzvu, ako životnú lekciu, ktorá ťa má niečo naučiť. Ide len o to, či sa na to učenie dáš alebo si zvolíš inú, ľahšiu cestu. A ty si sa "na učenie dala", aj keď s neistým výsledkom. Jednému veriť ale môžeš, nech to dopadne akokoľvek, vyjdeš z toho oveľa silnejšia a múdrejšia.
Iste, "nie je to jednoduché", život je oveľa komplikovanejší. Zažívame dobré aj zlé obdobia a v tých najhorších nám do cesty pošle človeka, ktorý nám ukáže smer. Záleží len na tom, či sa ich duše navzájom pochopia...

Milá Sour, prajem ti, aby si na svojej ceste životom stretla čo najviac ľudí, ktorí ti ukážu cestu, po ktorej máš kráčať, aby si bola šťastná! :)

Ale ty aj na seba mysli, choď na mani pedi kúru, fitko, prechádzka s kamoškami, zasmejes sa teraz niekedy?
Ty si prvoradá pre seba, tvoj život je jediný, krátky dosť (až veľmi...)
Aj keď nemáš 18, stále si ešte veľmi mladá a čas plynie, (no, ja ,,radím" a sama som to prežila 7 stratených rokov, nádeje, čakania na neho) od 27 do 34... Nie je ľahké nájsť spriaznenú dušu.

Možno si ho idealizuješ, ešte môžeš spraviť nenápadnú ,,kontrolu" ak poznáš niekoho z jeho práce, sa spýtaj nenápadne medzi rečou, či on sa v práci zasmeje, ak áno a zasmeje sa - tak...

Lebo vieš, málo času ste spolu, nechaj to plynúť, možno uniká pred tebou, vzplanutie bolo, ale teraz to nie sú: žiadne motýle v bruchu, bláznivý nápad, večer pobaliť najnutnejšie, doklady, cez mobil kúpiť lístky do Prahy, proste niekde...a chytiť nočný rýchlik, aby v sobotu ráno ste už boli inde:

ranná prechádzka na Karlovom.moste, káva v kelímku a croassant, smiať sa, držať sa za ruky, súzniť proste, vietor vo vlasoch...

Ak iba čakáš,kedy on ,,ti udelí milosť" a pusti ťa do svojho sveta, sama musíš zvážiť, či ti to stojí zato.

ty zamakaj na sebe, ver mi, on nie jediný na svete, či stojí vôbec o.tvoju pomoc, si zváž v sebe,

je leto, slnko more, prázdniny, daj sebe šancu ŽIŤ, neumáraj sa zbytočne, myslím, že už až veľa si pre neho spravila.

Choď na výlet sama, s mamou, s kamoškou, keď aj ,,len do Wien" na jeden deň, daj viedeň kavejko, sacher tortu, viedenský rezeň jasne, prechádzka po krásnych uliciach medzi ľudmi, alebo krásny park zámok Belveder a vyčisti hlavu... Začni lietať...

pupavka18,

Máš pravdu. Už to asi nevie:( a mám pocit, že nevidí už ani nič pekné.
Keď sme spolu začínali, tak mal rád môj smiech, alebo keď som sa tešila z vecí, aj na neho.
Teraz mi povie, že nevie byť ako ja, že nie je všetko len o zábave-pritom to tak nikdy nebolo.
Potom prišli tieto zlé dni a nevedela som byť už silná. Nezvládla som to. Predtým som tu bola pre neho aspoň správami, no teraz som potrebovala aj ja aby tu niekto pre mňa bol.

Do práce našťastie chodí, tak aspoň to je dobré. Ale po nej len domov a samota:(
Ďakujem za tie vitamíny, rada by som to takto skúsila, ale keď som s ním tak málo, neviem ani kedy,ale porozprávam sa o tom s ním.

Áno, je to už dosť ťažké.Ono to nikdy nebolo síce ľahké, ale asi je to mnou tento krát a tým ako ma to zobralo.

Na tvoje posledné vety Ti neviem ani napísať :(
Nespomínam si. Úprimnú radosť z mojej prítomnosti som u neho nevidela už tak strašne dlho.A ani sa nesmeje.
Dokonca vraj už nevie byť šťastný.
Aj keď ma ľúbi, tak vraj to nič nemení.

Viem, že sa musím dať dokopy, lenže neviem vôbec čo spraviť.
Naozaj ho veľmi ľúbim.
Plánovala som s ním (aj keď sa k tomu nikdy nevyjadril?), ale stále verím.
Možno keď pôjdem ku niekomu aj ja a skúsim sa porozprávať o tom, skúsim ešte viac čítať.

Ďakujem Ti naozaj.

k tej depresii
www.facebook.com

Proste introverti potrebujú byť v ťažkých chvíľach sami. Mne je ale napríklad takmer vždy najlepšie samému. Buď to teda budeš rešpektovať, alebo sa proste rozídete. Protiklady sa mepriťahujú, to ke najväčší blud aký som kedy počul...

daj tomu čas, niekto ho potrebuje proste viac a zameraj sa hlavne na seba. daj si takú psychickú očistu a neboj všetko sa časom pohne lepším smerom

Áno, vycítila som hneď,že priateľ asi nikde nebol, trápi sa sám,nevie asi už bez pomoci ,,vyjsť z ulity" lebo vonku ,,tma".
Ale tak, ako bolo tu napísané, nedaj sa stiahnuť, musíš mať silu pre dvoch, teda ak to dokážeš, lebo to nie je sranda vôbec, viem k čom hovorím, mám to vo svojej bezprostrednej blízkosti, trvalo to roky, ( beznádejné mesiace, roky, prijala som.v sebe, že je to to proste už tak, lebo žiadne zlepšenie, ale ZÁZRAKY sa dejú) kým sme došli tam, kde sme dnes,

Preto ty: spánok, strava, fyz.aktivita, aby si mala silu pre seba, a potom.mohla ,,bojovať" s ním, inak ťa potopí, nechtiac jasne, lebo on si to neuvedomuje,
Tu už nepomôže asi psychológ, lebo ty aj v podstate už funguješ ako psychológ...
Ale treba sa kuknúť, či on nemá nejakē veľké problémy, čo ho gniavia doslova a k tomu ešte psychika nanič,
Takí ľudia už nedbajú na seba,nerozmýšľajú ako my, len prežívajú z hodiny na hodinu, nie zo dňa na deň, nepravidelna zlá strava, premenený deň s nocou, a už to ide dole kopcom. Teraz zvýšenie cien obrovské atď.
Či on vie vôbec plávať v tomto živote, takto ešte zťaženom veľmi aj pre nás zdravých.
Antidepresívum je vitamín D spolu s K, to by si musela mu dať nebadane s niečím,s jogurtom na lyžičke ,, akože", srandu robíš, tiež omegu 3, lebo on nič neprijme, mozog už funguje inak...pred spaním magnezko s melatonínom, to aj pre teba jasne,
Na tvoju silu pridať Carnosine v drogérii DM vo vitamínoch je to, no neviem naozaj, či ty to zvládneš,lebo podľa popisu už je to dosť ťažké,
Tiež odpútať sa od neho úplne či dokážeš, lebo aj výčitky jasne sa pridajú. Ty sa ,,skontroluj", či tebe napr.robí radosť keď spravíš si doma poriadoček, ak áno, si OK.

On: porozmýšľaj, kedy naposledy bol on OK, kedy sa úprimne zasmial, alebo či ste robili nejakú spoločnú aktivitu, kde bolo vidno tu úprimnú radosť z tvojej prítomnosti atď.,života...

Ak už dosť dávno, a ty sa len trápiš, tak on je na tom už fakt dosť zle, a potrebuje inú pomoc, preto daj sa do kopy ty v 1.rade...život pred tebou a je o inom, ako len o trápení