Neviem ako ďalej :(

Natt5484,

Ďakujem. Je mi ľúto, že nemáš nikoho kto by tu pre teba bol. Verím,že sa to zmení.
Že príde niekto kto nebude len niečo potrebovať, ale aj Ti niečo dá.
Musíš len vydržať.

Omen,

Ďakujem ešte raz za všetko. Tvoje slová a spôsob akým ich píšeš sú ako balzam na dušu, doslovne.
Máš pravdu, že musím viac myslieť na seba a naučiť sa s tými emóciami pracovať.
Snažím sa o to už roky, ale nie je to jednoduché.
Na jednej strane je to taký môj trest, pretože ako vidíš, tak s tým neviem pracovať a občas som na pokraji síl.
Možno potrebujem čas aj ja.
Viem,že čas je najlepší lekár. Mám za sebou jednu etapu svojho života a čas naozaj pomohol.
Ešte raz vďaka

OdpadskaKrajina,

Nie, nemáme pod 18.Som už omnoho staršia aj keď Ti moja správa vyznela možno detinsky.
Ja viem ako som to napísala, ale boli to moje pocity nakoľko som to písala v stave aký som mala.
Každý sme iný a čo sa tebe môže zdať ako odsúdené na zánik, tak niekomu sa ešte chce bojovať.
Viem,že je to ťažké pre introverta mať vzťah, viem aké má pocity a viem aká som ja. Ale ľúbim ho. Preto stále bojujem a chcem aby sa mal dobre. Aj keď robím veľa vecí ako to čo som napísala, tak nechcem aby to bolo odsúdené.
Do vzťahu som chcela ísť najskôr ja, máš pravdu. Nebudem klamať, ale časom ten vzťah prišiel z obidvoch strán.

pupavka18,

Nebol nikdy vyhľadať pomoc. Stále chcem aby šiel a dúfam, že teraz už pojde, pretože to naozaj nie je dobré. Ja mu neviem tak pomôcť a vlastne to ani nechce, chce byť sám. Komunikácia je takou stenou medzi nami. Nikdy som nechcela aby mi kým nebude pripravený rozprával o sebe, ani ho netlačila.Len to na mňa posledný krát doľahlo. Sama som si prešla v živote nie len dobrými vecami, ale musela som o tom rozprávať aj keď to bolo ťažké a pomohlo mi to.
Viem, že je iný a nemôžem ho nútiť. Len proste mi na ňom záleží a ničí ma to.

Josipe,
Áno, ja som otvorený typ človeka.Zaľúbila som sa do neho presne preto, že je opak mňa. A nemenila by som na ňom nič. Tak isto aj keď sme spolu, tak mi nevadí ticho. Proste mi je s ním dobre a nepotrebujem nič viac.
Ale to, že sa uzatvorí do seba a pred svetom keď mu je ťažko ma bolí.Chcela by som aby sa so mnou o tom rozprával, ale nechce.
A keď ma to trápi, tak proste je mu ešte horšie, čo chápem a preto je to zakaždým takto.
Skúšala som sa s ním o tom rozprávať,on vie čo cítim. Vie aj, že toho je na mňa občas príliš, ale jedine čo nechce je aby som sa trápila.
Spoločne riešenie nevieme nájsť,pretože ja len tlačím na neho potom a všetko chce čas.

Toto je veľmi pekné mať s niekým takýmto vzťah, že sa o Teba zaujimá. Tiež by som to chcel zažiť. Mňa mali v podstate všetci v p...
A dá sa povedať že aj stále majú pokiaľ vyslovene niečo nepotrebujú :D

Sour,
s radosťou. : )
Je len málo ľudí, ktorí píšu z hĺbky svojho srdca a ty si jedna z nich. Všetko, čo si napísala, si správne opísala, verím ti a chápem ťa.

Tvoj "pocit" ťa môže klamať, ale môže byť tiež správny. Nemusíš mať akademické vzdelanie, prax a životné skúsenosti, ak máš dobre vyvinutú intuíciu a doteraz ťa nesklamala, potom jej ver a zariaď sa podľa nej. Čas je ale najlepší lekár. Je to síce klišé, ale ver tomu.

Rada by som ti napísala, že "raz bude všetko v poriadku", ale nemôžem, lebo to neviem. A ty si zaslúžiš z mojej strany rovnakú úprimnosť, akou si ma poctila, ale PRAJEM ti to! Z celého svojho hriešneho srdca.

Si nežná, krehká, citlivá, a to vyčerpáva tvoju vnútornú silu, z ktorej v ťažkých časoch potrebuješ čerpať. Musíš myslieť viac na seba, pracovať na sebe a trošku sa zaťať, zatvrdiť, povedať si, že už viac plakať nebudeš, lebo ťa to zomelie. Zamerať myšlienky iným smerom; zmeniť to, čo zmeniť môžeš, a to, čo nedokážeš zmeniť, s tým sa naučiť žiť, akceptovať to. Život nie je prechádzka ružovou záhradou, je to cesta, hrboľatá, plná výmoľov... Len ona má cenu, lebo nás učí a dáva zmysel.
Nemusíš mať obavy, ak sa ti to podarí, aj tak vo svojej podstate ostaneš takou, akou si teraz, len tvoje reakcie budú miernejšie a tvoje vnútro silnejšie.

Sour len aby si aj ty nezačala mat po čase skutočné depky z takého vzťahu. Ja som tiež veľký introvert a mam obdobia kedy sa tiež do seba veľmi uzatváram. Nejaký muž by to mal so mnou veľmi ťažké rovnako ako ty to máš ťažké teraz so svojím priateľom. Introvert by mal byť vo vzťahu s podobným človekom ktorý to chápe a ktorý tiež dokáže byť sám so svojimi myšlienkami. Ty si asi ten otvorený typ človeka a pochopiteľne ta takéto správanie zraňuje a je ti to veľmi ľúto. O to horšie ze ho miluješ. Ja ale verím ze ak budú o probléme rozprávať dvaja a budú sa snažiť ho riešiť tak aj takýto vzťah môže mať budúcnosť a po čase to bude lepšie. Lenže ak je ta snaha len jednostranná neviem ci to ma zmysel. :( Stiahne aj teba so sebou do takýchto uzavretých depresivnych nálad. Skus sa s ním o tom co cítiš viacej komunikovať a ak uvidíš ze tvoj priateľ nejak na tieto snahy nereaguje je asi lepšie z takého vzťahu odísť.

„Niekedy premýšľam či je to dobré byť spolu.“
„V týchto dňoch plačem a je mi ťažko, pretože by som tu rada bola pre neho a on to nechápe.“

Podľa toho tipujem, že máte tak do 18 rokov a ste pomaly ešte deti, tak načo vám je akože „vzťah“. Radšej sa rozídte čím skôr - tým lepšie. Aj tak štatisticky je každý vzťah odsúdený na zánik a do smrti spolu nebudete. A on je introvert ako ja a nám je lepšia samota. Introvertov vzťah unavuje, nedotlačila si ho náhodou ty do vzťahu?

Nepíšeš, či má diagnostikovanú depku...lieky atď, preto, či on nepotrebuje aj nejakú inú pomoc, či nemá aj nejaké ťažšie stavy, keď sa uzatvára do seba, pred tebou, ťažká dosť aj komunikácia, a ty sa trápiš, prežívaš to s ním, lebo on sa trápi