Ovomaltine, to co sa odohralo medzi nami podla mna nebola nahoda. Myslim, ze sa to stalo, lebo sa to malo stat a ked som si ten tvoj prvy prispevok precital, tak mi nieco doslo a nebolo mi pri tom dobre. Doslo mi, ze nieco nie je ok - ze je to hra, ktoru ja s tebou hrat nechcem. Napriek tomu som ale pokracoval, co ma mrzi.
Bolo to pre mna neprijemne, co tu prebehlo. A nie je mi to jedno, co sa stalo. Napisal som to, co som nie uplne chcel, ale citil som, ze som to nemal robit. Ked som cital tvoj druhy prispevok, nebolo mi zase dobre, tak som si v piatok doobeda povedal: "Dnes kvoli tomuto nechcem mat zly den." A CHCEM TO RIESIT.
Uvedomil som si, ze je to vztahovy problem, rozhodol som sa ho hned riesit.
Kedze spracuvam svoje minule nespracovane zazitky, doslo mi za chvilu, o co tu ide. Islo o moj neporieseny konflikt s matkou, ked sme sa hadali a snazili sa jeden druhemu ukazat, kto ma viac navrch, ci ja alebo ona. AVSAK NIKDY SOM SVOJEJ MATKE NEPOVEDAL, ZE SOM TYM JEJ CHOVANIM ZRANENY A ZE SA NECITIM PRI TOM DOBRE. Svoju matku som miloval, ale nebol som tym nadseny, ze sme sa hadali, aby sme jeden druhemu dokazovali, kto je tu pan, a kto je obet. A nevedel som vtedy co s tym robit. Teraz to uz viem...
Aktualne to cele spracovavam a odhalil som vela emocnych blokov v sebe. Su ulozene v podvedomi, a ovplyvnuju realitu co sa mi deje tu a teraz.
Kedze som tam mal nespracovane bloky z detstva, tak sa mi to znova vratilo teraz v plnej sile ako bumerang v situacii s tebou, ABY SOM ZNOVA PRECITIL SVOJE POTLACENE BLOKY A ZACAL ICH KONECNE RIESIT.
A bola to zase situacia, s osobou, ktoru mam rad.
Viem si predstavit, co citila voci mne matka (mala ma rada) a paralelne odhadujem, co si asi citila ty voci mne.
Tak ti to dam teraz najavo na rovinu, aby to bolo jasne, ze som sa do teba vtedy, ked sme riesili v tom lete 2021 tie rozne veci ohladom pocitu viny a roznych inych pocitov, asi tak trochu zamiloval :). Lenze som ti to nedal najavo, lebo mal som problem vyjadrit svoje pocity a hanbil som sa za to. Rovnako ako som to nevedel pred matkou, tak som to nevedel urobit ani pred tebou. Moja matka bola predo mnou zneistena vyjadrit svoje pocity a rovnako som mal pocit, ze si aj ty mohla byt zneistena, ked si mi raz vtedy v lete napisala, ze si sa cudovala, preco som ti napisal taky dlhy prispevok. :) -
Zamiloval som sa do teba (neviem, ale po usi asi nie), ale chyba bola ta, ze som nevedel milovat seba a teba som dal na 1. miesto. Nedeje sa mi to len pri tebe, ale aj pri inych ludoch. V PODSTATE KED NEMILUJEM JA SAMEHO SEBA NA 1. MIESTE, NEMOZEM SKUTOCNE MILOVAT >BEZPODMIENECNE< INYCH LUDI, ANI TEBA. (plne som si to uvedomil par dni dozadu, este predtym, nez si mi toto napisala).
Snazil som sa ti odpovedat (v tedy v lete 2021) na tvoje otazky co najpresnejsie, aby to bolo jasne ako som to myslel, napriklad s tym pocitom viny, ktory ta vtedy zaujimal, tak som ti vysvetlil svoj pohlad na to. Aj ked som mal casom pocit, ze ta to uz nezaujimalo.
Ako dobre asi vies, v suvislosti s tebou sa mi aj podarilo odhalit nejake podvedome bloky, vtedy to bolo aj v oblasti sexuality.
Vtedy som sa s intuiciou viac menej len rozbiehal pracovat, nez sa to rozbehlo napr. tak dobre, ako je to dnes.
Preto ti vlastne aj dakujem, ze si sa zaujimala o tieto rozne veci, a ja som na zaklade aj tvojich otazok mohol na sebe pracovat. Lebo nikto iny sa ma vtedy tolko nepytal, co ty.
To mi dopomohlo k roznym uvedomeniam o sebe a to nasledne ovplyvnilo pochopenie, ako asi tie emocie pracuju a ako sa vlastne odkryvaju tie EMOCNE BLOKY. A ako asi vznika to sebavedomie. Myslim to naozaj, lebo v realite nepoznam cloveka, s ktorym by sa o tom dalo hovorit, pricom pre mna to bolo tak dolezite.
Viem, ze si sa aj zmienila, ze si tusim bola vegetarianka a ze ta zaujimali knihy s podobnou "psychologickou" tematikou, ale si ich vraj odlozila (cize v niecom sme sa zhodli).
Myslim si tiez, ze si clovek, ktory menej riesi veci nez ja, zdala si sa mi viac v pohode a tieto typy zien ma proste viac pritahovali vzdy.
Ano, ja pisem dlhe prispevky, ty strucne, ale to je v pohode :) Rad si ich precitam, aj ked je pravda, ze ja davam ine rady nez ty a v tom sa lisime :)
Dlho som tu nebol, potom som sem prisiel zas. A my sme si nepovedali jedinu vetu ze co a ako.
Ja som ti to chcel nejak naznacit, ale som nevedel, ci to mam robit, alebo nemam. Lebo som sa bal, ze co si o mne asi pomyslis, lebo nevedel som ako to vyjadrit sem na forum. Lebo som ani nevedel, ci vlastne aj ty nieco citis voci mne, alebo nie.
Avsak pracou na sebe som sa dostal pred par dnami k pochopeniu (uvedomeniu) 1 bloku, ktory znie: "BOJÍM SA JEJ POVEDAŤ, AKÉ MÁM JA POCITY, LEBO AK BY SOM JEJ TO POVEDAL, MALA BY MA RADA TAKÉHO, AKÝ SOM V SKUTOČNOSTI." (=ČIŽE NIE TAKÉHO, AKÝM BY ONA CHCELA, ABY SOM BOL). Toto u mna vzniklo v detstve, ked ma moja matka napr. zosmiesnovala pred inymi, prip. poukazovala na moje nedostatky a ja som sa jej bal povedat, ze sa citim jej spravanim dotknuty ("ublizuje" mi to) . Tak som nevyjadril svoju nespokojnost a ona sa ku mne takto spravala nadalej (stale som trpel) . TOTO, ZE SOM JEJ TO NEPOVEDAL - "NEROBÍ MI DOBRE TO, ČO MI ROBÍŠ" - SOM UROBIL Z LASKY K NEJ A NIE Z LASKY K SEBE, KTORÚ SOM NEPOZNAL. Miloval som ju (a nie v prvom rade seba), a preto som jej nepovedal pravdu, ze mi ublizuje-aby som tym neublizil jej.
Typ lásky, ktoru poskytla moja matka mne bola podmienecna - AK MA TY BUDES POSLUCHAT (AK TY BUDES ROBIT TO, CO CHCEM), BUDEM TA MAT RADA. V preklade - AK TY POTLACIS SVOJE NEGATIVNE POCITY VOCI MNE (nebudes ma hnevat, nebudes plakat,... ), BUDEM TA MAT RADA. Tymto som sa stal neslobodnym v prezivani svojich pocitov. A snazil som sa zapacit ci uz matke, ale aj inym ludom, aby boli so mnou spokojni.
Tym som v sebe potlacil pocity jednak negativne, ale casom aj pozitivne. Az som necitil k matke a aj inym ludom nic. Nenaucil som sa s matkou komunikovat o svojich pocitoch, tym padom som sa to nenaucil ani s ludmi.
A v konecnom dosledku som to nepovedal ani tebe, ze ta mam rad a ze si ma aj niecim specialne zaujala.
Tak ti to davam najavo az teraz. :)
Nevidim ale dovod, aby som sa ja ospravedlnoval tebe a aby si to robila ty mne. Pretoze ako som písal vtedy v lete, POCIT VINY NEEXISTUJE. ON SICE EXISTUJE, ALE IBA PRETO, ZE JE "NAUCENY" Z RODINY. AK BY VSAK NEBOL "NAUCENY", TAK BY HO CLOVEK NEPREZIVAL (odstranovanim blokov sa mi ho dari znizovat=odnaucit). JE TO TOXICKY POCIT PRE VZTAHY A KVOLI NEMU SA VZTAHY ROZPADAVAJU A VZNIKAJU HADKY. A v konecnom dosledku aj tu na fore, kde sa zeny s muzmi hadaju.
Kazdy z nas jednal v danej chvili tak, ako sa rozhodol jednat. Nie je na tom nic spravne, alebo nespravne. Nikto nie je vinny, nikto neurobil chybu, to je moje poznanie. Nikto nie je viac, a nikto menej. Ak by som nemal toto poznanie, nemohol by som vyriesit ani 1 emocny blok a bol by som stale len ten urazeny chlapcek, ktory ma potrebu sa ospravedlnovat za svoje konanie a CAKAL BY SOM TERAZ NA TVOJE OSPRAVEDLNENIE (ktore by pravdepodobne neprislo a kazdy z nas by len zo svojej pozicie cakal, ze to urobi ten druhy).
Stalo sa to podla mna preto, lebo sme si to nevedeli narovinu povedat, co voci sebe naozaj citime. A mali sme preto iba dohady co si ten druhy o mne asi mysli.
Cize mam ta rad, si mi sympaticka, mam pocit, ze z mojej strany je tam aj nieco viac, zatial to ale nedokazem precitit, pracujem na tom. Avsak rad by som bol, ak by toto zostalo len v rovine tohto fora. Ak by nebodaj tam bolo aj z tvojej strany viac. Snad to uz nedokazem ani citlivejsie napisat.
AVSAK ESTE NEMAM PORIESENE VSETKY BLOKY V OBLASTI VZTAHOV, TAK CHCEM ZDORAZNIT, ZE JE TU RIZIKO, ABY SME SI TYMI VYJADRENYMI POCITMI VOCI SEBE NEJAKO "NEUBLIZILI". CO SA UZ ASI AJ STALO, KED SME SI TO TU ROZDALI. IDE TU O TO, ZE SI TERAZ DAVAM POZOR, ABY SOM SA NEDOSTAL DO POZICIE MANIPULATORA, AVSAK VYHNUT SA TOMU ASI UPLNE NEDA. Manipulator je totiz kazdy clovek, ktory preziva pocit viny. A ja som ho vtedy mal = dotklo sa ma to = vadilo mi to (heslo "To, co mi vadi, je moj problem" =metoda RUŠ) . A PRAVE TYM, ZE SA ODSTRANUJU TIETO EMOCNE BLOKY, CLOVEK PRESTAVA MANIPULOVAT CITMI DRUHEHO CLOVEKA A NECITI TOLKO POCIT VINY, KTORY SA NAUCIL V DETSTVE (napr. ja od matky, co som ti tu vysvetloval).
Pise sa o tom napr. aj tu www.tyzden.sk
Ja som si rypol do teba, lebo ty si si rypla do mna. Ja sa priznavam, rad podpichnem niekedy cloveka. Ja tomu hovorim, ze su to POZIČNÉ HRY. Ak sa (teraz hovorim radsej iba za seba) citim menejcenny, rad si poznamkou podmanim ineho cloveka, aby som mu dal najavo, ze aj ja tu nieco znamenam. A docital som sa, a aj v praxi som si to overil, ze sebavedomych ludi taketo poznamky nerozhadzu, lebo sa nebudu a ani nemozu citit ublizeni. A na tom ja pracujem. Cize maju samych seba radi a nepotrebuju sa zapacit inym.
Riesim teda tie bloky, mozno sem dam podrobnejsiu analyzu. A mozno ta to bude zaujimat a mozno to pomoze aj druhym ludom, ktori sa v rodine hadaju. Je tam naozaj kopa blokov, ktore mi branili prejavit sa taky aky naozaj som:)
Osoba, na kt. si sa pytala, bola 1 starsia pani, s ktorou som mal tu dobry vztah. Uz sem asi nechodi.
Maj sa zatial :).