zvláštne rozmýšľanie

Príspevok v téme: zvláštne rozmýšľanie
Natt5484

Dobrý deň,

prihlásil som sa sem ohľadom istého stavu, ktorý je dosť ťažké opísať, je to niečo ako veľmi veľká až extrémna zaujímavosť a všímavosť detailov, a z toho následne plynúca nerozhodnosť čo si vybrať čo spraviť ako sa zachovať, často napokon neurobím nič, nevenujem sa ničomu. Som už z toho dosť zničený . K tomu sa pridali poruchy ako introvercia atď.

Almarinos

"nerozhodnosť čo si vybrať čo spraviť ako sa zachovať, často napokon neurobím nič, nevenujem sa ničomu."

Na toto som sa teda zameral, lebo mi to nebolo jasné a súvisi to aj so mnou a myslím že som na to práve teraz prišiel, prečo sa to deje. Tak sem dávam svoju analýzu, možno to niekoho zaujme.

ÚVAHA:
Napadlo ma, že sebavedomí ľudia so sebou asi nehovoria v 2. osobe jedn. čísla (ty...) , ako to to robia, ako to robia tí nesebavedomí, napr. TY nič nedokážeš, TY za nič nestojíš, TY by si mal.... (niečo urobiť). TOTO SLOVÍČKO TY PRICHÁDZA, KEĎ MÁ ČLOVEK DEPRESIU, ÚZKOSTI, SOC. FÓBIU, PRÍP. AJ SCHIZOFRÉNIU. A pochybuje o sebe.
Myslím si, že sú to ľudia, ktorí používajú TY v prejave voči sebe, ktorí BOLI POD TLAKOM NIEKOHO a súčasne mu nemohli odporovať (autority) a súčasne mali strach z neho.
A preto sú aj NEROZHODNÍ A NEVEDIA, ČO MAJÚ ROBIŤ, lebo boli do niečoho niekým dotlačení proti svojej vôli, aby nieco spravili, alebo si niečo o sebe mysleli. Boli to autority, väčšinou mama, otec, ucitelia. A preto SA NEVIEM ROZHODNÚŤ, LEBO MI NEBOLA DANÁ ŠANCA ROZHODNÚŤ SA ZA SEBA, bolo mi v tom zabránené. Čiže nie som schopný toho ani v dospelosti, lebo som sa naučil, že JA SÁM NIČ NEZMÔŽEM NECH ROBÍM ČO ROBÍM.. A len bojujem s ľuďmi a so sebou . ... a neviem poriadne kto som a čo vlastne chcem. (A za svoj stav hľadám vinníka vonku medzi ľuďmi .)

A stále mám taký podvedomý pocit, že by to rozhodnutie mal urobiť niekto za mňa. Ako vtedy som to očakával od otca, alebo matky, tak teraz pozerám do svojho okolia, čo by ostatní mali urobiť. A už je to manipulácia s ľuďmi zase. Tak ako bolo manipulované so mnou.
Ale dokým na to neprídem a nebudem s tým pracovať.

A myslím si, že zrovna takí hlbší introverti sú zranitelnejší voči takémuto zaobchádzaniu v detstve.

Na uvedené problémy zabera metoda RUŠ. Ale je to veľmi postupne. Som teda rozhodnejší a viem lepsie co asi chcem....

Almarinos

Letavizu1, ja som s tym zas moc spokojny neni. Lebo proste tiez planujem planujem a nic z toho. Co uz. Tak potom na co su plany?

Ak nic neplanujem, som v pritomnom okamihu.
(Ale urobil som raz experiment, ked som v 1 den nic nemusel urobit. Jednoducho som nemal ziadnu povinost nic urobit, NIC SOM NEPLANOVAL ZE UROBIM a bol som jednoducho v takom stave pritomneho okamihu, cize nic nemuselo nastat a sucasne vsetko bolo take ake bolo. To bolo velmi zaujimave. Nemusel som vyslovene ani na nic mysliet. Vtedy hodnota stresu=priblizne 0. A sucasne sa ale zvysila intuicia. A toto vlastne aj vyuzivam pri praci so sebou, ked chcem pochopit niektore svoje podvedome bloky. Vtedy je vhodne vsupit do takehoto stavu.)

Tiez mam pocit, ze to riadi nieco vyssiie. Uz si ale naozaj tak trochu pripadam ako v matrixe. Ked som sa aj hlbsie nad tym zamyslel, tak napr. Dnes som isiel do obchodu v urcitom case. Myslim si, ze som sa sam rozhodol ze tam pojdem. Ale zaroven o tom pochybujem. Pretoze som zistil, pripadne mam taky nazor, ze vsetko co sa tu deje, vsetky tie medziludske interakcie, a to vychadzam z metody ruš su tak prepletene, ze v 1 okamihu sa odohrava sucasne viac interakcii medzi ludmi, pricom kazdy z nich "je prave tam, kde by mal byť."a kazdy z nich ma svoje vlastne zamery, prip. aj nesprac. zazitky a kazdy s nich nieco riesi a riesi to prave s ludmi, ktorych stretava. A toto vsetko sucasne prebieha. Nie je tam nic co by bolo navyse a je tam presne to, co by malo prave vtedy nastat. Tato tema ma inak dost zaujima.

Akoze hej, hovori sa ze mame slobodnu volu sa rozhodovat, ale mam casto taky pocit, ze niekto, alebo nieco rozhodne za nas, my si myslime, ze rozhodujeme my. Ale kde je ta istota ?

Nase rozhodovanie je ovplyvnene emociami a myslim ze tato oblast stale nie je dostatocne preskumana. Napr. ked sa ja niecoho zlaknem, nezlaknem sa toho, lebo som si povedal, ze sa toho zlaknem, ale zlaknem sa automaticky. Da sa povedat, ze je to prve to nevedomie, emocna zlozka, ktora to spustia.

.. Mam tiez pocit, ze vsetko toto okolo nas a medziludske interakcie su komplexne prepojene. A v danom okamihu asi nastavaju interakcie, ktore by asi "mali" nastat. Prave toto ma nuti, o tom spekulovat, ci sme nahodou v matrixe. Koniec koncov, asi nikto nevie preco vesmir vznikol a asi to nikdy nebudeme vediet. A tiez co je v inych galaxiach ked sa nemylim a ako to tam funguje. .

..... tuto myslienku sa mi nechce viacej rozvijat, lebo som teraz unaveny a neviem, ci by som sa niekam dopracoval.

.. Ale ak by to matrix nebol a pripustil by som ze mame slobodnu volu, tak je to system ktory je pre nas vsetkych rovnaky. Podvedomie tam hra rolu podla mna dost velku. To su tie emocie, limbicky system.

Ale ak ti to pomoze, tak jeden myslim ze psychiater aj napisal, ze my ludia si myslime, ze o sebe rozhodujeme, ale v skutocnosti to nie je tak a sme z velkej casti ovplyvneni podvedomim. To ono rozhoduje, ako sa cítime a na základe pocitov sa rozhodujeme. Je to omnoho silnejsie nez nasa vola...

www.google.com

Ja s tym suhlasim, uz aj viem, ze sa aj daju odstranit emocne bloky z detstva, ale stale premyslam o tom, ci este nie je nieco za tym...

daca

Osobne tiež môžem povedať, že som tak nejak dosť nerozhodná, ale málo kedy to skončí tak, že by som sa na niečo kvôli tomu vykašľala. Možno to chce len tréning a zaprieť sa trocha

nedelka

ak si uvedomujes, ze je to pre teba proste obmedzujuce, tak mozno by bolo fajn sa o tom porozpravat s niekym, kto by ta teda vedel nasmerovat spravnym smerom

Letavizu1

Natt5484
Mam podobny problem, cosi podobne , darmo skusam planujem zvazujem ,pytam sa preco som iny ako ostatni, preco neurobim to a ono. Prisiel som na to ze moj zivot nie ej v mojich rukach nech sa snazim robit cokolvek , vzdy sa stane neico ine , necakane , bud ma riadi podvedomie alebo nieco vyssie . A napokon zistim ze to co sa stalo nie podla mojich planov je najlepsie co sa mi mohlo stat , proste moj zivot riadi niekto nieco nezname a neni v mojej moci to zmenit.
Zvykol som si nato , a som vlastne spokojny .

Almarinos

Myslim ze sme si v tomto podobni. Ked chces napis mail. Mozno popiseme o tom. Detaily si vsimam az moc casto. A podobneho cloveka som asi nestretol. Takze by bolo fajn s tebou pisat. Aj ta nerozhodnodt ku mne pasuje. Proste zvazujem viacej alternativ, a casto neurobim nic z toho.