Ahojte, asi rok dozadu som stretla jedneho chalana, zacali sme sa bavit a velmi som sa do neho zalubila. No potom sme sa prestali bavit a ja stale na neho nemozem prestat mysliet. Nic sme spolu neriesili proste len ako kamarati. Ide o to ze prve mesiace som si myslela ze to prejde no a nepreslo to doteraz. Kazdy den ho mam v hlave a predstavujem si keby vsetko dopadlo inak, mohli by sme byt spolu. Za kazdym ked ho vidim sa zacnem triast, mam slzy v ociach, rychly pulz. Predstavujem si nas vztah ktory neexistuje a nikdy neexistoval. Zalubila som sa tak velmi,mala som ocakavania ktore vzrastli az do psychickych problemov. Priznavam ze neviem sa s tym zmierit, neviem prijat realitu. Neviem ako to mam riesit pretoze uz dalej naozaj nevladzem.
Zaseknuta v predstavach
citala som jednu mudru vetu a to: co nedokaze vyliecit rozum, casto vylieci cas :) pre niekoho mozno klise, pre niekoho nie :)
-ivcaP- Jedna vec je, co treba, co by bolo vhodne a ine je zrejme, co citi.
dopraj si čas, to len tak ľahko neprejde, to poznám, ale ono časom sa na tom zasmeješ.
No ak z toho spravne vychadzam a ty si mu to uz vsetko povedala, teda to co k nemu citis, on to neopatoval, vsak? Nuz treba ist jednoducho dalej. Mozno v tvojom zivote ani nemal byt.
toto nie si jediná ktorá si to zažila, je to o tom uvedomiť si, že ťa čaká niekto iný a lepší :)
Problem je ten ze ja som mu to uz povedala, vsetko co som mala na srdci. Myslela som si ze to zo mna opadne a bude mi lepsie ale nie je. Nie je mi to jedno stale som na tom rovnako, ba horsie a ja uz naozj neviem co mam robit
bud najdes volu to nechat odist zo svojho zivota alebo sa mu priznas co k nemu citis,netrap sa,lebo sa iba utrapis k smrti-to nie je nic konstruktivne.Neboj,to pekne co knemu mozno citis dokazes citit aj k inemu...