Dobrý den.
Už asi 3 roky mám problém z dýchaním nemôžem sa nadýchnuť niečo mi tam
neustále blokuje a tlačí ma v strede
hrudníku.Stále vypľúvam hlieny.Bola som už na viacerých vyšetreniach a stále mi nič nenašly.Neviete mi poradiť!
Vďaka
nemôcť sa nadýchnuť.
Ja tiež žijem v menšom meste a na jednej chodbe je viac odborných lekárov,ale nakoniec vždy tá trocha zdravého rozumu zvítazí a navedie nás na to čo treba spravit.Vdaka tomu sa posuvame vpred a otvorí sa nám iné poznanie.Všetko zlé sa raz na dobré obráti,lebo ozaj sa to tak v živote strieda.Lenže bez prežitého zla,by sme nepoznali to dobro,ktoré máme teraz.
Ahoj Ornella.Aké lieky berieš?Bojujem s panickou poruchou dva roky.Zlepšovať sa to začalo až vtedy,keď som sa konečne odhodlala ísť psychiatričke.Najprv som o nej nechcela ani počuť.Žijem v malom mestečku,kde sa všetko o každom vie,ale práve ona mi nasadila lieky Citalec+Magne B6+kalcium. Nehovorím, že som úplne v poriadku,ale odpadávanie a tetanické kŕče,ktoré som mávala často, už pol roka nemám.A depka ako príde, tak odíde.Skúsila psychoterapiu ?
suzy,myslím,že ešte asi by si mala vydržat,kým ta nastavia a hormony začnú pracovat ako treba,sústred sa na jedno a potom na druhé ak to nie je časovo podmienené.Všetko sa upraví,len nervy si šetri.
ahojte, ja som dva mesiace po operácii štítnej žľazy a ešte som neprestala mať problémy. Mala som tŕpnutie z nedostatku Ca, doteraz beriem Vitacalcin, dokonca som bola hospitalizovaná a týždeň mi dávali infúzie s vápnikom, okrem toho som mala aj problémy s dýchaním, vraj je to pooperačný stav, ktorý môže trvať aj pol roka, už dva mesiace behám po doktoroch - endokrinológia, pľúcne, krčné(pri operácii mi poškodili pravú hlasivku, takže intenzita môjho hlasu je polovičná) a práve to ma trápi najviac. Mám päť ročného syna a slabučky hlas, bojím sa toho, že to takto ostane navždy a niekedy ma
chytá panika, o depkách ani nehovorím. Ak niekto vie o nejakej alternatívnej liečbe(bylinkári, akupunktúra...), ozvite sa, vďaka
Ďakujem, Dokča. Ani nevieš ako mi toto pomáha. Mám totiž veľa krát,že ďalej nevládzem,že sa mi nechce ani žiť,ale ja jednoducho musím už kvôli synovi.Lenže ako dlho sa to dá vydržať.
Dokca krásne slová,pravdivé.Vzala si všetku silu,čo človek má a dokázala si to.Dakujem za tvoj príbeh.Mnohé sme si podobné v problémoch a úspech ktorý si dosiahla motivuje a presviedča,čo sme schopní dokázat.Zažila som to aj ja,takže viem ocenit tvoj výkon.
chcem uprimne podakovat vsetkým ,ktorí sa zapojili do tohoto fora. Naozaj som velmi potrebovala moj problem si vyrozpravat s niekým , kto má podobný. Naozaj, pri prejavoch choroby som mala pocit, ze idem zomriet, ze mam nejaku smrtelnu chorobu.... - podobne ako mnohí z vás. Velmi pekne dakujem, pretoze viem, ze v tom nie som sama a mozem konzultovat svoj problem hoci aj takto - cez spomenute forum. Je to fakt fajn.