Ahojte, nevedela som, kam zaradiť túto tému. ale je pre mňa skôr taká pocitová tak som si povedala že skúsim sem. Aktuálne prežívam takú krízu zamestnania, prednedávnom som si našla novú prácu ako účtovníčka. Nikdy som to nechcela robiť, hoci som študovala financie, už počas výšky som zistila že to nie je pre mňa hoci som mala aj dobré známky a prešla som na manažment. Po škole som robila najprv v korporáte čo ma ubíjalo ale bola to taká komunikácia v jazykoch a to bolo na tom fajn, neskôr ako asistentka kde ma práca aj bavila, bola taká akčnejšia, pohybová s ľuďmi....avšak trápilo ma že s celkom namakanou výškou robím také podradnejšie zamestnanie a navyše sa ku mne v tej firme správali dosť pohrdavo vždy ma kritizovali za hlúposti a napokon ma odtiaľ vyhodili veľmi ponižujúcim spôsobom práve cez tento lockdown. Teda došlo tam k zmene šéfa, ktorý mal v obľube moju kolegyńu čo ma nemala rada ju povýšil a mňa spolu s inými teda vyhodil zo dňa na deň...Napokon som si našla novú prácu, zobrala som prvé čo prišlo kedže táto kríza a lockdown ale je to práca na finančnom oddelení, nikdy som to nechcela robiť ale povedala som si že skúsim ..bola som v eurforii že konečne ma niekdy prijali po pár mesiacoch..povedala som si že pozbieram sily a zvládnem to ale chodím z tej roboty taká ubitá, formálne sú ku mne milí ale je to strašne suchopárne..kolegyňa mi síce vysvetli veci nie je ani moc milá ani drzá taký neutrál ale príde mi to aj tak chladné celý deń sedím nahadzujem čísla a keď prídem domov som unavená a je mi do plaču..na strednej som písala slohy, bola som super v štylistike, milujem jazyky, komunikáciu, umenie dejiny a všetky humanitné vedy a teraz som si uvedomila že som sa namočila do účtovníckej roboty a po celom dni kedy som nahadzovala čísla kontrolovala účty a všetko som prišla domov a začala som plakať a hnevať sa na svoju mamu ktorá mi zakázala ísť študovať marketing, žurnalistiku a také veci lebo predtým to študovala moja segra a nanašla si robotu tak som dostala povinnosť ísť študovať "poriadny odbor ktorý ma uživí" ..lenže aj keď som si hľadala prácu všade chceli ..teda resp. ma volali takmer len na pohovory ktoré súviseli s finančníctvom kedže som to študovala nevedela som si moc nájsť prácu v iných odvetviach...tak je to také že som tam len krátko ale po práci sa mi chcel plakať a mám takú krízu že som si dokazila život a že neviem ako z konopí..možno je to aj depka z lockdownu a celkovo zo všetkého..viem že mi nepomôže hnev ani na moju mamu ani na seba ..len sa cítim strašne stratene..mala by som byť asi rada že mám robotu ale paradoxne som začala mať väšie depky po nástupe ako predtým keď som bola nezamesntnaná .neviem či je to normálne a možnéé
Kríza zamestnania/povolania
tu skor ide o to, ze chces plnit ocakavania niekoho ineho a to ta trapi
Nie, nie je to depka z lockdownu, alebo kríza z povolania.
Celé je to o tom, že na teba tlačí tvoja matka, čo všetko máš robiť a čo by si nemala robiť.
Takto fungujú bohužiaľ niektoré naše slovenské rodiny, kde vygumujú osobnosť človeka. A ten človek potom nevie, čo má robiť.
To, čo sa deje u vás je to, že tvoja matka s tebou manipuluje a ty si k nej pripútaná ako na reťazi...
Tak mám pravdu alebo nie?
Aj keď budeš možno odporovať čo tu píšem, vo vnútri budeš cítiť, že to tak možno aj je. Skús sa vyjadriť :)
Už tu podobnú tému vidím 3.x.
morningcoffee, nic sa nedeje, praca sa predsa da zmenit a velmi lahko. mozno len potrebujes nejako nakopnut.
ahoj, keď to čítam tak premýšlam nad tým, že ešte nie si v novej práci tak dlho, teda nie je isté, či tam napr. aj nemáš ostať... napriek tomu pokračuj v modlitbe, aby si spoznala ako ďalej, buď trpezlivá, Pán ti určite pomôže...
posielam ti ešte link, na jeden veľmi požehnaný web, kde si môžeš vygenerovať myšlienku pri riešení svojich problémov ...najprv sa pomodli a potom si vygeneruj .."Click..Random Rhema..." - môže ti to pomôcť pri rozlišovaní toho čo prežívaš...Držím ti palce a myslím na teba v modlitbách. Boh je verný - neboj sa:-)
www.heartdwellers.org
Ahoj, no začala som po jednom ťažšom rozchode a potom som ostala asi kvôli úzkostiam častým, pochybnostiam, ťažko sa rozhodujem, zo všetkého prežívam úzkosti a stres a som dosť závislá na názoroch iných ľudí
morningcoffee, ty chodis na terapie k psychologicke, a s cim? mozno problem bude nakoniec inde
Zuzka vďaka za krásne svedectvo :) Ja som tiež veriaca aj som sa za prácu modlila dosť (možno nie správne netuším) a keď prišla táto ponuka hneď som ju vzala možno som to nejako zle rozlíšila a mala som ešte počkať, ale vtedy mi to prišlo že cez tento lockdown je lepšie zobrať hocičo ako byť bez práce až teraz mi to došlo že som sa asi sekla..ale vďaka za Tvoje povzbudenie :) budem sa aj ja ďalej modliť a verím že sa to nejako ukáže :) A čo sa týka syndrómu vyhorenia neviem či ho mám..bola som teraz 3 mesiace bez práce a môže byť aj vtedy vyhorenie? neviem to vôbec..chodím aj na terapiu ale tam mi moja psychologička nič konkrétne k tomuto nepovedala skôr ma len tak trochu povzbudila...
ahoj dosť ťa chápem, pretože aj ja som strávila niekoľko rokov v robote, ktorá ma nebavila, a aj keď som sa snažila, vnútorná spokojnosť - nula bodov...Všetko sa zmenilo, keď som sa obrátila k Bohu. Po dlhých rokoch som si povedala, že sa skúsim vrátiť ku kresťanstvu. Vyspovedala som sa a začala som čítať bibliu, potom som sa snažila podľa nej aj žiť...Odvtedy sa môj život úplne zmenil, čo sa týka roboty tiež ma neplánovane vyhodili, ale hneď som sa začala modliť a prosila som Nebeského Otecka aby sa o mňa postaral a aby mi našiel prácu, v ktorej budú využité moje prirodzené talenty. A túto prácu som aj dostala a to skutočne neuveriteľným spôsobom, vyslovene prišla za mnou, teda náhodou si jedna známa na mňa spomenula a zavolali my. Dnes robím prácu ktorá ma baví...po veľmi dlhom čase nechodím do práce kvôli mzde ale s radosťou. Veľmi Bohu ďakujem, že v každej ťažkosti sa o mňa vždy postaral...Skús sa k nemu obrátiť, ponechaj mu aby riadil tvoj život a budeš veľmi prekvapená...aké nové cesty budú zrazu pred tebou...:-)
Uz ti skoncila skusobna doba? Ak ano neskusis PN? Skus psychologa, ci nahodou nemas syndrom vyhorenia. Je to normalna diagnoza, s kt. mozes byt aj pol roka pn a dat sa za ten cas dokopy.
Viacej sa hýb nesed na zadku a nepi kávu ani alkohol..radšej si daj minerálku a choď si zabehať..alebo si choď zašportovať s manželom..možňo máš nevybúrené ženské estrogény..keď ťa bolí hlava daj si paralen..alebo choď ku neurológovi..alebo keď ti už tak šibe choď na psychiatriu..
