Ahojte, nevedela som, kam zaradiť túto tému. ale je pre mňa skôr taká pocitová tak som si povedala že skúsim sem. Aktuálne prežívam takú krízu zamestnania, prednedávnom som si našla novú prácu ako účtovníčka. Nikdy som to nechcela robiť, hoci som študovala financie, už počas výšky som zistila že to nie je pre mňa hoci som mala aj dobré známky a prešla som na manažment. Po škole som robila najprv v korporáte čo ma ubíjalo ale bola to taká komunikácia v jazykoch a to bolo na tom fajn, neskôr ako asistentka kde ma práca aj bavila, bola taká akčnejšia, pohybová s ľuďmi....avšak trápilo ma že s celkom namakanou výškou robím také podradnejšie zamestnanie a navyše sa ku mne v tej firme správali dosť pohrdavo vždy ma kritizovali za hlúposti a napokon ma odtiaľ vyhodili veľmi ponižujúcim spôsobom práve cez tento lockdown. Teda došlo tam k zmene šéfa, ktorý mal v obľube moju kolegyńu čo ma nemala rada ju povýšil a mňa spolu s inými teda vyhodil zo dňa na deň...Napokon som si našla novú prácu, zobrala som prvé čo prišlo kedže táto kríza a lockdown ale je to práca na finančnom oddelení, nikdy som to nechcela robiť ale povedala som si že skúsim ..bola som v eurforii že konečne ma niekdy prijali po pár mesiacoch..povedala som si že pozbieram sily a zvládnem to ale chodím z tej roboty taká ubitá, formálne sú ku mne milí ale je to strašne suchopárne..kolegyňa mi síce vysvetli veci nie je ani moc milá ani drzá taký neutrál ale príde mi to aj tak chladné celý deń sedím nahadzujem čísla a keď prídem domov som unavená a je mi do plaču..na strednej som písala slohy, bola som super v štylistike, milujem jazyky, komunikáciu, umenie dejiny a všetky humanitné vedy a teraz som si uvedomila že som sa namočila do účtovníckej roboty a po celom dni kedy som nahadzovala čísla kontrolovala účty a všetko som prišla domov a začala som plakať a hnevať sa na svoju mamu ktorá mi zakázala ísť študovať marketing, žurnalistiku a také veci lebo predtým to študovala moja segra a nanašla si robotu tak som dostala povinnosť ísť študovať "poriadny odbor ktorý ma uživí" ..lenže aj keď som si hľadala prácu všade chceli ..teda resp. ma volali takmer len na pohovory ktoré súviseli s finančníctvom kedže som to študovala nevedela som si moc nájsť prácu v iných odvetviach...tak je to také že som tam len krátko ale po práci sa mi chcel plakať a mám takú krízu že som si dokazila život a že neviem ako z konopí..možno je to aj depka z lockdownu a celkovo zo všetkého..viem že mi nepomôže hnev ani na moju mamu ani na seba ..len sa cítim strašne stratene..mala by som byť asi rada že mám robotu ale paradoxne som začala mať väšie depky po nástupe ako predtým keď som bola nezamesntnaná .neviem či je to normálne a možnéé
Kríza zamestnania/povolania
Keby som mala pracovat v robote v respiratore, tak sa dam vypisat na PN alebo rovno dam vypoved. Ludom .ebe. Chapem respiratory v nemocniciach na infekcnom. Ale v kancelarii? Nehovoriac, ked sa musime testovat na tyzdennej baze? U nas samozrejme tiez na tom trvaju, ale mame to len v spolocnych priestoroch, v kancelarii ma nikto nedonuti to mat na sebe. Som tazky dlhorocny alergik, mam problem dychat aj normalne kolkokrat, zavraty a pocity na odpadnutie su u mna normalka a zvlast na jar a este mam pracovat v respiratore? Tak to teda nie. To sa ti ani nedivim ,ze sa citis ako sa citis. Ludia stratili akukolvek sudnost. V mene svojich strachov a hrozieb tyranizuju vsetkych ostatnych ludi, ktori maju pritom svoje vlastne strachy a ohrozenia (astma a spol.) Psychopati.
Ahojte, ďakujem pekne za rady, viacerí píšete že robiť po práci čo ma baví avšak to je ten problém že ja po práci akosi nič nevládzem.teraz som dokonca ešte aj ochorela..bola som tak vyčerpaná keď som došla že som nevládala nič..teraz sa aj pracuje v respirátore a ja mám astmu a mala som aj závraty bolesti hlavy..neviem ako popri tom všetkom hľadať novú prácu alebo sa ešte venovať aktivitám..keď som chcela stihnú aspoň 2x týždenne aj trochu pohybu aby som len nesedela..
Uplne ta chapem. V prvom rade sa musis naucit rozdelovat, co ta zivi a co ta bavi. A mat nejaky plan, viziu do buducna. Teraz ti urcite pritazil i ten lockdown a situacia. Lebo za normalnych okolnosti clovek po praci x krat skocil niekde na kafe, film alebo hocico, teraz len domov.
Ja som tiez dusa kreativna, ale studovala som "prakticky" odbor, tiez robim s cislami. Mna vsak tie cisla bavia. Proste mam rada cisla pre nich same, neviem to opisat :D A bavi ma analyzovat a interpretovat vysledok. Ale predtym som robila v podobnej sfere ako ty a poviem ti, ze nikdy viac. Preto som viacero ponuk odmietla, uz uz som chcela nastupit, ale ked som si predstavila, ze robit uctovnictvo alebo controlling, tie iste deadliny a psycho, tak ma zalial pot a musela som to odmietnut. V predoslej praci som totalne vyhorela. A to sme mali vyborny kolektiv a stale hovorim, ze jedine, preco som to este kusok potiahla bol len ten a nase kavove ritualy.
Do sucasnej prace som sa dostala neskutocnou zhodou okolnosti, vobec som tam neplanovala ist ani som netusila, o com ta pozicia bude. A nakoniec som bola aj rada, i ked uz aj tu su veci, ktore sa mi nepacia. Ale beriem to tak, je to len praca. Plati mi ucty. Ked sa mi viac toho znepaci, pojdem inde.
Moj dlhodoby plan je mat vlastnu cajovnu, ale vidim, ze moze prist nieco ako korona a som v p... Teraz realne rozmyslam nad e-shopom v oblasti, ktora ma velmi bavi a je mi blizka, i ked ovela viac by som chcela mat ten realny vonavy obchodik a kontakt so zakaznikmi. Dalsi plan je maly obchodik na nejakom spanielsky hovoriacom ostrove (preto sa ucim spanielcinu, co mi opat prinasalo ulavo od prace). Viem presne co by som chcela, ale teraz je situacia taka, ze sa vobec neda nic odhadovat a planovat. Iste, mohla by som sa zavesit na nejakeho chlapa, nech ma zivi a ja si zatial rozbiehat biznis. Ale to musis mat v povahe a ja by som to nezniesla, niekoho vyuzivat. Este mozem vyhrat eurojackpot, o co sa tak dva-trikrat do mesiaca aj realne pokusam (podam si ten ticket). Stale si hovorim, ze nepotrebujem hlavnu vyhru, stacil by mi milion a mozno aj len pol a bola by som kryta a robila uz len to, po com mi srdce pisti. Napr. tu kreativnu tvorbu, vyrabala sperky a podobne.
Neviem, necitim sa zaseknuta, beriem to tak, ze nieco mi plati ucty a popritom sa venujem veciam, ktore ma velmi bavia. Skor u teba bude problem v tej kolegyni. Keby si mala fajn kolektiv, aj by si sa tam dobre citila, urobila by si si svoju robotu a aj sa citila dobre. Plus ten lockdown a cela tato hnusna situacia. Na tvojom mieste by som tam aspon pol rok skusila vydrzat a cochvila sa dufajme situacia zlepsi, otvori sa viac pracovnych ponuk, potom by som hladala inde. Aspon kym si vytvoris nejaku rezervu. A pokojne aj s cislami rob, len skor ide o to, aby si mala dobru atmosferu v praci, najblizsi kolektiv, prostredie... A to, co ta bavi, to si rob pomimo, len tak, pre radost. Pomoze ti to citit sa dobre a nikdy nevies, kedy z toho moze vzist nejaky realny plan a rozbehnut to v tomto smere.
uplne ta chapem. a vies, co by si chcela robit? urcite si hladaj inu robotu, cas bezi.
Zaujimave a ty to nevies spojit dokopy?
Vsak pis clanky o financiach, uctovnictve atd.
Myslím si, že tiež by si mala ostať v práci a keď tak pomimo nájsť niečo ohľadom toho marketingu, čo by ťa napĺňalo.
Ved sa venuj marketingu popri praci. Najdi si nejake skupiny napr. marketing na instagrame a najdes inspiraciu. Pis blogy, fot fotky atd. Ked budes sikovna, trochu si na tom casom zarobis. A ak aj nie, tak vyvazis pracu s cislami niecim kteativnym.
Z prace neodchadzaj. Daj si ciel, ze zostanes rok a potom sa rozhodnes co dalej.
