Život sám - dá sa s tým zmieriť?

mas velmi nizke sebavedomie... musis na tom zapracovat, inak sa naozaj nikdy nic nezmeni (asi.. mozne je vsetko)

Ano je to tak, som u dievčat loser, pretože sa napr. neviem realizovat medzi ludmi, nikto na svete voci mne nema rešpekt a ani nemaju mat prečo, ked sa mam s niekym rozpravat tak posobim trapne a nervozne (čo aj som), vzdy poviem nejaku blbosť. Kto je zdvorily tak sa so mnou aj tak rozprava, ale zrejme to berie s rezervou.. Od ostatnych dostanem max tak vysmech a netusim jak sa mam branit... Toto vedla seba ziadna nechce mať a uz vobec nie tie z krajsich. Cize ano, rozmyslam o tom, ze budem sam, nasraty na cely svet a na seba.

"Nejako som sa už zmieril s tým, že som v ich očiach loser a proste to s nimi neviem." - toto si vyhoď z hlavy, a to urýchlene!!!
Budeš len tým, čo si ty sám vpustíš do svojho vnútra, aké myšlienky a presvedčenia, capisci?
Keď už budeš zabývaný, aby si nám tu nakoniec nezačal vypisovať, ako sa zbaviť žien lepiacich sa na teba. : )

Ak sa naučíš žiť SÁM SO SEBOU, čo je umenie, ktoré neovláda každý, tak ťa to zocelí a poradíš si v oveľa zložitejších situáciach života. Ži a uč sa žiť v prítomnosti, neutekaj do budúcnosti, tam ešte nie si. Nik z nás nevie, čo ho zajtra čaká. Ani ty. Život je neustály pohyb, tak ho ži a preži tak, aby si nemusel ľutovať seba ani žiadnu premárnenú šancu, ktorú ti život ponúka.

Presne ako pisal posledny autor prispevku. Treba to rozlíšiť.. Ja som aj sám aj osamelý, nikto nemá moc o moc zaujem ani kamošiť sa. Sme rovnaký ročník a sere ma že som si nedokazal najst priateľov.. Nerob chyby...

ahoj žiť sám má svoje výhody aj nevýhody. Treba rozlišovať medzi sám a osamelý. Ak si sám, nemusíš byť aj osamelý. To, čo je ťažšie znášať, je osamelosť.

Prečo navždy? Rovno ti poviem že aj keď myslíš teraz navždy tak je vysoko pravdepodobné že svoje názory prehodnotíš, čiže nema zmysel riešiť či tam budeš navždy. Ak aj áno, tak záleži ako to myslíš :D Proste keď budeš chciet budeš sám, ked nie niekde vybehneš von alebo si niekoho pozveš na byt... zvyknúť sa dá.. ale podla mna je dôležité nestratit kontakt so svetom, čo mne sa kus aj podarilo preto ti pišem z vlastnej skusenosti že je fajn mať ludí s ktorými vybehneš niekam raz za čas a tiež koníčky aby si popri tom neustalom cykle práca/sam v byte nemal moc času na nejake negatívne myšlienky o osamelosti a ppodobne, ak máš koníček tak sa budeš tešit na to a taketo myšlienky ani nebudu v hlave.. určite ak to uchopíš správnym smerom tak to ma velke pozitíva do buducnosti, jednak sa naučiš viac samostatnosti, jednak budeš mať klud a vela času na seba (opakujem treba dobre investovat tento čas , lebo čas na seba ktorý budeš trávit utapaním sa v smutku je nanič - netvrdím že je to tvoj prípad) prípade maš vždy otvorené dvere niekoho si prizvat do bytu a podobne...

preco si myslis ze si v ociach zien loser? A k hentomu, da sa zvyknut podla mna na vselico.. mne to tiez hrozi a obavam sa toho, takze ti asi rozumim. Tiez som rovnaky rocnik jako ty.

Určite, že to má svoje výhody, veď aj hovorím, že sa na to sčasti teším. Možno som sa trocha zle vyjadril, skôr som tým myslel, či sa niekto rozhodol bývať sám navždy - bez snahy to zmeniť. 2-3 roky sa určite vydržať dajú a to si ten človek vie aj užiť, ale premýšlať tak do ďalekej budúcnosti znie dosť pochmúrne. Tak len či niekto takýto spôsob nezvolil náhodou tiež...a ako sa s tým vyrovnával, či si na to časom zvykol alebo naopak mu to začalo vadiť...

myslím si, že máš šťastie že budeš bývať sám :D ani nevieš, koľko to má výhod!! keď budeš mať chuť, zavoláš do bytu svojich kamarátov, keď budeš mať chuť byť sám, budeš proste sám! V tejto "corona kríze" nie si jediný kto máva také myšlienky. Tak sa na to povznes, si nejaký chlap predsa nie? :D nebudeme vyplakávať, že budeš bývať sám.

niektori by dali hocico , za to aby mohli byvat sami :) nikto neotravuje, nikto nekomanduje, nikto nepoucuje a to ticho :) treba to brat z dobre stranky a korona tu nebude naveky, urcite mas aj priatelov a budete sa mat kde stretavat