Bola som v nemocnici pre anorexiu. Už dlhšie som doma. Kedysi som chcela trosku schudnúť a bolo to ľahké tak som si povedala ze schudnem trochu viac (-2kg ešte) nech sa nemusím báť o to co jem. Lenže síce som nechcela už chudnúť nejako som sa bála jest nezdravé veci a najmä tuky. =)) jedla som ale veľké taniere zdravých veci. Ešte som trosku pochudla ale najako som to neriešila a iba som pridala viac vajíčok a tak. Potom som sa začala zaujímať o cvičenie a chcela som nabrať svaly tak som dosť cvičila a jedla veľa bielkovín. Už som rozumela aj kaloriam tak som nejedla všetko 100percentne zdravé ale dala si aj nanuk ak mi to sedelo ale napr, keď som si dala pizzu tak som cvičila aj a ostatné jedla boli zdrave. Cvičila som iba na posilňovanie (nie len pre postavu, bavilo ma to). A už mi začalo vadiť ze sa zaujímam Len o stavu, cvičenie atď. Tak som sa prestala vážiť atď. Potom na kontrole u doktorky ma vážila a váha bola hrozne nízko tak som sa bála. A chcela som pribrat ale v hlave som to mala zaficivane že musím pribrat najmä svaly a iba trochu tuku. Tak som chcela jest viac, lenže som sa vždy qkosi prejedqla. (keď som si to počítala nestalo sa mi to len keď som chcela jest bud normálne junk food často ako ostatní alebo o tom nepremyslat tak som sa prejedla). Potom sa sa cítila zle tak vtedy som šla behať na ďalší deň a aj keď som dovtedy nebehavala, tak som pár krát ubehla 20 km (s prestávkami). Ale potom som jedla lebo mi vytratilo tak som sa necítila tak zle a bola som hrdá. A proste ja som mala tie zlé pocíti a myšlienky nielen keď som zjedla toho veľa ale aj keď menej. Proste keď som zaspávala tak keby je tam možnosť ze som jedla menej ako som mala tak som sa ukludnovala že ráno si dám vatsie raňajky. A niekedy keď som sa prejedla tak som sa snažila ďalší deň nejako zabaviť a byť len na bielkovina h a zelenine no zvládla som to asi len deň lebo psychika mi to nedovolila, lebo som to vnímala akoze si ubližujem.lenze keď som skúšala na ďalší deň po prejdení normálne jest tak som sa znova a znova prejedla. Snažila som sa zamestnávať aby som mohla normálne jest. Este nejakú dobu som keď som počula o prerusovanom poste tak som si myslel aze mi to pomôže nájsť balance tak som hladovka do večera a potom si dopriala. A fascinovalo ma ze som nebola doobeda hladná, že mi stačila káva čaj, uhorky a sem tak jogurt. Lenže som vedela ze takto to nejde, že to nie je normálne a išla som sa to všetkého zblázniť tak som povedala mame ze nech idem do nemocnice... Keď som sa vrátila tak som mala ešte priberať a aj keď som jedla 2500 kcal tak to nešlo lebo som jedla veľa bielkovín a síce aj nanuky, segedín atd ale aj veľa zeleniny, ovocia. Pomaly som dokonca chudla a začali sa mi vracia nejaké moje správania. Ze keď som zjedla viac rozmýšľala som ako to vybalancujem. Tam som sa rozhodla ze pôjdem all in to je ze jete koľko chcete co chcete, necvicitr, nosíte volne oblečenie, málokedy sa vážite atď. Pribrala som dosť rýchlo dosť veľa. Stále nie som tučná ale oprsti dievčatám z triedy mam vyše stehien a zadku. Ešte priberám a bojím s co si ľudia pomyslia a az tak mi nevadí akú budem mat postavu (to sa dá oblečením trosku zamaskovať a mne sa paci veľký zadok) ale nechcem mat tuscnu a spuchnutu tvar. A nwm co mam robiť. Lebo jedávam odhadom 5000kcal denne, sem tam možno aj viac. Ale nechcem si to znova kotolovat lebo budem tam kde som bola a z kde som sa chcela dostať.. Nejaké skúsenosti?
Co mam robit
Ahoj..takze aj ja som bola pred 2 rokmi s touto chcrobou ale az totalny extrem, kde uz zlyhavali organy atd...no v kuse nemocnica po nemconci..po pol roku ma pustili domov...a doma som sa pomaly zacala spamatavat za pomoci psycholigicky a psychiatricky..poviem na rovinu, ludia mi hovoria ze teraz vyzeram dobre atd ale ja to beriem vzdy opacne ja mam z toho depky..ale u mna celkovo tato choroba vznila z depresie a ta depresia tu zial je so mnou stale..no co mna drzi nad kontorlou je odobrna pomoc..preto tiez radfim psycholog, psychiater alebo aj vyzivovy poradca..a rob to co ta bavi a sustred sa na to, aby si sa v tom zelpsovala a zdokonalovala a nemyslela iba na jedlo...mne to pomaha aj s tym a aj aby som nemyslela napr na to ze by som sa najradcej zabila..u mna je to spev ...takze tak, drzim palce, das to...ver si :)posielam obajtie na dialku