Chuť všetko vzdať

Príspevok v téme: Chuť všetko vzdať
DeMes

Ahojte, ani neviem kde začať. Obdobie korona vírusu bolo pracovne náročné ale celkovo už od minulého roka mája sa to so mnou tiahne. Nič sa mi nedarí, mám pocit že som v jednom začarovanom kruhu. Mám depresie, nadmerne jem, nespím, som psychicky vyhorená a už naozaj nevidím východisko. Niekedy si myslím, že by to najlepšie bolo skončiť. Moje problémy začali po tom, čo som urobila štátnice. Do vtedy mal môj život jasnú štruktúru: škola, učenie, práca, relax. V máji minulého roka som ale nastúpila do zamestnania ako psychológ. Problém však nastal po dvoch mesiacoch v práci kedy som zistila, že i napriek tomu že som ako tak adaptovaná, nemajú tam pre mňa robotu. V zariadení bolo síce 24 detí ale zo všetkými pracovala jedna psychologička a ja som si do roboty chodila na osem hodín bezcielne. Čítala som, vzdelávala som sa ale necítila som naplnenie pretože som nepracovala. Keď som zavadzala v jednej kancelárií lebo mali klienta musela som ísť do druhej. Väčšinu času som však musela tráviť v kuchyni lebo som nemala kde byť. Samozrejme som kontaktovala vedúcu, že by som chcela pracovať. Jej odpoveď: "Som rada, vážim si to že ste snaživá ale momentálne Vám nemám čo dať." Toto som počúvala až do obdobia tohto roku keď prišla korona. Vtedy nás riaditeľka pridelila každého na jednu skupinu, kde sme mali za úlohu učiť sa s deťmi a zároveň poskytovať to, čo je naša kompetencia čiže psychológ psychologické poradenstvo, špec. pedagóg vzdelávanie a pod. Keďže som s deťmi bola v kontakte minimálne osem hodín (robila som aj bezplatné nadčasy) každý deň, prirodzene sa mi začali zdôverovať a vyhľadávať ma. (tento príbeh som už na stránku zravie sk písala). Kolegyňa ktorá pred tým s deťmi pracovala bola dva mesiace na dovolenke a potom sa ešte hodila na PN a po PN sa hodila do dobrovoľnej karantény (nemusela v nej byť má sama byt ale išla domov lebo si chcela odýchnuť) a teda det s ňou neboli v kontakte. Po korone sa niekoľko detí vyjadrilo, že by chceli začať ak to bude možné navštevovať mňa. Jednalo sa o tri deti. Povedala som to kolegyni, tá ani počuť, že jej chcem zobrať robotu a neviem čo všetok. Prizvala som i supervíziu a tá jej tiež povedala, že by bolo na mieste si deti rozdeliť, keďže teraz je možnosť že s nimi môžem niektorými pracovať i ja keď mám s nimi vzťah. Ale nič sa nezmenilo. Kolegyňa namiesto toho, aby so mnou situáciu riešila si zobrala opäť dovolenku a prišla do práce a robila sa, že sa nič nestalo. Deti si brávala ďalej a nediskutovala so mnou. (Vedenie sa riešeniu vyhýba). Povedala mi, že ona sa rozhodla a vníma, že najlepšie ak deti budú chodiť tak ako vždy chodili a teda na teraz to pozitívne nevidí. Takže ja opäť sedím v kuchyni. Deti si ma vždy keď tam nik nie je počkajú a vyhľadávajú ma aj naďalej zo svojimi trápeniami. Len to musíme robiť takto "potajomky." Som z toho vyčerpaná :( Kolegyňa navyše ako som sa dozvedela urobila zo mňa mrchu pred všetkými žienkami tu. Ohovára ma pred nimi, robí s nimi plánky ako mi čo najviac uškodiť, že kvoli mne musí brať lexaurin a navštevovať psychiatričku a podobne. Ja som pri tom nič nechcela, len naozaj som vnímala že tri deti z 24 počas 3 mesiacov ako som k nim chodila si celkom zvykli a mala som pocit že sa posúvajú a tá spolupráca by bola prospešná (videli to i vychovávatelia). Ako sa aj sama supervízorka vyjadrila, nie je predsa prirodzené aby všetkým deťom jedna psychologička ako osoba vyhovovala. Aj ľuďom niekto sedí viac niekto menej. Predsa aj psychológa si vyberáme. Trápim sa, chodím do roboty z nechuťou čo zas prinesie ďalší deň :( Sedím v kuchyni a odpočítavam hodiny, kedy budem môcť ísť. A toto nie je môj jediný problém. I doma je to riadne náročné. Každý deň nakúpiť, uvariť, spratať, prichystať na ďalší deň, a je 23:00 keď idem spať. Väčšinou si smútok ešte uspokojím jedlom a do pol noci tlačím a revem. A ráno opäť práca. :( Hrozne som pribrala a vyzerám nechutne. Už sa na seba ani nemôžem pozrieť do zrkadla. Z práce väčšinou chodím o tej 16:00. Stane sa že neskôr stane sa že skôr. Musím chodiť do roboty na ôsmu ráno. (Avšak cestujem od siestej) Nevidím už riešenie. Niekedy mám pocit ako by ma niekto zaklial. Že by bolo všetko najlepšie skončiť. Rodina i okolie to berú na ľahkú váhu "Si predsa psychológ to musíš poriešiť". Ako by som nebola ani človek :ˇ(

zdenka6

možno niektoré veci treba vypustiť a nepúšťať si ich až tak k sebe, mne to veľmi v živote pomohlo, starám sa len o seba a je to najlepšie ;)

mamibs

nie vsetky problemy treba riesit. niektore sa vobec netykaju teba a staci ich posunut spat k osobe, ktora ta nimi zaukolovala. ak chcu deti viac teba, staci im povedat, nech sa doma o tom porozpravaju s rodicmi a potom je uz na nich ako sa zariadia. za ich rozhodnutie vinu nenesies. robit nadcasy tiez nie je dobra volba. ak clovek nenajde spravny pomer praca:robota pocas pracovnej doby tak vyhori jak fakla do 2-4 rokov. takze odporucam sem tam pokecat s kolegovcami, zavolat ich na kavu, ponuknut ich cokoladou, pochvalit ich za nieco alebo sa spytat ako to zvladaju doma s detmi, kde boli cez vikend, ako zvyknu relaxovat, ake knihy/filmy/hudbu maju radi, kam chodia na hriby a podobne - proste trafit spravnu strunu - a potom to ide samo. niekedy je to tazke, ale treba to skusit. v prijemnom prostredi sa pracuje lepsie. tato lavina smutku a bezradnosti z prace sa ti preniesla i na domacnost. neboj sa, kazdy robime to iste - varime, nakupujeme, cvicime, relaxujeme, spime atd. je toho na cloveka vela, ale napr. nakupit sa da na 2-3 dni bez problemov. navarit na 1-3 dni tiez. mozes si vytvorit ritual typu - v stredu si budes objednavat obed, propripade kazdu druhu stredu ak je to drahe. varenie je perfektny relax, pretoze mozes zapojit zmysly: cuch, chut, zrak, hmat (pri krajani). a ak si pustis do toho este nejaku hudbu tak budes mat vsetkych 5 :) pocas varenia si mozes dopriat aj nejaky dobry drink. ak si pribrala tak o to budes mat varenie mozno o trochu jednoduchsie. zelenina sa uvari alebo spravi na panvici raz dva. + mozes zahrnut nejake casove okno kedy uz jest nebudes. napr od 18stej do 8 rana. to mas 14 hodinove okno. o 18stej si das zeleniny kolko uznas za vhodne, rano do 8 ak budes hladna tak si das vodu. ak to porusis nic sa nedeje, skusis na dalsi den. treba byt co najviac kreativny a najmenej sebakriticky. dufam ze aspon nieco pomoze, budem drzat palce

sanny999

Demes inak nepises ako je to u vas platovo ci sa ti tam oplati ostat alebo by si niekde inde mala aj viac. CI vlastne mas o co bojovat tam kde aktualne si. Ci mas nejake zavazky , rodinu hypoteku. Je to fakt strasne mat denno denne tyransku kolegynu v praci to ten kto to nepreziva si to nevie ani predstavit. Je ine ked mate v praci blbeho zakaznika, klienta s ktorym ste raz a potom vobec a je ine ked v praci mate kazdy den zakomplexovanu kravu ktora z vlastneho nestastia tyranizuje cele okolie. Hlavne sa netreba bat noveho lepsieho pracovneho miesta chodit kazdy den do prace medzi blbov je to iste ako zit v zlej rodine denno denne. Ja som mala presne taku istu kolegynu ako ty len ona bola extrem s nou sa nedalo vobec vychadzat.

anitka30

nevzdavaj sa, vsetko, kazdy problem sa da vyriesit. ked je ich viac tak treba zacat postupne od tych najmensich a postupne sa presuvat na vacsie

snejty

Vyzera to na dve moznosti:
1. zostat, suchat nohami ako sa hovori a brat plat. Nic vsak neriesit a pocas pracovneho casu si citat knihy, ucit sa cudzi jazyk, pracovat na sebe
2. zacat si hladat inu pracu

sanny999

Musím sa do tejto temy zapojit pretoze sa tykala aj mna. Uplne presne ta viem autorka temy pochopit pretoze taketo peklo vdaka kolegyni som prezila v starej praci tiez. Snazila som sa s nou po dobrom aj ked ona bola na mna uplne odporna a kedy mohla vtedy bola na mna taka sprosta ze som chodila do prace ako zdeptana mumia. Ono su to vsetko krasne rady ako sa nemas vzdavat prace ako mas ustat takeho idiota na pracovisku ale realita vobec nemusi byt taka ruzova. Ja som nakoniec pracu opustila a neskutocne sa mi ulavilo. Inak vdaka tejto kolegyni odislo viac ludi a najhorsie je to ze vedenie a riaditelia taketo sproste zeny nikdy nevyhodia aj ked kvoli nim odide polka kolektivu. Niekedy je bohuzial vypoved jedina moznost . Si mlada nezasluzis si aby si nejaka zenska robila s teba fackovacieho panaka. Urcite mas nato aby si si najsla aj lepsiu pracu. Len slovaci povazuju za normalne cely zivot sa trapit. S blbymi kolegami ci blbym partnerom len aby mohli povedat co ta chudera toho zvlada.Viem pochopit ze sa sem tam s niekym pochyti clovek v praci ze sa nieco stane ale mat na pracovisku teror a sikanistku to je uz ina kava. Ja som si nasla novu ovela lepsiu pracu a vdaka tejto kolegyni z byvalej prace zasa odchadzaju ludia co sa dozvedam . Mas nato aby si si nasla lepsiu pracu popripade robila aj sukromnu psychologicku casom :) Len sa neboj a nepocuvaj rady ze lepsie si nenajdes a mas ostat v praci kde si uplne nestastna. Potom ze tu mame tolko chorych ludi organizmus si to pamata tie nervy a stresy a cloveku to zrata. Drzim ti palce ja by som sa porozhliadla urcite po novom mieste ked sa to casom neurovna. Bude ta to strasne nicit mat kazdy den pri sebe taku hnusnu osobu ako tvoja kolegyna.