Zdravím, trpíte niekto týmto hrozným ochorením? Ako s ním bojujete? Ja sa liečim už 6 rokov(hypochondria,úzkosť) a momentálne mám horšie obdobie. Pravidelne užívam serlift a frontin. Raz denne, vzdy rano. Momentalne si myslím že účinok nulový, no pri vysadení sa dostavia katastrofálne príznaky. Čo Vám pomáha, ako sa dokážete ukludniť a nepozorovať? Ja každý deň si myslím že mám infarkt, alebo iné vážne ochorenie. Raz pečen, obličky,hlava, atď. Vždy sa na niečo upnem a domnievam sa že " tento deň je posledný. Neviem žiť, ani užívať si. Chodím po doktoroch, rôzne vyšetrenia ,súkromní dokotori no hrúza.... Mála odchylka vo výskedkoch ma zúskostní. Šetrím sa ,lebo sa domnievam že srdce vydrží dlhšie. Prestal som športovať, chodiť von a pod. Len sa pozorujem.... Poprosím o Vaše rady a skúsenosti, či je šanca sa vyliečiť? Ďakujem
Uzkost, choroba, psychika, koniec?
Apropo. Tie hlúposti. Ako prechádzka v prírode. Dýchanie do sacku ti nepomôže. Pokial nemáš psychiku budhy. Je ťažko sa sústrediť na nejaký sacok alebo prírodu keď máš vnútri niečo čo nechápeš a ide tá to zadusiť. Nechápem prečo to všade omieľajú . Mne to teda nepomohlo.
Apropo. Tie hlúposti. Ako prechádzka v prírode. Dýchanie do sacku ti nepomôže. Pokial nemáš psychiku budhy. Je ťažko sa sústrediť na nejaký sac
Ahoj. No fuha. Neviem nepostrehla som koľko máš rokov. No ja som niečo take strasne prežila pred 4 rokmi. Z ničoho nič som dostala záchvat úzkosti a paniky. Ale taký že som 3 noci nespala. Trhalo má keď som chcela zaspať. Bolo to strasne. Tlaky na hrudi. Úzkosť na hrudi. Guca v hrdle. Myslela som že mám asi infarkt ale nechcela som si to pripustiť. Prechádzala som sa len po byte ako mátoha a pila litre vody. Nevedela som čo sa deje. Ako take zmetene zviera čo nevie čo má robiť . Hanba ako to mám niekomu vysvetlit. Veď to nikto nepochopí.Nedokázala som zaspať. Nikoho som o pomoc neprosíla. Som nastavená držať veci v sebe. A tak som vnútorne trpela. Na psych poruchach je najhoršie alebo najlepšie. Keď nechceš nikto si to nevšimne. Ale tvoje vnútro je v troskách. Cez deň sa mi ťažko dýchalo. Ako keby som mala hrudník v nejakom zovretí. Ale zvládala som to. Jeden večer má napadlo sa opit. / nikdy som nepila predtým. Vôbec ani trocha / tak som si dala tvrdé čo mal muž doma. Opila som sa. Celé to somna opadlo. Konečne som sa vyspala. Ráno som vstala . Ožila. A vravím si. Ty pliaga. Našla som na teba páku !!! Už má nebudeš mučiť. Vždy keď to na mna išlo. Vypila som plechovku ľadového piva 12. A bolo po tom. Poviete si. Veď sa z nej asi stala alkoholička. Nie. V pive je veľa vitamínov ! Ktoré telo potrebuje. Potom som začala jesť magnezium. Ktoré som nikdy nebrala. A na večer sedativ PC. Dostala som sa z toho. Už tie stavy nemavam. Raz za čas sa mi to stane v menšej miere. Ale absolútne si z toho nič nerobím. Nemal by si sa tak sledovať a mal by si začať žiť. Naozaj. S kamarátom chod na pivo. Zábav sa a nesleduj sa.
Ospravedlňujem sa, ale začiatok môjho príspevku nie je určený Alien29 (znie to, akoby som ti vravela, že nevieš čo je úzkosť), ale je pre marek1251487. S takou úzkosťou si proste neporadíš len tak.
No to je teda rada, nič v zlom, ale úzkosť si pravdepodobne nikdy nezažil. Na to sa nedá len tak nemyslieť a neriešiť to, je to PORUCHA. Je to bezdôvodný strach, ktorý proste nevieš ovládať, aj keď si uvedomuješ, že je nezmyselný.
Ja som kedysi tiež cvičila a športovala ako ty, potom mi na dlhšiu dobu nasadili antibiotiká a začalo to. Točenie hlavy, len som prešla z jednej miestnosti do druhej a už som mala závraty, ďalej tlaky na hrudi, tiež som myslela, že mám infarkt, dýchavičnosť, nevoľnosť ... Bojíš sa, že sa ti to stane znova, máš akoby strach zo samotnej úzkosti a jej prejavov. Ja som vtedy chodila na strednú a bála som sa čo i len vojsť do autobusu, už ma chytala panika, že tam dostanem infarkt alebo čo. Úplná paranoja.
A so športovaním som tiež prestala, len čo som sadla na bicykel, už ma ťahalo k zemi, na hrudi taký tlak, že som mala pocit, že mi to roztrhá srdce. Ľahko sa to hovorí, že cvič, čistí to hlavu, ale nie keď máš strach práve z toho.
Píšeš, že berieš lieky, takže chodíš k psychiatrovi. Chodíš aj k nejakému terapeutovi/psychológovi? Najdôležitejšie je zhlboka dýchať, to ti povie každý psychológ. Sústreď sa na dýchanie. Možno by ti mohla pomôcť kognitívno-behaviorálna terapia. Pracuje s myšlienkami a mohla by ti pomôcť s tými úzkostnými a iracionálnymi.
Tiež môžeš skúsiť relaxácie, na youtube ich je plno. Pomôžu ti uvoľniť sa a sústrediť sa na svoje telo, namiesto tých hlúpych myšlienok. No treba ich robiť pravidelne, trénovať to, nemusí ti to spočiatku ísť, nech ťa to neodradí.
Čo sa týka liekov, nespoliehaj sa len na ne. Lieky sú len barličkou. Sú na to, aby odstránili fyzické symptómy a mohol si sa venovať terapii. Sám musíš pracovať so svojimi myšlienkami. Navyše lieky na úzkosť sú návykové, telo si na ne zvykne a ty budeš skôr či neskôr potrebovať vyššiu dávku. Mám známu, ktorá také lieky potrebuje žiaľ užívať doživotne, ale nemyslím, že by tvoj problém potreboval až tak silné lieky a nemal by iné riešenie. Úzkosť sa dá naučiť ovládať, takže určite choď na psychoterapiu :-)
pridavam sa k radam, ze cvicit, dokazes si najst aj cvicenia na tvoje uzkosti, pozri napriklad tohto typka, ci tam nema www.youtube.com
odpoved? ved odpoved mas. za 6 rokov to boli vsetko plane poplachy. dalo by sa povedat, ze strasi len v tvojej hlave. a kvoli tomu sa chces dalej obmedzovat? nie si chory, nebiol si chory, neodpadol, nestriekala krv. a ked pride dalsi "symptom" skonci sa to rovnako. cize nemohol by si popri tom normalne zit? a nech si telo priznakuje a stresuje sa kolko sa mu raci. aj tak nikdy nic nedosiahlo. len fantazmagorie. trapne sa tym vobec zapodievat. este nikto neumrel na uzkost, ci panicku poruchu. cize co konkretne teda riesis?
ahoj, prinúť sa každý deň 20 -30 minút ľahko cvičiť, alebo ísť na prechádzku. Zázraky to nerobí, ale čístí trochu hlavu od trudnomyseľnosti a sebapozorovania.
