Zdravím , prosím Vás , už naozaj neviem čo mám robiť.
Bol som normálny 22 ročný chalan ktorého bavilo všetko možné - bicyklovanie , tvorenie hudby , cestovanie , priatelia, DJing.
Už od leta som začal pociťovať akoby som mal nejaký problém so zdravím. Začínal som ráno kašlať a ával som pocit bulvy v krku tak som šiel obvodnej, tam mi namerali vyššie aslo tak som dostal antibiotika. Potom som odcestoval
na týždeň do Dánska , kde som začal pociťovať akoby som slabšie dýchal. Tento problém som nejakú dobu neriešil , no potom sa mi zdalo že neudávam na bicykli také výkony ako kedysi. Preto som bol poslaný na plúcne, kde mi robili spirometriu, ktorá bola v poriadku, no čakalo ma ešte komplexné vyšetrenie plúc.
Medzitým som šiel ku krčnému kde mi robili výtery no všetko bolo v poriadku , no zistil mi čosi chronické v nose , vraj to mám trošku užšie. Začal som si čítať všelijaké plúcne choroby na internete a začal sa báť.Neskôr mi robili komplexne vysetrenie pluc kde bolo všetko v poriadku.
To ma upokojilo tak som to nechal tak.
Poznamenám však, že som fajčil dosť často marihuanu v tom období takže som si myslel že to môže byť aj z toho.
Asi o mesiac neskôr som dostal ponuku ísť sa odprezentovať do študentského rádia a spraviť krátky rozhovor.
Velmi som s tým váhal pretože som mal z toho dosť velký stres ale nakoniec som to prijal.
Cca 2 dni pred tým ako som tam mal ísť , mi v práci začalo preskakovať srdce. (2-3 silné buchnutia naraz ktoré som pociťoval až na hrudníku.)
Toto mi vyvolalo totálny strach zo smrti alebo z nejakej vážnej choroby. Preto som šiel ku kardiologičke kde mi dali holtera (24 hod ekg) a po preskúmani tam boli vraj nejake palpytácie ale nie životu ohrozujúce. No ja som po každom tom "preskočení" dostal triašku do nôh a stres ktorý po chvílke pominul , no stále som na to myslel. Stále som myslel na to preskakovanie srdca, kedy sa znovu objaví.
A teraz k tej hlavnej časti ...
V jeden večer sme šli s chalanmi na výlet do Nitry , no predtým sme boli na byte kde som stále myslel a bál sa toho srdca. Bolela ma vtedy hlava pretože som začínal byť chorý. Neviem doteraz prečo som to spravil , no aj skrz to že ma bolela hlava tak sme fajčili marihuanu , ja som si dal popritom aj jeden pohár vína.
A vtedy mi prišlo neskutočne zle vybehol som von mal som pocit že odpadnem, no nejako som to rozdýchal a šli sme do Nitry.
Na druhý deň ráno som šiel na pracovnú cestu odniesť tovar, a v jednom momente keď mi preskočilo srdce, som dostal úzkostný atak. Nikdy v živote som taký pocit nemal , myslel som že odpadnem alebo umriem , nechápal som čo sa deje. Po príchode z práce domov som sa cítil totálne zle. Nechápal som čo sa deje. Kvôli začínajúcej chorobe som si zobral PN na celý týždeň , no vôbec som sa necítil dobre, mal som neustály strach z toho ataku. Potom prišiel zase vo vani, bolo to hrozné myslel som že sa zblázním. Takto som to nemohol vydržať tak mi obvodný predpísal liek na upokojenie neurol nech sa trošku ukludním. Po tom neurole to bolo fajn ale bolela ma z neho strašne hlava. Na další týžden v práci to bolo o troška lepšie ale stále som mal skleslú náladu a bál sa.
Potom som o týždeň šiel robiť zvuk na basketbalovú akciu , kde som sa už tak bál a triasol že som si začal googliť poruchy úzkosti apod. Ktoré ma ešte viac vystresovali a ustráchali. Pamätám si že tento pocit úzkosti zrazu v jednej sekunde zmizol a ja som zostal akoby totálne vytupený. Nevedel som poriadne sformulovať vetu , začalo mi byť akoby som mal o kolečko menej a totálne ma rozbolela hlava.
Takto sa to tiahne somnou už 2 mesiace stále v úzkosti, niekedy na mňa príde bezdôvodný smútok. Stále na to myslím čo mi môže byť , či nemám nejakú psychickú poruchu , nedokážem sa niekedy poriadne sústrediť , dokonca mám pocit akoby som chvílkami nevnímal. , do niektorých vecí sa naozaj premáham, , občas si ešte dám neurol ked so,m na tom až moc zle ale myslím že mi už ani moc nepomáha.
Je to hrozné. Navyše pred 2 dňani som si začal až moc všímať odlesky alebo tiene vecí , dokonca akoby som chvilkami slabšie počul na lave ucho , také impulzy... , privádzam si stavy, že mám schizofréniu alebo nejakú inú poruchu tým že už permanentne na to myslím. A každy den je premna doslova peklom.
Veľmi sa bojím , že skončím niekde v Pezinku ... Objednal som sa na január psychológovy.
Myslíte, že to naozaj môže byť nejaká porucha, alebo si to len všetko nahováram?