Dobrý večer, dlhšie som zvažovala či sem napíšem môj problém, s ktorým si už naozaj neviem dať rady a myslím že to je zo dňa na deň horšie a horšie. Nemám sa s kým veľmi o tom porozprávať, nechcem ani kaziť niekomu s tým náladu, vlastne ani nikomu neverím, komu by som sa s tým zverila (...možno okrem svojej mamy, tej ešte verím...) a možno tu niekto bude na tom podobne a rada si prečítam ďalšie príbehy, rady, ako takéto stavy zvládate.
Tak kde začať.. asi s tým, že som dosť veľký introvert. dokonca až taký, že vydržím mlčať a nerozprávať sa s nikým hoc aj celé týždne. najradšej by som bola, keby som nemusela chodiť do práce a s nikým sa nerozprávať. v práci bohužiaľ aby som nepôsobila divno musím niečo hovoriť, pri nejakých rozhovoroch s kolegovcami aj čo sa týka po pracovnej stránke. no v poslednej dobe mi to čím ďalej tým viac robí problém, no ešte sa snažím nejako. smejem sa nasilu, nebaví ma usmievať sa, počúvať ich, takisto ma nebaví rozprávať o sebe. viem, že často aj hovoria o ľuďoch ktorí sú takzvaní vysávači energie, preto nechcem aby som pôsobila aj ja tak.
ďalší problém je, že sa neviem dobre vyjadrovať. robí mi aj problém komunikácia, trasie sa mi hlas, a najhoršie na tom je, že sa mi stále chce plakať. s tým neviem, ako by som už bojovala, teda zatiaľ sa ovládam ako tak ale je to veľmi obťažujúce, zo všetkého mi príde do plaču. keď na mňa niekto zvýši hlas, neviem sa brániť, sklopím uši, neviem sa vykoktať a premáham sa aby som sa nerozrevala. na jednej strane mi na ľuďoch až tak nezáleží a na druhej strane som na seba tak strašne citlivá, že už len keď sa na mňa niekto škaredšie pozrie tak sa zosypávam. tieto stavy mávam aj pri normálnej konverzácii s kolegovcami, jednoducho neviem reagovať na nič a hlavne ma štve že aj vtedy sa mi chce plakať, keď vlastne o nič nejde. veľmi zle prežívam každodenný pracovný život. nič ma nebaví, po práci sa mi nič nechce, najradšej prídem domov a pozerám na pc čo ma zaujíma. inak toto sa dá považovať aj za moju najobľúbenejšiu činnosť, keď nikoho nemusím vidieť, len si sadnem za pc a pozerám treba youtube, a nemusím sa ani s nikým rozprávať. v týždni nie som schopná spraviť absolútne nič, len sa trápim nad prácou, nad ľuďmi, že zase musím na ďalší deň vstať a zase to isté absolvovať. chcela by som ešte povedať, že som mala viacero zamestnaní už, len všade kde sú ľudia, neviem to zvládať. a to v práci nemám žiadny teror, len skrátka mňa veľmi vyčerpáva toto čo píšem. veľmi by som chcela prácu, kde by som mohla robiť len z domu, no zatiaľ sa mi nedarí takú nájsť.
niekedy si pripadám ako ten odsávač energie ja.
inak chodím aj s kamošmi von, tam sa tiež snažím pôsobiť uvoľnene, a aspoň ako tak zábavne aby som im nekazila život, ale to sme spolu vždy treba jeden deň, večer, to sa vydržím aj premáhať, ale každý deň, ja to nezvládam :( a keby sa nepremáham, tak som v jednom kuse ako chodiace nešťastie (smutná, neusmiata, uplakaná)
s kamošmi chodievam von, občas idem aj rada, občas aby som neurazila, že s nimi nechcem nikam ísť. no nepotrebujem každý víkend niekam chodiť, som rada sama doma. sama alebo so psom sa idem rada poprechádzať. to mi stačí.
nebaví ma rozprávať sa s cudzími ľuďmi, napr. aj s kolegovcami, s ktorými nie som často v kontakte, a oni za mnou prídu a chcú sa rozprávať.. potom keď na mne asi vidia, že sa až tak s nimi nechcem rozprávať, a neusmejem sa na nich, tak ma na ďalší krát ignorujú a to si zase niekedy lámem hlavu nad tým, že som sa asi k nim zachovala zle.
viem, je to so mnou veľmi komplikované a neviem si sama so sebou rady. niekedy by som tak rada nebola, len neviem si sama niečo spraviť :(
cítim takú prázdnotu niekedy.
čo sa týka vzťahu, nemám nikoho, nikoho ani nehľadám, najlepšie mi je samej, neviem si už ani predstaviť, keby som niekoho mala a mala by som takéto stavy ako mám, ako by som sa zase pred ním prezentovala. lebo na prvý pohľad možno nepôsobím ako to chodiace nešťastie - aspoň teda von keď chodíme, to sa ovládnem, ale keď prídem domov som nešťastná, častokrát aj plačem. mám rada svoju samotu, neviem si predstaviť, že by mi ju ešte niekto ďalší narušil. častokrát sa mi stáva že mi stále ponúkajú nejakého partnera, no ja nechcem nikoho. keby som chcela, tak si aj sama nájdem. viem, že to znie asi dosť divno. neviem, či toto niekto pochopí, čo tým myslím, no možno sa tu niekto taký nájde a to by som bola veľmi rada, ak by ste aj napísali, ako Vy prežívate a zvládate takéto stavy, lebo ja už som zúfalá.
prosím tabletky mi neraďte, tie jesť nechcem - nebudem.
Zvláštne stavy introverta
Autorka:
Je normálne, že človek potrebuje aj čas sám pre seba. Niekto vo väčšej miere, niekto v menšej.
Vyznieva to tak, že ti chýba niekto, pri kom budeš cítiť porozumenie, niekto, kto v tebe nebude nepriamo aj keď nechtiac vyvolávať pocit, že by si sa mala správať tak alebo tak, pretvarovať sa, niekto, pri kom sa budeš cítiť uvoľnene a nebudeš sa báť ukázať svoju krehkosť.
V podstate, takých ľudí chceme mať pri sebe všetci. Niekedy sa stačí len zdôveriť. Možno, že aj mnohí z tých, s ktorými prichádzaš do kontaktu, by to pochopili a vaše vzťahy by to zmenilo, cítila by si sa uvoľnenejšie.
Modra obloha, urcite su aj baby, co ocenia jemnost, citlivost, poetickost a pod. Nemyslim si o tebe, ze si cudak, mas rad normalne veci v tejto uhulakanej a povrchnej dobe. Zelam ti len to najlepsie do noveho roku.
ModraObloha - vedel by som aj s tebou pohovoriť. Myslím si čo sa týka žien hlavne, že budú hľadieť na tých silných mužných chlapov než tých druhých. Ale čo sa týka teba napr.- Nepoznám ťa ale povedal by som že nemali by sme sa za seba hanbiť za to že takí sme. Lebo je to tak zrejme od prírody. Ale ja to chápem aj tak ako prekážku. A je možné - č sa týka prejavenia tých emócií, že ich niektorí ľudia prejavujú dosť ťažko preto, lebo nie sú proste tie typy ľudí. Nie sú extroverti. Tí sa hneď vyjadrujú ako sa cítia. Tí druhí to nepotrebujú.
January, to youtube som myslel tak že sleduješ ludí a ich tvorbu.. ja si občas rád pozriem "youtuberov" len aby som sa tak trochu "zučastnoval" aj ked len pozorovaním toho deja vo videu.. ale kludne si viem pustit hudbu pozerat ako spievajú.. teraz často linkin park počuvam a aj pozeram v študiu ako spievali .. spevak Chester (ktorý sa zabil) mal tak neskutočne precíteny hlas a pomáha mi to dostať so seba tie moje emocie .. pretože aby som to tak povedal nechcem prejavovat emocie pred ostatnými.. dokonca ani pred rodinou som skor uzavretý a malokedy sa viem otvorit.. len ked sám chcem a to proste musí byt na to správa osoba.. ani pred mamou rodinou či nikým sa neviem poriadne otvorit a prejavit emocie, neviem mam to tak zakodované asi vdaka otcovy.. rodina z jeho strany zastávala vždy taký názor že chlap ma byt silný a tak.. ja proste nezapadám... v minulosti som si to vyčítal dnes na to viac menej už kašlem alebo som zmierený že ja niesom ten tvrdý typ..
"Ja som tiez najradsej s niekym vo dvojici niekde, kde nikto nie je, kde je ticho a klud" Dakedy ked som sám tak si tak predstavujem chvílku kde idem s nejakou osobou v prirode a len tak ticho kráčame popripade sa občas na seba usmejeme a užívame si to.. može to byt zaujimavé nikdy som to nezažil. Ale aj proste byt s jedným človekom a venovat sa len jemu.. viesť rozhovor viac do hlbky .. to mi chýba.. mne nechýba to že sa stretne 10 ludi a preberaju prácu ake maju autá a podobne.. Tie rýchle konverzácie a tak.. v tomto smere ja nemam čo ponúknuť.. mne tieto jalové reči prídu zbytočné a radšej pozorujem keď sa dá
" Ale najst vnimaveho cloveka na debaty je nemozne." To suhlasím, podla mna keby máte niečo spoločné čo vás spája , napríklad aj depresie (nechcem tak negatívne pôsobiť) tak vtedy by to bolo viac o pochopení a porozumení, a ak stretneš človeka ktorý je zvyknutý mať vela priatelov a byť často v spoločnosti neočakávam nejaké extra pochopenie.. nechcem povedať že ten človek je povrchný ale je tak zvyknutý komunikovať že sa tým nezaoberá tak ako napr. ja, ale ide na to nejak rýchlo..
Som rád že som ti pomohol ujasniť si názor. Radšej buď sama sebou, aj keď sa zdá že to je na škodu, není, práve naopak, môžeš vďaka tomu stretnuť tých pravých ludí.. čo ja považujem v živote za jeden z najväčších uspechov.. mať niekoho kto ta chápe a komu možeš povedať všetko.. vedieť že existuje..
Ja som spravaním čudný.. vlastný otec mi to povedal.. že som divný.. že ani nevie pokom som a popravde ani ja nie.. a to spolu ani nežijeme.. ani neviem ako by som sa mal opísať... rozhodne som asocialny ale neviem či je to z dôvodu - introvert, problémy v minulosti a aj sučastnosti, alebo aj vdaka tomu že nepotrebujem kopu priatelov s ktorými mam spoločne len to že idem do klubu si vypit a rozprávať sa o veciach ktoré ma bud nezaujimajú alebo som nikdy nezažil. Ja sa rad idem prejsť niekde do prírody na bicykli a užívam si samotu a nádheru okolia ako ist na rodinnu oslavu alebo stretnutie.. vhýbam sa týmto veciam a celkovo spoločenským aktivitám.. často som aj zatrpknutý voči ludom, keď som potreboval pomoc tak tu nik nebol premna.. a podobne je toho vela.. to všetko vytvára nejaku komplikovanú osobnosť.. nejaky "proti prúdu" typ človeka tak trochu rebel či individualista.. ale ako hovorím aj ja som človek a každý ma potrebu mať niekoho s kým si rozumie a nebyt osamelí.. no v mojom prípade je to tažke docieliť lebo ja fakt neviem akú babu by som ja mohol očariť touto mojou čudáckosťou.. ja osobne by som taku babu bral.... aspon by sme mali niečo spoločné ale baby to vnímaju zrejme inak.. Vy máte fajn výhodu že citlivosť a jemnosť je u vás skôr plusová vlastnosť a aj keby ste divné vždy sa nejde chalan ktorý by o vás stál.. chalanom sa moc toto netoleruje.. jednak spoločnosť .. u mna aj rodina.. a pre opačne pohlavie to moc pritažlivé neni.. čiže pochybujem že by sa našla baba ktorá by stála o kôpku neštastia a problémov ked vedla je sebavedomý chalan socialne uspešný a podobne.
Modraobloha, mozem sa spytat? na youtube myslis hocico, hudbu alebo nieco konkretne, kde live pozorujes nejakych ludi pri nejakej cinnosti?
Ja som tiez najradsej s niekym vo dvojici niekde, kde nikto nie je, kde je ticho a klud. Ale najst vnimaveho cloveka na debaty je nemozne.
Potesilo ma, co si napisal, ja uz budem postupovat podobne, nebudem sa ozyvat len zo slusnosti a pod. Ty mas pocit, ze si cudak?
Príde mi to že musiš mat nejakú masku na sebe a udržiavať si nejaký štandard a pritom ked si sama tak nemusíš sa na nič hrať plytvať energiou na povrchné veci ktoré teba zjavne moc nezaujímajú.. U mna to tak je, radej si vyberiem samotu ako byť niekde kde mi není dobre necítim sa fajn niesom akceptovaný. V minulosti som sa aj trochu snažil zapadnúť chodít von.. do mesta do klubov.. ale nebol som to ja.. proste som na to všetko rezignoval a fakt nemám potrebu sa hrať a udržovať o sebe nejaku hodnotu v očiach ostatných.. mne je to jedno.. nech ma maju za čudáka.. nepotrebujem spoločnosť ludí ktorí by ma neakceptovali aký som.. v práci by som si odrobil svoje a neriešil.. ak by som nemal chuť na konverzacie tak by som bol ticho ak by som mal tak by som sa rozprával.. kedže som introvert tak viem žit aj v svojej hlave, ale poviem ti to takto, mám rád samotu, uprednostním ju pred tým o čom som pisal vyšie, ale všetkého veľa škodí.. mne osobne chýba spoločnosť a to som introvert.. ale spoločnosť jedneho človeka.. nie skupinky.. niekoho s kým by som si rozumel.. asi skor opačné pohlavie aj ked ani nie na vztah ale hlavne aby som nebol furt sám.. samota a osamelosť sú rozlišné pojmy ale jeden nadviazuje na druhý, osobne si myslím že každý jeden človek na tejto planéte potrebuje niekoho, možno si to neuvedomuješ ale napr na youtube možeš sledovať ludí aby si nebola uplne sama alebo tak.. Ja si neviem predstaviť byť uplne sám bez toho aby som hocijakou formou "nebol v kontakte s ludmi" či už toto forum.. youtube .. atď.. A čo tvoji kamarati/kamarátky ? S tými si nerozumieš ? Najdi si niekoho podobného.. Podla mna by si vela energie ušetrila ak by si sa nesnažila udržiavať v spoločnosti tu normu že si v pohode aby si nepoukázala na svoju "slabosť".. U mna je to so vztahmi viac menej aj podobne.. tiež som na pochybách hlavne kedže som chalan a ten ma byť "hlavou" rodiny a podobne veci čo sa očakáva, a ja to nenaplnam.. som divný človek čiže moc neočakávam ale nehovorím že by som nechcel, ale len niekoho s kým by som si rozumel.. kto by ma kus chapal a najlepšie aby sme si nehali v tom vztahu aj kus slobody na seba samého.. trávit čas osamote.. dakedy sa už zmierujem s tým že budem proste sám pretože mam pochyby že existuje niekto mne podobný a ak aj áno tak nemam šajnu ako by som ho ja, nespoločenský človek mohol najst.. jedine asi tak že budem sam sebou a ta druha osoba to vo mne objaví .. ale baby na toto niesu, som smutný z tohoto celého.. a to je len čas mojho pribehu.. moja osobnosť a socialny život.. sú dalšie veci ktoré som tu už v minulosti riešil a ktoré som nikdy nikomu nepovedal.. ak by som mal kažu chybu na svojej osobe brať uplne seriozne (ktorých je hrozne) tak by som to proste nedal.. vo mne je uplny vnutroný pretlak emocií, vnemov a podobne že to ani nestiham alebo neviem spracovávať .. niektoré veci už proste musím ignorovať a akceptovať inak by som sa zbláznil.. ja neviem či je to nejaky druh perfekcionizmu alebo nedostatku sebavedomia ktovie..
Si proste introvertka, chápem ťa, som ním tiež, my introverti to máme ťažšie, neboj časom prídeš ako na to, ako to zvládať lepšie, nesmúť buď spokojná sama zo si, si citlivá, krásna duša a tie by sa už vôbec nemali trápiť, budem ti držať palce nech sa ti darí;)
Ok.Ja potrebujem niekedy dni,týždne v kľude aby som strávil nejakú časť môjho života.Prácu ako takú odkladám kým to neni uzavreté alebo ma nedonútia iné okolnosti.Ak už pracujem sústredením sa na maximálnu možnú efektivitu ak mám možnosť zapnúť autopilota tiež premýšľam o živote ale je to len taká plytčina,také motivácie,sugescie.Ak chceš si stáť za nejakým názorom, životným presvedčením za ktoré aj ponesieš následky,tak to v práci nemyslíš vážne alebo tvoja práca je polemika o svojom živote?
